Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-146-2015.pdf
PDF · 71.7 KB
Case nature
Subarea
8Cb/146/2015
Uznesenie
Okresný súd Prešov, v právnej veci žalobcu: Mgr. Anna Gaľová, správca konkurznej podstaty úpadcu: KOBE SK s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 993, 059 01 Spišská Belá, IČO: 45937273, zastúpeného: JUDr. Oľga Michalíková, advokátka, Francisciho 35, 080 01 Prešov, proti žalovanému: OTTTAVA s.r.o. v konkurze, so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46264281, za ktorého koná správca konkurznej podstaty: Mgr. Ladislav Barát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.429,45 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 27.03.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 6.429,45 € s príslušenstvom.
2. V priebehu konania súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/3/2015 zo dňa 15.1.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného.
3. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
4. Podľa § 47 ods. 4 ZKR účinného od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
5. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
6. S ohľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd výzvou zo dňa 16.11.2020 vyzval žalovaného aby uviedol, či súhlasí s pokračovaním v konaní. Výzva bola žalovanému doručená dňa 02.12.2020. Žalovaný na výzvu súdu neodpovedal. Rovnako súd vyzval správcu konkurznej podstaty žalovaného
aby uviedol, či súhlasí s pokračovaním v konaní. Na výzvu súdu správca uviedol, že s pokračovaním v konaní nesúhlasí.
7. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020 sa podľa intertemporálneho ust. § 206j ZoKR použije aj v konaniach, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.
8. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR.
9. Tieto účinky má nepodaný návrh na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má za následky účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi.
10. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie prerušených konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
11. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, v ktorej dlžníkom
- úpadcom je žalovaný a správca dlžníka, resp. dlžník sám, nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žalovaný na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušením konania skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“.
12. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, konanie pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť) toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).
13. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podradené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môžu byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napríklad z konkurzu vylúčený.
14. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastali aj vtedy, pokiaľ dlžník na stane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaným v konaním.
15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. S ohľadom na uvedené má súd za to, že v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZKR došlo v konaní k účinkom späťvzatia návrhu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 257 1 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci sa jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo má za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Súd považuje tieto okolnosti, za okolnosti hodné osobitného zreteľa, pretože stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy. Náhradu trov konania preto žiadnej zo sporových strán v zmysle ust. § 257 C.s.p. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.