Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-70-2017.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Subarea
45Ek/70/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Martin Švihra, trvale bytom Víťazná 476/34, Partizánske, právne zastúpeného: JUDr. Ivana Magdolénová Joríková, advokátka so sídlom Hrnčiříková 1 B, Partizánske, proti povinnému: LUNA GLOBAL s.r.o. so sídlom Pekinská 2541/14, Košice, IČO: 47 855 444, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.752 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou: Mgr. Marcela Zummerová, Exekútorský úrad so sídlom Michalovce, Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 196EX 141/17, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/70/2017 zo dňa 10. júla 2020, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/70/2017 zo dňa 10. júla 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom m e n í tak, že vyhovuje námietkam oprávneného voči výzve na úhradu trov súdnej exekútorky a výzvu na úhradu trov súdnej exekútorky sp. zn. 196EX 141/17 zo dňa 29.04.2020 vydanú súdnou exekútorkou vracia súdnej exekútorke na prepracovanie.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.08.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.752 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 33Cb/147/2015-35 zo dňa 02.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2017 a stal sa vykonateľným dňa 04.04.2017. Dňa 13.09.2017 súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku. Súdna exekútorka vydala dňa 29.04.2020 upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavila exekúciu v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že sa pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň úhradu trov exekútora. Zároveň súdna exekútorka podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2 v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku) vo výške 72 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného upovedomenia.
Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 45Ek/70/2017 zo dňa 10.07.2020 podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61n ods. 1 písm. g), § 61n ods. 3, § 61n ods. 4, § 197 ods. 1-2, § 198 ods. 2, § 199, § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, § 7 ods. 1, 2, § 21 ods. 1-3, § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR, č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška MS SR č. 68/2017 Z. z.) a vecne tým, že oprávnený nepreukázal dôvody, pre ktoré by mal súd jeho námietkam proti výzve na úhradu trov súdnej exekútorky vyhovieť, pričom súdna exekútorka v upovedomení o zastavení exekúcie vyzvala oprávneného v súlade s § 21 ods.
1, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR, č. 68/2017 Z. z. v spojení s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov vo výške 72 eur s DPH. Oprávnený namietal, že ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne uvádza rozsah, v akom je účastník konania povinný znášať a nahradiť trovy exekúcie v prípade jej zastavenia, pričom tento rozsah je v zmysle druhej vety naviazaný na rozsah vymožených trov v priebehu exekúcie a zámerom zákonodarcu bolo vylúčiť duplicitu. V danej exekúcii došlo od povinného k vymoženiu sumy 1.446,03 eur, z ktorých suma 1.114,43 eur bola poukázaná v prospech oprávneného a suma 331,60 eur predstavovala sumu vymožených trov súdnej exekútorky. V napádanom upovedomení súdna exekútorka vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov, ktoré už jej boli v priebehu exekúcie nahradené. Súdna exekútorka sa k námietkam oprávneného vyjadrila s poukazom na § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, na § 6, 7 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. tak, že od povinného bola vymožená suma, ktorá bola zúčtovaná v súlade s ust. § 6 a § 7 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. na odmenu súdnej exekútorky. Exekučný poriadok stanovuje tri zložky náhrady výdavkov pre súdneho exekútora, prvú zložku tvorí odmena exekútora vypočítavaná podľa ust. § 6 a § 7 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. a ktorá aj v tomto prípade bola zúčtovaná z platieb povinného, druhú zložku tvorí náhrada paušálnych výdavkov, na ktorú má súdny exekútor nárok popri odmene a tretiu zložku predstavujú nevyhnutné výdavky. V zmysle § 21 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. patrí exekútorovi popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom z nijakého ustanovenia žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že súdny exekútor má platby vymožné od povinného účtovať na náhradu paušálnych výdavkov. Dodala, že aj z ust. § 21 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. vyplýva, že náhrada paušálnych výdavkov pri zastavení exekúcie súdnej exekútorke patrí. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil, že súdna exekútorka od povinného vymohla sumu, ktorá bola v súlade s ust. § 6 a § 7 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. zúčtovaná na odmenu súdnej exekútorky (nie na náhradu paušálnych výdavkov), pričom v zmysle ust. § 21 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. patrí súdnej exekútorke popri odmene aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Poukázal na ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého trovy exekútora pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, z náhrady paušálnych výdavkov a z náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Ust. § 21 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. vyložil tak, že súdnej exekútorke patrí náhrada paušálnych výdavkov pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie, v dôsledku čoho vyvodil, že súdna exekútorka má nárok aj na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré si vyčíslila v upovedomení o zastavení exekúcie a vzhľadom na to, že sa exekúcia ukončila z iného dôvodu než vymožením či splnením vymáhaného nároku povinným, a pre ktorý súdna exekútorka vydala upovedomenie o zastavení exekúcie t.j. došlo k zastaveniu exekúcie, je túto náhradu výdavkov v zmysle § 199c ods. 1 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku povinný zaplatiť oprávnený.
