Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Ek/1318/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Justičná 2711/9, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 789 615, proti povinnému v 1. rade: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S. a povinnej v 2. rade: C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky vo výške 122,79 eura s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. októbra 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. októbra 2020 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.08.2020 domáhal od povinných v 1. a 2. rade vymoženia pohľadávky vo výške 122,79 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. -14 zo dňa 20.02.2014. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 30.10.2020 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v časti výšky iných trov v sume 78,11 eur podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , Exekučného poriadku, na ust. -2, , a vecne tým, že návrh na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného nároku vo výške 78,11 eur považoval za rozporný s Exekučným poriadkom. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 24.04.2020 vedenej Okresným súdom Revúca pod sp. zn. a súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod sp. zn. EX 4085/2014, mal za preukázané, že súdny exekútor uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35 eur a z dane z pridanej hodnoty vo výške 7 eur. Oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil náhradu trov pôvodného exekučného konania vo výške 78,11 eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v starej exekúcii v sume 19,61 eur, z náhrady za súdny poplatok za podanie návrhu v starej exekúcii v sume 16,50 eur a z paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Podľa paušálne trovy v maximálnej možnej výške 42 eur (35 eur + DPH) znáša oprávnený, pričom podľa okrem náhrady

súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, z čoho súd vyvodil, že uvedený zákon jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (oprávneného v tomto exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, a zároveň predmetný zákon v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Súd vyhodnotil, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42 eur od povinných, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 eur len oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie, a preto upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinným v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42 eur od povinných v tomto exekučnom konaní. Súd poukázal na , ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho , čím predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého právne normy majú prednosť pred normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku a preto právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v Exekučného poriadku, v čoho dôsledku paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur, trovy právneho zastúpenia pôvodnej exekúcie vo výške 19,61 eur a náhradu súdneho poplatku uhradenú v pôvodnej exekúcii vo výške 16,50 eur nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Súd zároveň vyhodnotil, že neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 78,11 eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinných. Ustanovenie pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa , a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku tieto ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 12.11.2020 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažnosť, čím došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces a ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a oprávnenému priznať náhradu trov sťažnostného konania. Sťažnosť odôvodnil tým, že v danom konaní si neuplatnil náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu, ale náhradu trov spojených s podaním pôvodného návrhu, pričom ani iný právny predpis nevylučujú uplatnenie náhrady trov spojených s podaním pôvodného návrhu. Náhrada trov spojených s podaním pôvodného návrhu vznikla oprávnenému v súvislosti s uplatnením jeho práva priznaného mu exekučným titulom, keďže si povinní dobrovoľne nesplnili povinnosť uloženú im exekučným titulom. Podľa neho vyšší súdny úradník nesprávne vykladá ustanovenie , keďže úmyslom zákonodarcu bolo to, aby si oprávnený pri podaní opätovného návrhu mohol uplatniť nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie iba za jeden návrh, pričom zákonodarca tento svoj úmysel premietol do paragrafového znenia práve tak, že v ustanovení vylúčil nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu okrem náhrady súdneho poplatku. Sťažovateľ poukázal na dôvodovú správu k , v zmysle ktorej „V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky." Z citovanej dôvodovej správy vyplýva, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu, to sa však nevzťahuje na náhradu trov spojených s podaním pôvodného návrhu. Dodal, že zamietnuté trovy exekúcie si neuplatnil ako plnenie priznané exekučným titulom, ale ako trovy exekúcie oprávneného, a preto tento nárok oprávnenému nemohol byť priznaný exekučným

titulom, ale vznikol oprávnenému v rámci pôvodného exekučného konania z dôvodu, že povinní si dobrovoľne nesplnili povinnosť uloženú mu exekučným titulom. Ak by súd prijal záver, podľa ktorého by oprávnený nemal nárok na náhradu trov pôvodného exekučného konania, tak by došlo k porušeniu práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov oprávneného starej exekúcie vo výške 78,11 eur pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia v pôvodnej exekúcii v sume 9,61 eur, z náhrady za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu v starej exekúcii v sume 16,50 eur a z paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42 eur podľa Exekučného poriadku zamietol s poukazom na , kedy oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

Oprávnený svoju sťažnosť smerujúcu k zrušeniu napádaného rozhodnutia postavil predovšetkým na dôvodovej správe k ust. , v ktorej bolo uvedené, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať náhradu paušálnych trov ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Sudca k uvedenému uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ide len o podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné, a teda ak by zákonodarca zamýšľal priznať oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zakomponoval by

túto možnosť aj do znenia zákona, čo sa však nestalo. Navyše znenie ustanovenia striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. K dôvodovej správe súd ďalej poznamenáva, že bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku alebo podľa dôvodovej správy k , cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Dôvodová správa sa po zmene úmyslu zákonodarcu už následne nemení. Súd preto odmietol výklad predostretý oprávneným, ktorý má oporu len v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu a nie v samotnom texte zákona, pričom navyše takýto názor oprávneného je v rozpore s výsledným znením zákona.

Ako správne vyhodnotil vyšší súdny úradník, oprávnený nedisponuje spôsobilým exekučným titulom proti povinným týkajúcemu sa oprávneným vymáhaných trov starej exekúcie vo výške 78,11 eur ukončenej ex lege za splnenia podmienok uvedených v (účinky upovedomenia o začatí exekúcie vydaného v EX 4085/2014 zanikli zastavením exekúcie). Uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Sudca k uvedenému ďalej konštatuje, že v danom prípade zákonodarca jasne stanovil, že pri zastavení starej exekúcie je to práve oprávnený, kto je povinný znášať paušálne trovy starej exekúcie súdneho exekútora. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie. Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj a Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Súd má za to, že náklady, ktoré vznikli oprávnenému v súvislosti so zastavením starej exekúcie si má znášať sám oprávnený, pretože vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd preto pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinných, pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Oprávnený mal nárok na vymoženie týchto trov v starej exekúcii, ktorá však bola zastavená pre nedostatok majetku povinných. Uvedené trovy tak nie je možné prenášať do ďalšieho exekučného konania. O uvedených nákladoch nie je možné uvažovať ako o príslušenstve pohľadávky z dôvodu, že na tieto nemá oprávnený k dispozícii exekučný titul. Z ustanovenia Exekučného poriadku bez pochybností vyplýva, že pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie sa vyžaduje exekučný titul, ktorým oprávnený na vymoženie nároku vo výške 78,11 eur nedisponuje, pričom ustanovenie vylučuje použitie ustanovenia Exekučného poriadku s výnimkou výdavkov na zaplatený súdny poplatok novej exekúcie. Keďže vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti nároku vo výške 78,11 eur, tak iba aplikoval účinné právne normy, o ktorých súlade s nemal pochybnosti.

S poukazom na uvedené, z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej starej exekúcii zo zákona a keďže oprávnený nemá v zmysle nárok na náhradu trov spojených s opätovným podaním

návrhu na vykonanie exekúcie (okrem zaplateného súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu), sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.10.2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zamietnutej časti vymoženia trov právneho zastúpenia oprávneného vzniknutých v starej exekúcii v sume 19,61 eur, trov oprávneného za zaplatený súdny poplatok v starej exekúcii v sume 16,50 eur a paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42 eur nie je dôvodný.

Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že oprávnený na ich náhradu nemá nárok z dôvodu, že nebol v sťažnostnom konaní úspešný. Navyše v zmysle citovaných zákonných ustanovení nepriznáva možnosť do začatia exekúcie (do vydania poverenia) priznať oprávnenému nárok na viac ako dva úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a podanie návrhu na súd), ktoré si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie už uplatnil a ktoré mu čo do základu neboli súdom zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).