Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., právne zast. advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, so sídlom Rázusova 1, Košice proti žalovaným: 1/ E. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, D., právne zast. Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., konajúcou konateľom advokátom Mgr. Tomášom Čentíkom, so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 50 560 611, a 2/ H. G., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, D., o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e.

II. U r č u j e, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku registra „C“ parcely č. 2151/2, záhrada o výmere 13 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie I. J., obec D. – I., K. D. E. na liste vlastníctva č. XXXXX.

III. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19. júla 2023 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnosti

- pozemku registra „C“ parc. č. 2151/2 – záhrada vo výmere 13 m2, v tom čase zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. J., obec D. – I., K. D. E. (ďalej len „sporný pozemok“), ktorého vlastníkmi podľa zápisu v liste vlastníctva v čase podania žaloby boli žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalovaní“).

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou susedných nehnuteľností - pozemkov registra „C“ a to parcely č. 2153 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 247 m2 a parcely č. 2154 - záhrada vo výmere 193 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ č. 2153, ktoré nehnuteľnosti majú podľa katastrálnej mapy spoločnú hranicu so sporným pozemkom. Uviedla, že tieto nehnuteľnosti nadobudla pôvodne spolu so svojím manželom v roku 1971 na základe kúpnej zmluvy a následne po smrti manžela sa v r. 1984 stala ich výlučnou vlastníčkou. Sporný pozemok bol v teréne odjakživa súčasťou parciel v jej vlastníctve (bol k nim prihradený) a takto ho spolu s manželom v roku 1971 kúpili ako súčasť predmetu kúpy. Hranicu medzi parcelami v jej vlastníctve (p. č. 2153, p. č. 2154) a vo vlastníctve žalovaných (pôvodne p. č. 2151, v súčasnosti p. č. 2151/1, č. 2151/2) tvoril plot z pletiva, resp. z dreva s podmurovkou, postavený predchádzajúcimi vlastníkmi parcely č. 2151. Takto sa pozemky užívali a napriek tomu, že sa vlastníci parcely č. 2151 od r. 1966 niekoľko krát zmenili, priebeh hranice nikto nenamietal. V roku 1975 bola v dotknutom katastrálnom území dokončená obnova operátu evidencie nehnuteľností technicko-hospodárskym mapovaním (THM), v rámci ktorého bolo uskutočnené

aj zameranie predmetných nehnuteľností v teréne v roku 1970 (tzv. poľný náčrt č. 29) a vlastnícka hranica medzi parcelami č. 2153, č. 2154 a parcelou č. 2151 bola vymedzená oplotením. Na základe žiadosti žalovaných bol v roku 2019 do katastra nehnuteľností vykonaný zápis geometrického plánu č. 55/2019 (ďalej len „GP“), ktorý bol vyhotovený na oddelenie pozemku, parcely registra C č. 2151/2 a podľa tohto GP sporná parcela č. 2151/2 vznikla rozdelením pôvodnej parcely č. 2151 na parcelu č. 2151/1 – záhrada o výmere 274 m2 a parcelu č. 2151/2 - záhrada vo výmere 13 m2 (sporný pozemok). Teda podľa predmetného GP sporný pozemok mal byť súčasťou pôvodnej parcely č. 2151 vo vlastníctve žalovaných. Sám zhotoviteľ GP E. F. F. - GeoDisplay však podal na Okresný úrad Košice, katastrálny odbor žiadosť o prešetrenie hranice medzi dotknutými pozemkami v katastrálnom území, pričom uviedol, že pri vyhotovení GP zistil, že oddeľovaná novovytvorená hranica medzi parcelami č. 2151/1 a č. 2151/2, ktorú tvorí pôvodné oplotenie nie je v súlade s aktuálnym zákresom v platnej katastrálnej mape. Okresný úrad Košice následne z vlastného podnetu začal katastrálne konanie o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností. V rámci tohto konania zistil, že hranica oddeľujúca vlastnícke práva, toho času medzi jej parcelou č. 2154 a novovytvorenou spornou parcelou č. 2151/2 mala v pôvodnej pozemkovoknižnej mape iný priebeh a jej priebeh zodpovedal hranici medzi parcelami č. 2151/1 a č. 2151/2. V poľnom náčrte č. 29 vyhotovenom v rámci THM bol priebeh vlastníckej hranice vyznačený plotom a ten zodpovedá aj súčasnému stavu v teréne. Pri zameraní hranice pôvodných pozemkov neboli zo strany vlastníkov vznesené námietky. Okresný úrad dospel k záveru, že zobrazenie vlastníckej hranice vo vektorovej katastrálnej mape medzi parcelami č. 2153, č. 2154 a parcelou č. 2151/2 nezodpovedá reálnemu priebehu hranice v teréne. Zároveň potvrdil, že novovytvorená parcela č. 2151/2 svojím geometrickým a polohovým určením zodpovedá časti pôvodnej pozemkoknižnej parcely č. 7588/134, v súčasnosti parcely č. 2153 a č. 2154. V katastri nehnuteľností je teda chybný zápis v mapovom liste, ktorý nezodpovedá priebehu vlastníckej hranice zobrazenej v poľnom náčrte č. 29. V dôsledku chyby pri tvorbe THM došlo k chybnej evidencii vlastníckych vzťahov k časti pozemku, v súčasnosti evidovanému ako parcela č. 2151/2. Okresný úrad Košice, vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode ohľadom vlastníctva sporného pozemku, vydal vo veci rozhodnutie, ktorým zapísal duplicitné vlastníctvo k spornému pozemku pre žalovaných ako aj pre žalobkyňu ako podklad pre následné vyporiadanie súdom. Na základe odvolania žalobkyne Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov toto rozhodnutie zrušil z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre takýto postup, nakoľko ním došlo k zásahu do vlastníckych vzťahov, ktoré katastrálny úrad nie je oprávnený riešiť. Odvolací orgán však skonštatoval, že okresný úrad nepochybne zistil stav veci.

