Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-381-2020.pdf
PDF · 93.7 KB
Case nature
Subarea
11CoP/381/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: H. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, U., zastúpená: JUDr. Kristína Absolonová, advokátka, so sídlom Na Revíne 37, Bratislava, proti odporcovi: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XB, U., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.11.2020, č.k. 27 Pc/47/2020-13, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala odporcovi uložiť povinnosť odo dňa podania návrhu prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, až do rozhodnutia vo veci samej (výrok I.) a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1, § 2 ods. 1 C.m.p., § 325 ods. 1, § 360 ods. 1, § 326 ods. 1, § 336, § 331 ods. 1 zákona č. 160/20105 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 71 ods.1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine„) konštatujúc, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný spoločne s návrhom vo veci samej, navrhovateľka odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo uzavreté dňa 12.01.2017 na matričnom úrade Bratislava - Staré mesto a na Okresnom súde Bratislava II prebieha pod sp.zn. 49Pc/36/2020 konanie o rozvod tohto manželstva. Návrh na rozvod manželstva podal manžel z dôvodu, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželia spolu nehospodária a v jednej domácnosti spolu nežijú. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že skutočným dôvodom rozpadu manželstva bol dlhotrvajúci mimomanželský pomer manžela, z ktorého dôvodu bola nútená odsťahovať sa zo spoločného bytu a na vlastné náklady si prenajala byt na Račianskej ulici v Bratislave. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi naďalej trvá, manželia majú mať v manželstve rovnakú životnú úroveň, keďže požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu solidarity a rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to napríklad pri vyživovacie povinnosti deti k rodičom, resp. pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tejto vyživovacej povinnosti sa tak okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje plnenie požadovaného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Navrhovateľka je Filipínskej národnosti, s manželom sa spoznala v roku 2015 na Filipínach, od toho času začala pravidelne cestovať na Slovensko za manželom na základe turistických víz, v roku 2017 s odporcom uzatvorila manželstvo a získala oprávnenie na pobyt na území SR. Manžel sa však po krátkom
čase rozhodol odísť pracovať na Maltu, kam sa s ním presťahovala, pravidelne však navštevovali územie Slovenskej republiky. Manžel veľmi dobre vedel, že manželka mala sľubnú kariéru na Malte, bol to však on, kto trval na tom, aby sa obaja presťahovali natrvalo na Slovensko, aby si tu založili spoločnú domácnosť, našli prácu a následne si založili rodinu. Problémy v manželstve nastali vo februári 2019, kedy navrhovateľka odišla na dva mesiace na Filipíny, kde pracovala v rovnakej firme ako na Malte, odkiaľ sa spolu s manželom vrátili späť na Slovensko. V tomto období sa prvýkrát dozvedela, že manžel má mimomanželský pomer a po krátkom čase pochopila, že sa nejednalo len o jednu príležitostnú známosť manžela, ale o spôsob jeho života. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, prenajala si byt, nemá prístup k žiadnym spoločným financiám nadobudnutým počas BSM a ani k spoločnej nehnuteľnosti na Bajkalskej ulici v Bratislave. Jej príjem predstavuje 1.100 eur netto, z ktorých financií platí nájomné za prenajatý byt, naproti tomu manžel vlastní 4 nehnuteľnosti v Bratislave a pozemky v Galante, pracuje v obchodnej spoločnosti Ferratum Bank na Malte, kde mal podľa vedomosti navrhovateľky čistý príjem vo výške 6.000 až 10.000 eur mesačne. Potrebu predbežnej úpravy navrhovateľka dôvodila potrebou vyrovnať životnú úroveň manželov, keď manžel je výlučným vlastníkom bytu na D. ul. č. XX v Bratislave, rodinného domu na Y. ul.č. X v U., pozemkov nachádzajúcich sa v Galante, pozemku o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, pozemku o výmere XXXX m2, parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, pozemku o výmere XXX m2, parc.č. XXX/ XX zapísaný na LV č. XXXX, pozemku o výmere XXX m2, parc.č. XXX/XXX, zapísaný na LV č. XXX, pozemku o výmere XXXX m2, parc.č. XXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXX. Navrhovateľka uviedla, že nemá príjem k spoločným účtom a ani prístup k nehnuteľnosti na U. ulici, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter, v dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 C.s.p.). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín, keď takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
