Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/207/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne W. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, N., zastúpená Advokátskou kanceláriou VEREB s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, IČO: 52 633 284, proti žalovanej : F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, N., zastúpená Advokátskou kanceláriou B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, Košice, IČO: 472 541 06, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28. septembra 2020 č.k. -58

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej v zmysle a uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť dodávky vody, plynu a elektrickej energie do nehnuteľnosti- dom súpisné č. 160, na Š. č. XX, N., nachádzajúci sa na parc. registra C č. 188 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 856 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres N. R., obec N.- N., kat. územie N. (I. výrok). V súlade s , poučil žalovanú o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej o vypratanie nehnuteľnosti (II. výrok) a vychádzajúc z plného procesného úspechu žalobkyne v konaní priznal jej proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100% podľa (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa od roku 2004 užíva spornú nehnuteľnosť, ktorej vlastníčkou je od roku 2000 žalovaná, dcéra žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že právnym titulom užívania nehnuteľnosti je dohoda so žalovanou o výpožičke, umožňujúca jej bezplatné užívanie nehnuteľnosti - rodinného domu, v súvislosti s ktorým užívaním uhrádza iba náklady za spotrebu médií - plynu, elektriny, vody, televízie a internetu. Na preukázanie uvedených skutočností doložila potvrdenie Obecného úradu Mestskej časti N.-N. o užívaní nehnuteľnosti, doklady o úhradách platieb SIPO. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosť darom od jej rodičov, starých rodičov žalovanej, len na účely získania hypotekárneho úveru, neskôr malo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu, čo sa však nestalo. Z výzvy žalovanej z 23.7.2020 cestou právneho zástupcu súd zistil, že žalovaná žiadala žalobkyňu o vypratanie nehnuteľností v termíne do 29.7.2020 s tým, že k uvedenému dátumu bude prerušená dodávka plynu, elektriny, vody a ostatného pripojenia. Požiadavku na vypratanie nehnuteľnosti odôvodnila tým, že chce nehnuteľnosť ponúknuť na predaj a súčasne tvrdiac, že žalobkyňa užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Fotodokumentáciou meračov mal súd preukázané, že ku dňu 2.9.2020 dodávatelia jednotlivých médií postupne prerušili či odstavili dodávku vody, plynu, elektriny, bez zabezpečenia ktorých je dom neužívania schopný. Zohľadnil tvrdenia žalobkyne, že na adrese trvalého bydliska v rodinnom dome na ul. Loveckej v Košiciach, ktorý užíva jej

syn, a ku ktorej nehnuteľnosti má zriadené vecné právo doživotného užívania, sa nemôže zdržiavať pre psychické traumy, ktoré sú spojené s týmto miestom, a ktoré vyplývali zo psychického týrania zo strany bývalého manžela, a že práve tieto okolnosti boli aj dôvodom dohody medzi stranami sporu o užívaní nehnuteľnosti v Kavečanoch od roku 2004, ktoré podmienky užívania sa doposiaľ nezmenili.

3. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa ustanovení zmluvy o výpožičke , prihliadajúc k všeobecným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia ako vyplývajú zo zákonnej úpravy, osobitne citujúc ustanovenia , , , . Obsahom predložených listinných dôkazov mal osvedčenú existenciu dlhodobého užívania nehnuteľnosti žalobkyňou, od roku 2005 uhrádzanie platieb za spotrebovanú dodávku elektriny, vodu, plynu a ďalšie médiá, a následne odstavenie nehnuteľnosti od ich dodávky na základe konania žalobkyne. Súd tak považoval za preukázanú existenciu naliehavej potreby úpravy právnych pomerov sporových strán, keď prerušením dodávky plynu, vody, elektriny do nehnuteľnosti užívanej žalobkyňou, v období na začiatku vykurovacej sezóny, došlo k vážnemu ohrozeniu práv žalobkyne. Pre naplnenie účelu neodkladného opatrenia považoval za odôvodnené poskytnúť žalobkyni súdnu ochranu a uložiť žalovanej povinnosti podľa návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie vzhľadom na jeho charakter, považoval za trvalú úpravu právnych pomerov strán, z ktorých dôvodov neuložil žalobkyni povinnosť na podanie žaloby vo veci samej podľa , ale v súlade s , poučil žalovanú o možnosti domáhať sa ochrany práv v konaní o vypratanie nehnuteľností, v ktorom sa vyrieši otázka existencie práva na užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, pokiaľ medzi stranami ostane naďalej sporná. Pretože uznesenie o neodkladnom opatrení malo charakter rozhodnutia vo veci samej, súd rozhodol aj o náhrade trov konania v súlade s , , priznajúc úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alebo uznesenie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná v odvolaní popierala, aby medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o výpožičke, argumentujúc absenciou podstatných náležitostí uvedeného právneho úkonu, keď žalobkyňa neuviedla dátum, ku ktorému malo dôjsť k uzatvoreniu takej zmluvy, ani dobu, na ktorú mala byť zmluva uzatvorená. Ďalej poukázala na to, že v zmysle platí, že vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje a nie je sporné, že žalobkyňa disponuje vecným právom užívania inej nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu na Y. ulici v N., ktorý užíva jej syn, teda spornú nehnuteľnosť v N. de iure nepotrebuje. To, že žalobkyňa nechce vypratať nehnuteľnosť, nie je spôsobené tým, že nemá možnosť dôstojne bývať na inom mieste. Poprela tvrdenia žalobkyne o dôvodoch, na základe ktorých nadobudla nehnuteľnosť darovacou zmluvou od starých rodičov, rodičov žalobkyne. Potvrdila, že nežiadala žalobkyňu o úhradu za užívanie nehnuteľnosti, čo je vzhľadom na ich príbuzenské vzťahy štandardným postupom, no poprela však, aby výlučne žalobkyňa uhrádzala náklady spojené s údržbou a fungovaním nehnuteľnosti. Uviedla, že žalobkyňu vyzvala na vypratanie nehnuteľnosti v súvislosti so svojím právom výlučného vlastníka, keď ona sama nemá ani prístup na nehnuteľnosť, pretože nedisponuje kľúčmi od nej. Vyjadrila podozrenie, že žalobkyňa trpí psychickou poruchou, nakoľko sa jej a jej manželovi po výzve na vypratanie opakovane vyhrážala, že spácha samovraždu a podpáli dom, ak ju z neho vypratajú. Podľa názoru žalovanej, nehnuteľnosť nespĺňa ani hygienické štandardy, a je prakticky ťažko obývateľná, čo predpokladá vysoké náklady na údržbu a rekonštrukciu, pretože ide o nehnuteľnosť staršiu ako 90 rokov. Žalovaná tiež predložila doklad o úhrade dane z nehnuteľnosti a úhrade poistného za predmetnú nehnuteľnosť. Napokon namietla aj vykonateľnosť neodkladného opatrenia, keďže neobsahuje žiadne vymedzenie času dokedy má byť povinnosť uložená súdom splnená.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pokiaľ žalovaná namieta dátum uzatvorenia zmluvy o výpožičke, je potrebné vychádzať z dátumu, kedy sa do rodinného domu žalobkyňa nasťahovala, čo bolo k 1.7.2005 a táto skutočnosť vyplýva aj z dokladu SIPO, kedy prvýkrát hradila náklady za služby spojené s užívaním nehnuteľností. Čo sa týka doby užívania, podľa dohody mala nehnuteľnosť užívať až do svojej smrti, čo je v súlade s . Obranu žalovanej označila za nelogickú, lebo by potom musela

vysvetliť, prečo jej v roku 2005 odovzdala kľúče od nehnuteľnosti, a z akého dôvodu problém s užívaním nehnuteľnosti nastal až po skončení dedičského konania 2018 po nebohom manželovi žalobkyne a otcovi žalovanej, proti ktorej žalobkyňa vypovedá v trestnom konaní. Tvrdenia žalovanej sú spochybnené tiež tým, že počas materskej dovolenky jej žalovaná zverila do opatery syna W. na dobu piatich rokov, a vnuk s ňou trávil čas na spornej nehnuteľnosti. Žalovaná tiež súhlasila s tým, aby na náklady žalobkyne bol vybudovaný odpad, kanalizácia, opravená strecha, vymaľované okná, a akceptovala uhrádzanie dodávky médií žalobkyňou, pričom za roky 2008 až 2010 hradila žalobkyňa tiež daň z nehnuteľnosti. Faktické správanie žalovanej počas 15-tich rokov, vylučuje jej terajšie tvrdenia o užívaní nehnuteľnosti žalobkyňou bez právneho dôvodu. Je pravdou, že žalovaná aktuálne nedisponuje kľúčmi od rodinného domu, no je to preto, že od roku 2018 ju ani raz nenavštívila, a medzičasom z technických dôvodov došlo k výmene zámku. Od roku 2018 nie sú so žalovanou v žiadnom vzájomnom kontakte. Uhrádzanie platieb žalovanou titulom dane z nehnuteľnosti, či poistenia nehnuteľnosti nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetu sporu. Z dôvodu odstávky dodávky elektrickej energie, bola nútená požiadať o možnosť pripojenia prostredníctvom suseda, pretože žalovaná nerešpektuje vykonateľné uznesenie súdu.