3. Z vyššie uvedeného tak žalobkyňa vyvodzuje, že ako vlastník parcely č. 2151/2 má byť v katastri nehnuteľností zapísaná ona. Súčasne však poukázala na to, že už v katastrálnom konaní sp. zn. X-24/2020-Orl žalovaní nespochybnili jej vlastníctvo a dokonca predložili návrh dohody, v ktorej sa vzdávajú nároku na vlastníctvo spornej parcely v jej prospech. Žalovaní dokonca zriadili na mieste pôvodného oplotenia nové oplotenie, teda rešpektovali reálnu vlastnícku hranicu. Následne však syn žalovanej v 2. rade L. G., ktorý na parcele č. 2151/1 realizuje stavbu rodinného domu, začal jej vlastníctvo spochybňovať. Dňa 6.7.2023 dokonca bez jej vedomia a súhlasu vstúpil spolu so stavebnými robotníkmi na sporný pozemok a odstránil z neho živý plot z tují, ktoré vo vegetačnom období zrezal tesne nad zemou, čím jej spôsobil škodu, pričom svoj postup odôvodnil tým, že pozemok je jeho, aj živý plot a ten mu bráni v zateplení stavby rodinného domu.

4. Uviedla, že keďže jej vlastnícke právo k spornému pozemku nie je v katastri zapísané, pričom údaje katastra nehnuteľností sa považujú za hodnoverné a záväzné, toto jej právo je neisté a kedykoľvek spochybniteľné a reálne aj spochybňované, čím dôvodí svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím, na základe ktorého bude jej vlastníctvo do katastra nehnuteľností zapísané.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe žalobkyňou prezentované skutočnosti namietol ako nie celkom pravdivé a správne, keď predovšetkým poukázal na to, že v roku 1971 kúpnou zmluvou susedné nehnuteľnosti (k spornému pozemku) nadobudli rodičia žalobkyne, a to H. B. a I. B., pričom žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nim až v r. 1985 na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice-mesto v Košiciach z 15.1.1985 podľa dohody uzavretej medzi dedičmi v dedičskom konaní po poručiteľovi - otcovi žalobkyne I. B.. Tvrdenia, že p. G., syn žalovanej v 2. rade, bol stavebníkom stavby na parcele registra „C“ č. 2151/1, označil síce za pravdivé, ale súčasne dodal, že žalobkyňa v stavebnom konaní neustále podávala námietky a opravné prostriedky, ktoré však boli vyhodnotené ako nedôvodné. Stavbu žalovaných žalobkyňa dokonca aj zmedializovala a vykresľovala p. G. a realizáciu predmetnej stavby