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 31.07.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam oprávneného voči výzve na úhradu trov exekútorky v celom rozsahu vyhovie. Sťažnosť odôvodnil tým, že sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trval na tom, že súdnej exekútorke nepatrí nárok na paušálnu náhradu výdavkov popri už vymoženom nároku na odmenu exekútorky, ktorý v danom prípade značne prevyšuje výšku paušálnej náhrady výdavkov. Namietal tiež to, že miera uspokojenia nároku súdnej exekútorky sa tým dostala do zjavného nepomeru k miere uspokojenia oprávneného, kedy oprávnený nemal uspokojenú v celom rozsahu ani len istinu zo svojej vymáhanej pohľadávky. Podľa neho ust. § 198 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku treba vykladať tak, že ak exekútorka už vymohla svoju odmenu, tak jej nárok na paušálnu náhradu výdavkov nepatrí, keďže vymožená odmena prevyšuje sumu paušálnej náhrady výdavkov, pričom citované ustanovenie iný výklad nepripúšťa a vyhláška ako podzákonný predpis nesmie byť v rozpore s Exekučným poriadkom a preto odôvodnenie uznesenia odvolávajúce sa na vyhlášku považuje za nenáležité, pretože súd sa mal v prvom rade vysporiadať s výkladom a aplikáciou ustanovenia § 198 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku.
Povinný, ani súdna exekútorka sa k sťažnosti oprávneného v súdom stanovenej lehote nevyjadrili.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná, keďže rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo ho potrebné zmeniť tak, že sa vyhovuje námietkam oprávneného voči výzve na úhradu trov súdnej exekútorky a výzvu na úhradu trov sp. zn. 196EX 141/17 zo dňa 29.04.2020 vydanú súdnou exekútorkou bolo potrebné vrátiť súdnej exekútorke na prepracovanie. V danom prípade oprávnený nepodal námietky voči upovedomeniu o zastavení exekúcie ako celku, ale len voči výzve na úhradu trov súdnej exekútorky. Sudca považoval za nesprávne právne posúdenie vyššieho súdneho
úradníka, že hoci súdna exekútorka vymohla časť pohľadávky oprávneného, z ktorej časť použila na svoje trovy v podobe odmeny, má popritom ešte nárok na náhradu paušálnych hotových výdavkov v plnej sume. Ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy po zastavení exekúcie má exekútor v prípadoch, že pred jej zastavením došlo k čiastočnému vymoženiu nároku, nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ustanovením § 60 v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety, treba podľa názoru sudcu vykladať tak, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie v zásade vždy, tieto ale majú byť pokryté (uhradené) najprv z prípadne čiastočne vymoženého plnenia (podľa § 60 Exekučného poriadku). Priamo v ustanovení § 60 Exekučného poriadku je upravené poradie uspokojenia vymáhaných nárokov tak, že ako prvé sa z prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora (§ 60 ods. 1), následne v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť (maximálne 24 % plnenia). Zo znenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť podľa názoru sudcu iný záver ako ten, že súdna exekútorka má nárok na (maximálne) 24 % percent prijatého (vymoženého) plnenia povinným (teda súdna exekútorka môže na svoje trovy započítať aj menej), pričom je bezvýznamné, či prislúchajúcu časť z uvedeného plnenia súdna exekútorka použije na svoju odmenu alebo náhradu hotových výdavkov. V danom prípade súdna exekútorka pred zastavením exekúcie z čiastočne vymoženej sumy 1.446,03 eur od povinného si na svoje trovy ponechala sumu 331,60 eur. Ďalší postup určenia výšky trov súdnej exekútorky pri zastavení exekúcie je potom upravený v citovanom § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy na výpočet trov súdnej exekútorky treba použiť vzorec, podľa ktorého z celkového nároku súdnej exekútorky na trovy zastavenej exekúcie je potrebné odpočítať sumu, ktorú si už súdna exekútorka pred zastavením exekúcie ponechala podľa § 60 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že v danom prípade ponechaná suma trov exekúcie súdnej exekútorky prevyšuje celkový nárok súdnej exekútorky na sumu paušálnych hotových výdavkov, tak oprávnený nebol povinný hradiť celú výšku paušálnych hotových výdavkov uvedenú vo výzve na úhradu trov.
S poukazom na vyššie uvedené bola sťažnosť oprávneného týkajúca sa námietok voči výzve na úhradu trov súdnej exekútorky dôvodná a preto sudca podľa § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak, že námietkam oprávneného voči výzve na úhradu trov súdnej exekútorky vyhovel a v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 predposledná veta Exekučného poriadku vrátil výzvu na úhradu trov súdnej exekútorke na prepracovanie.
Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).