Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-83-2020.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/83/2020
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o maloleté deti: X/ G. T., U.. XX.XX.XXXX, X/ C. T., U.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: D. T.L., U.. XX.XX.XXXX, F. D.: L. X, D., t.č. H. R.Á., T., N. A. XX, a otca: C. T., U.. XX.XX.XXXX, F. D.: Č. A., T. A. XXX, F..Č.. H. R., T., G. V. XX, právne zastúpený: Mgr. Peter Kupka, advokát, sídlo: Hlavná 23, Trnava, IČO: 42402417, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. deti a na úpravu styku s mal. deťmi takto
rozhodol:
I. U s t a n o v u j e sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za opatrovníka na zastupovanie mal. G. T., U.. XX.XX.XXXX a C. T.L., U.. XX.XX.XXXX, v konaní o zníženie výživného a úpravu styku..
II. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Piešťany n e m á právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
III. Konanie sa z a s t a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 15.07.2020 navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. deťom G. K. C. zo sumy 300 GBP mesačne na sumu 135 GBP mesačne v časti určenia výživného pre mal. C. a zo sumy 400 GBP mesačne na sumu 135 GBP mesačne v časti určenia výživného na mal. G.. Zároveň navrhol, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletými každý týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 11:00 hod. do 15:00 hod., a každý párny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 11:00 hod. do 17:00 hod., každý týždeň v kalendárnom roku v pondelok, utorok a stredu od 15:30 do 17:45, každý kalendárny rok počas letných prázdnin v mesiaci august posledné dva kalendárne týždne a každý kalendárny rok počas celých jarných prázdnin. Návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/174/2010-75 zo dňa 20.12.2010 sa zmenili pomery a vznikol značný nepomer medzi príjmami medzi otcom a matkou, kedy príjem matky výrazne prevyšuje príjem otca. Úpravu styku s maloletými deťmi odôvodnil hlbokou citovou väzbou medzi ním a deťmi a taktiež rozdielom vo veku maloletých v porovnaní s obdobím v čase vyhlásenia rozhodnutia o styku č.k. 9C/174/2010.
2. Podaním doručeným súdu dňa 09.10.2020 otec uviedol, že maloleté deti G. K. C. T. majú bydlisko na adrese XX N. A., T., E. XQJ, H.Ľ. R.. Maloletí navštevujú pediatra v Portmill surgery, 114 Queen street, Hitchin, SG49TH. Maloletá G. navštevuje školu Hitchin girls school, Highbury road, Hitchin, SG49RS a maloletý C. navštevuje školu Hitchin boys school, Grammar school walk, Hitchin SG51JB.
3. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým
rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
4. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie Zákona o rodine súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za opatrovníka na zastupovanie mal. detí G. K. C., v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku.
5. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011 (ďalej len Nariadenie), sa toto Nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
6. Podľa čl. 3 Nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
7. Podľa čl. 10 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa čl. 1 ods. 1 pís. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým s zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
9. Podľa čl. 1 ods. 2 pís. b/ Nariadenia Brusel IIa záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: b) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.
10. Podľa čl. 2 ods. 2 pís. b/ bod 7, 11 Nariadenia Brusel IIa na účely tohto nariadenia 7. pojem "rodičovské práva a povinnosti" označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom; 10. pojem "právo styku" zahŕňa najmä právo vziať dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu;
11. Podľa čl. 8 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
17. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).
18. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
19. Podľa čl. 7 ods. 2, veta druhá, Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
20. V medzinárodných vzťahoch je pojem "obvyklý pobyt" štandardne používaným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde presne zadefinovaná, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie, preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani ceľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby vo veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť.
21. Zákonné ustanovenie § 161 ods. 1 CSP upravuje povinnosť súdu kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dané ustanovenie má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania podmienok konania týkajúceho sa predmetného konania.
22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd skôr než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom jednou z podmienok je aj právomoc súdu.
23. V danej veci mal súd obsahom spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/174/2010 a odpoveďou otca z 09.10.2020 za preukázané, že mal. deti G. K. C. žijú s obomi rodičmi minimálne od r. 2010 dlhodobo v Spojenom kráľovstve, teda tam majú obvyklý pobyt, keďže tam obe mal. deti o.i. navštevujú pediatra, ako aj školu. Súd mal zároveň za preukázané, že aj obvyklý pobyt oboch rodičov, t.j. Spojené kráľovstvo, je totožný ako obvyklý pobyt mal. detí.
24. Na základe vyššie uvedeného preto súd postupoval v súlade s vyššie citovanými nariadeniami týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, ako aj úpravy styku s otca s mal. deťmi.
25. Je zrejmé, že v predmetnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko mal. deti, ako aj obaja rodičia dlhodobo, viac ako 10 rokov, žijú v Spojenom kráľovstve, majú tam vytvorené stabilné zázemie, obe mal. deti tam navštevujú školu a lekárov, preto možno konštatovať, že ich pobyt v Spojenom kráľovstve je pobytom obvyklým. Vzhľadom na vyššie uvedené bol preto tunajší súd povinný aplikovať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Právomoc vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, ako aj vo vzťahu k úprave styku otca s mal. deťmi upravujú vyššie citované články Nariadenia a Nariadenia Brussel IIa, pričom pri úprave vyživovacej povinnosti sú uvedené štyri druhy právomoci súdu, ktoré sa uplatňujú alternatívne bez hierarchie, tiež sú dané podmienky pre určenie právomoci súdu pri úprave styku. V danom prípade
v súlade s vyššie citovanými nariadeniami a zákonnými ustanovenia dospel súd k záveru, že jediným súdom, ktorý má právomoc konať a rozhodnúť o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. deťom a o úprave styku otca s mal. deťmi, je miestne príslušný súd v Spojenom kráľovstve, ktorý spĺňa podmienky právomoci podľa miesta obvyklého pobytu mal. detí, ako aj oboch rodičov (čl. 3 Nariadenia a čl. 8 Nariadenia Brussel IIa),
26. Vzhľadom na to, že v zmysle Nariadenia a Nariadenia Brussel IIa, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, nemá tunajší súd právomoc konať o predmetných návrhoch otca, keď rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. a III. tohto uznesenia, teda vyhlásil, že Okresný súd Piešťany nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.
27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. O nároku na náhradu trov konania účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporovom konaní v zásade nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania v danej veci súd nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov II. - IV. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Piešťany v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.