7. Vzhľadom na povahu odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd doručoval vyjadrenie žalobkyne odvolateľke. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie odvolateľky, ktorá nedoručila žiadne stanovisko, Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a dospejúc k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

8. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke. Vady v skutkových zisteniach súdu spočívajú v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré preukázané neboli. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

9. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v zhode s (novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia a ktoré podľa a majú preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil súd iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak, nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Žiadny z odvolacích dôvodov nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, lebo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonával, a vychádzal z obsahu návrhu a pripojených listín, z ktorých skutkové zistenia vyplývajúce, podradil pod správne zákonné ustanovenia a tieto aj správne vyložil, a nedopustil sa tak v napadnutých výrokoch o nariadení neodkladného opatrenia ani nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Pokiaľ ide tzv. novoty v odvolacom konaní, tieto sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na tzv. zrýchlený charakter konania o neodkladnom opatrení sú tieto ďalej zužujúco modifikované priamo ustanoveniami , podľa ktorého platí, že pre neodkladné opatrenie je vždy rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To znamená, že akékoľvek ďalšie resp. nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na zmenu skutkového stavu i následné právne posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré neexistovali v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemajú vplyv ani na posúdenie veci odvolacím súdu. Žalovaná v odvolaní neuviedla vo väzbe na uplatnený odvolací

dôvod žiadne také „novoty“, ktoré by preukazovali, že v konaní na súde prvej inštancie bol nesprávne zistený skutkový stav, alebo že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 324 ods.1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

20. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

22. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania v zmysle , je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu bezprostredne ohrozené. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov. Nová koncepcia neodkladnej úpravy právnych pomerov tiež upustila od bezdpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, a

v prípadoch, v ktorých z povahy prejednávanej veci a navrhovaného spôsobu úpravy právnych pomerov vyplýva aj pre budúcnosť trvalosť usporiadania práv a povinností dotknutých subjektov, považuje rozhodnutie o neodkladnom opatrení za konečné rozhodnutie vo veci samej.

23. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky zákonné podmienky pre konanie o neodkladnom opatrení a odvolací súd posudzujúc ich z hľadísk rozhodných v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ) sa stotožnil s jeho záverom o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia ako vyplýva z výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu. Nariadeným neodkladným opatrením nebola porušená ani zásada proporcionality, keď rozsah výhod získavaných stranou z neodkladného opatrenia oprávnenou je adekvátna povinnostiam obmedzujúcim stranu z rozhodnutia povinnú. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia a súvisiacom výroku o poučení žalovanej o možnosti na podanie žaloby vo veci samej a náhrade trov konania vecne správne, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa ako vecne správne potvrdil.

24. V odvolaní žalovaná zdôrazňuje absenciu právneho titulu užívania nehnuteľnosti žalobkyňou, od čoho odvodzuje svoje výlučné oprávnenie vlastníka rozhodovať o nakladaní s predmetom svojho vlastníctva. Spôsob výkonu vlastníckych práv je však obmedzený právami iného oprávneného subjektu, ktorý si so zákonom predvídaného a dovoleného dôvodu odvodzuje právo užívania nehnuteľnosti. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ).

25. Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nesmie byť zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými záujmami spoločnosti. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; zvlášť sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( ). Právo na bývanie je základným ľudským právom. K obmedzeniu základných práv či slobôd, i keď (ich) ústavná úprava obmedzenie nepredpokladá, môže dôjsť v prípade ich kolízie. Základná je v tejto súvislosti maxima, podľa ktorej základné právo či slobodu možno obmedziť iba v záujme iného základného práva či slobody. Pri vyhodnotení priority jedného z dvoch v kolízii stojacich základných práv, je nutnou podmienkou konečného rozhodnutia rovnako využitie všetkých možností minimalizácie zásahu do druhého z nich. Tento záver možno vyvodiť aj z ustanovenia čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Pokiaľ je otázkou spornosti právo žalobkyne na užívanie nehnuteľnosti a v tejto súvislosti právo na bývanie, keď je nepochybné, že nehnuteľnosť užíva s vedomím žalovanej ako vlastníčky už viac ako 15 rokov, čo by nasvedčovalo existencii tvrdeného dôvodu užívania, ktorým je zmluva o výpožičke, je nevyhnutné prisvedčiť správnosti záverov súdu prvej inštancie, o potrebe ochrany práva žalobkyne na bývanie v nehnuteľnosti, ktorého existenciu na účely nariadenia neodkladného opatrenia riadne osvedčila.

26. Pre platnosť zmluvy o výpožičke podľa sa nevyžaduje písomná forma právneho úkonu. Dočasnosť užívania veci (hnuteľnej aj nehnuteľnej) vyplývajúca zo zákonnej dikcie, podľa ktorej zmluvou o výpožičke vzniká vypožičiavateľovi právo bezplatne vec užívať po dohodnutú dobu, nevylučuje, aby doba užívania bola vymedzená „na neurčito“, či „do konca smrti užívateľa“ alebo iným spôsobom časového ohraničenia. Je zrejmé, že užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou je dlhodobo rešpektovaný, vlastníkom (žalovanou) nespochybňovaný stav, preto konanie žalovanej, na základe ktorého došlo k odpojeniu nehnuteľnosti od dodávok elektriny, plynu, vody a ostatných médií, má povahu neoprávneného zásahu do pokojného stavu, proti ktorému svedčí žalobkyni právo na ochranu aj v zmysle , . Žalovaná svojím zásahom do pokojného stavu nepochybne ohrozila práva žalobkyne na realizáciu práva bývania v nehnuteľnosti bez toho, aby preukázala, že žalobkyni toto právo nikdy nepatrilo, alebo zaniklo. Správne preto súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že pokiaľ bude žalovaná rešpektovať právne pomery strán vyplývajúce z nariadeného neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenia má povahu rozhodnutia s trvalou úpravu právnych pomerov, a nie je potrebné, aby sa žalobkyňa domáhala akýchkoľvek ďalších (iných) práv v konaní vo veci samej. Naopak, ak žalovaná právo užívania nehnuteľnosti žalobkyňou spochybňuje, je jej povinnosťou preukázať, že v skutočnosti žalobkyni žiadne právo na užívanie nehnuteľnosti nesvedčilo, alebo toto právo zaniklo, čoho sa môže a musí domáhať práve v konaní o vypratanie spornej nehnuteľnosti, iný postup predstavuje vzhľadom na okolnosti sporu zjavné zneužitie práv vlastníka. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je v záujme účinnej ochrany ohrozených práv uprednostnené časové hľadisko rozhodnutia, totiž súd nevykonáva

dokazovanie v rozsahu ako vo veci samej. Pokiaľ naďalej ostane sporné, či žalobkyni svedčí právny titul na užívanie nehnuteľnosti alebo takýto nikdy neexistoval, resp. právny dôvod užívania nehnuteľnosti už zanikol, môže žalovaná s konečnou platnosťou vyriešiť tieto otázky až v konaní vo veci samej o vypratanie nehnuteľnosti na základe ňou podanej žaloby.

27. Zohľadňujúc vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy právnych pomerov žalobkyne a žalovanej, a prvoinštančnému súdu nie je možné vytknúť žiadne pochybenia, ktoré by zakladali opodstatnenosť niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

28. Správne sú tiež závery súdu prvej inštancie týkajúce sa rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zohľadňujúc procesnú zodpovednosť za výsledok sporu. V časti námietok žalovaného týkajúce sa vykonateľnosti neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na , v zmysle ktorého je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak nie je ustanovená iné.

29. Pretože prejednávané neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí, odvolací súd rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho konania v súlade s a . Odvolateľka v konaní nebola úspešná, nepatrí jej preto právo na náhradu vzniknutých trov a tieto boli priznané v plnom rozsahu procesne úspešnej žalobkyni.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).