4. Z listinných dokladov založených navrhovateľkou do spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci konania sú manželmi (v rozvodovom konaní), pričom minimálne od 20.01.2020, kedy navrhovateľka uzavrela nájomnú zmluvu k bytu, nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v konaní tvrdí, že životná úroveň jej manžela je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň jej samej. V návrhu vypočítavá nehnuteľnosti, ktorých by mal byť jej manžel výlučným vlastníkom, avšak listy vlastníctva súdu nepredložila a tvrdenia o výške prímu jej manžela zostali tiež len v rovine jej predpokladov. Z manželstva účastníkov konania sa deti nenarodili, navrhovateľka pracuje, jej čistý mesačný príjem predstavuje 1.100 eur, z ktorej sumy musí hradiť nájomné za prenajatý byt vo výške 250 eur mesačne (vrátane energií). V posudzovanom prípade nemal súd prvej inštancie preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy výživného na manželku, keď túto navrhovateľka žiadnym spôsobom nezdôvodnila, odkazovala iba na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, do spisu nezaložila relevantné dôkazy preukazujúce nepomer majetkových pomerov účastníkov, neuviedla dôvod, potreby neodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Pretože potreba neodkladnej úpravy nebola patrične navrhovateľkou osvedčená, súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol a konštatoval, že bude vecou dokazovania vo veci samej zistiť majetkové pomery oboch manželov a zistiť primeranú výšku výživného, na vyrovnanie životnej úrovne navrhovateľky.
5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel
konštatujúc, že je potrebné sa ďalej zaoberať skutkovým stavom, nakoľko došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a k informačnému deficitu pri zisťovaní a ustálení skutkových okolností prípadu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmu manžela, neprihliadol ani na značný nehnuteľný majetok patriaci manželovi a ani na to, že dôvodom rozličnej životnej úrovne manželov bol nútený odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, spôsobený neverou manžela. Manžel s ňou zahájil mimosúdne vyrovnanie a oznámil jej, že pri vyporiadaní BSM je ochotný jej zaplatiť maximálne sumu 4.000 eur, do BSM však patrí nehnuteľnosť na Bajkalskej ul. v Bratislave, ktorú odporca previedol na svoju matku. Manžel vo Ferratum Bank na Malte dosahuje podľa jej vedomostí čistý príjem 6.000 až 10.000 eur mesačne, je členom jej výkonnej rady a vedúcim divízie maloobchodu, táto banka má pobočku aj na území Slovenska (manžel pracuje na striedačku s Maltou), má jedno firemné vozidlo na Malte a druhé na území SR (Renault). V návrhu podrobne uviedla nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom je manžel , nemá vedomosť ako s nimi manžel nakladá a ani ako nakladá zo spoločnými financiami. Jej príjem predstavuje sumu 1.100 eur mesačne , má nižšiu životnú úroveň bez jej pričinenia, presťahovala sa za manželom na Slovensko, opustila rodinu, kamarátov a príbuzných z dôvodu, že manžela milovala a tento jej prisľúbil spoločný život a založenie rodiny. Bol to práve manžel, ktorý porušil všetky sľuby, mal popri manželke viacero mileniek a posledného pol roka udržiaval dva paralelné intímne vzťahy. Manžel ju nechal napospas osudu, nezaujíma sa o ňu, finančne jej nepomáha a účelovo sa zbavuje spoločného majetku.
6. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním navrhovateľky, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný dôvodmi odvolania ( § 65 a § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania .
8. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 25.09.2020 domáha uložiť manželovi povinnosť uhrádzať navrhovateľke titulom výživného na manželku podľa ust. § 71 Zákona o rodine výživné vo výške 450 eur mesačne vopred, vždy k 15. dňu v mesiaci, k rukám navrhovateľky. V označenom podaní navrhovateľka zároveň navrhla, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do rozhodnutia vo veci samej, uloží manželovi povinnosť uhrádzať výživné na manželku vo výške 200 eur mesačne vopred, k rukám navrhovateľky, odo dňa podania návrhu, a to vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.11.2020, č.k. 27Pc/36/2020-34 podľa § 166 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 C.m.p. vylúčil návrh navrhovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie ( vedené pod sp. zn. 27Pc/47/2020).
9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Z v tomto rozhodnutí citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov konania ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.
18. Odvolací súd ďalej uvádza, že formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov účastníkov zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (príslušných ustanovení Zákona o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pokiaľ ide o vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi , majúcu právny základ v ust. § 71 Zákona o rodine, táto vzniká uzavretím manželstva, zaniká rozvodom, resp. smrťou jedného z manželov a bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje, aby títo mali rovnakú životnú úroveň.
19. V prejednávanej veci sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu návrhu vo veci samej, ktorého súčasťou je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov k nemu pripojených, nebola na čas do rozhodnutia o veci samej osvedčená existencia potreby navrhovanej okamžitej nevyhnutnej úpravy výživného na manželku. Zo skutkového vymedzenia dôvodov, ktorými navrhovateľka odôvodnila oba návrhy, v ktorých poukazovala na príslušné ustanovenia Zákona o rodine a na výrazne lepšie majetkové a finančné pomery manžela v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádza navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti (čistý príjem vo výške 1.100 eur mesačne a náklady na bývanie vo výške 250 eur mesačne) totiž nevyplýva potreba okamžite, do rozhodnutia vo veci samej, uložiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným v nevyhnutnej miere vo výške 200 eur mesačne. Naviac, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, navrhovateľka tvrdené majetkové a finančné pomery odporcu a aj svojej osoby ani neosvedčila, keď okrem sobášneho listu (osvedčujúceho existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania) a Nájomnej zmluvy z 21.01.2020 (osvedčujúcu výšku mesačných nákladov navrhovateľky na bývanie
od 20.01.2020), vo vzťahu k tvrdeniam o majetkových a finančných pomeroch účastníkov konania nedoložila žiadne listinné dôkazy. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci tým nebol splnený zákonný predpoklad na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazuje vo vzťahu k príjmom odporcu na informačný deficit a v jeho prílohe doložila výpisy z Katastra nehnuteľností, osvedčujúcich vlastníctvo odporcu k viacerým nehnuteľnostiam v okrese Galanta, Bratislava II a Bratislava IV, tieto skutočnosti pri neosvedčení potreby okamžite, do rozhodnutia vo veci samej, uložiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 200 eur mesačne, nemajú pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu, ktorým bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, žiaden právny význam. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd postupuje podľa osobitnej procesnej úpravy, v tomto konaní zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom, pri ktorom vychádza z návrhu a zohľadňuje obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín a pri rešpektovaní krátkej zákonnej lehoty na rozhodnutie ani objektívne nemôže vykonať plnohodnotné dokazovanie . Skutkové tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu vo veci samej (ktorého súčasťou je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ) a aj v odvolaní, smerujú k preskúmaniu podmienok, rozhodných pri posudzovaní návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti manžela, v konaní o ktorom bude súd podľa § 35, § 36 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov (ktorý bude mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov) a jeho činnosť bude smerovať k posúdeniu rozhodujúcich podmienok pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi určených v ust. § 71 v spojení s § 75 Zákona o rodine, t.j. k posúdeniu životnej úrovne oboch manželov determinovanou osobnými, majetkovými a finančnými pomermi manželov a potreby určenia rozsahu vyživovacej povinnosti.
21. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods.1 C.s.p. a § 52 C.m.p..
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).