v negatívnom svetle. Žalobkyňa tým spôsobovala stavebníkovi (a tým aj vlastníkom stavby) mnohé nepríjemnosti bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, preto stavebník (p. G.) adresoval žalobkyni návrh dohody o urovnaní v záujme ukončiť zbytočné eskalovanie susedských vzťahov zo strany žalobkyne a konečné usporiadanie vzájomných vzťahov k spokojnosti oboch strán. Žalobkyňa však túto dohodu neprijala, ani na ňu nijako inak nereagovala, naopak hrozila, že bude stavbe brániť, čo aj splnila, keď nedôvodne bránila žalovaným v zateplení fasády ich stavby, vykonávanej v súlade so stavebným povolením. Ako vlastníci sporného pozemku sa pritom snažili spor vedený z iniciatívy žalobkyne vyriešiť aj vrámci katastrálneho konania, kedy navrhli, aby predmetný pozemok nadobudla žalobkyňa bezodplatne tak, že na základe dohody v rámci katastrálneho konania bude zapísaná ako jediná vlastníčka tohto pozemku. Žalobkyňa však aj túto ponuku odmietla s tým, že ona bude súhlasiť len so súdnym rozhodnutím proti žalovaným, čo je výslovne zachytené v odôvodnení príslušného rozhodnutia. Zdôraznil, že týmto spôsobom mohli strany docieliť odstránenie spornosti zápisu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech žalobkyne. Žalovaní pritom nezmenili svoj postoj a konzistentne ponúkajú žalobkyni urovnanie sporných vzťahov tak, že sporný pozemok bude zapísaný v prospech žalobkyne ako jeho výlučnej vlastníčky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovil, že žalobu považuje v celom rozsahu za úkon žalobkyne vyvolávajúci nehospodárne a zbytočné súdne konanie, dodajúc, že aj naďalej sa nebráni zmierlivému riešeniu predmetnej záležitosti a je naďalej kedykoľvek pripravený uzavrieť príslušný hmotnoprávny úkon, hoci aj v podobe zmieru na účely jeho schválenia súdom. A v prípade, ak v tomto konaní nedôjde k uzavretiu a schváleniu zmieru (napríklad pre nesúhlas žalobkyne) a súd vydá rozsudok, ktorým žalobe vyhovie, navrhol, aby súd žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania v súlade s .

6. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila, v konaní ostala nečinná.

7. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobkyňa v písomnom podaní (tzv. replike) zo dňa 16.11.2023 uviedla, že aj keď skutočnosť, že titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti je iný, ako je uvedené v žalobe, uvedené nič nemení na tom, že žalobkyňa je jej vlastníčkou, čo žalovaný v 1. rade ani nespochybňuje, čím je potvrdená jej aktívna vecná legitimácia v spore. K skutočnostiam poukazujúcim na jej postup v stavebnom konaní, uviedla, že ním len realizovala svoje zákonné práva ako účastníčka stavebného konania, nakoľko sa cítila byť stavebníkom uvedená do omylu, pokiaľ ide o ním deklarované rozmery a umiestnenie stavby pred začatím stavebného konania, ktoré nezodpovedali neskoršej realite realizácie stavby. Potvrdila, že v katastrálnom konaní nesúhlasila s uzatvorením dohody, uvedené však bolo spôsobené jej nevedomosťou a súčasne nedôverou v čestnosť zámerov žalovaných vzhľadom na jej skúsenosti v súvislosti s realizáciou stavby na ich pozemku. Navyše nevedela pochopiť, prečo by mala na základe „dobrej vôle“ žalovaných „nadobudnúť“ niečo, čo jej od samého začiatku patrilo a „na papieri“ sa stalo vlastníctvom žalovaných len v dôsledku administratívnej chyby štátneho orgánu katastra nehnuteľností. Uviedla, že bola nútená iniciovať tento súdny spor, nakoľko, ako je to zo žaloby zrejmé, žalovaní napriek deklarovanej snahe o zmierne riešenie svojím bezohľadným zásahom jej vlastnícke právo k spornému pozemku spochybnili, pričom v minulosti obdržala aj list právneho zástupcu žalovaných, v ktorom ju upozorňuje, že jeho klienti sú vlastníkmi spornej parcely. Napriek vyššie uvedenému však dodala, že aj ona má záujem o zmierne urovnanie sporu a preto víta záujem žalovaného v 1. rade o uzavretie zmieru, ktorý bude schválený súdom, samozrejme za predpokladu, že rovnaký záujem prejaví aj žalovaná v 2. rade, avizujúc následne poverenie jej právneho zástupcu vypracovaním dohody o urovnaní a návrhu na schválenie zmieru podľa ust. , ktorý predloží žalovaným.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.1.2024 žalobkyňa oznámila súdu, že z listu vlastníctva č. XXX a z listu vlastníctva č. XXXXX kat. úz. I. J. zistila, že dňa 21.11.2023 pod č. V-9757, č.z. 2640/2023 bol povolený vklad dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretej žalovanými, na základe čoho sa žalovaný v 1. rade stal výlučným vlastníkom sporného pozemku (parcely registra „C“č. 2151/2 – záhrada vo výmere 13 m2), ktorý je aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. I. J., obec D. – I., K. D. E.. V intenciách uvedeného nakoľko žalovaná v 2. rade tým stratila pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore, žalobu voči nej zobrala späť a v súlade s ust. navrhla, aby súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil. Pre účely rozhodovania o trovách konania poukázala na to, že k späťvzatiu žaloby voči žalovanej v 2. rade došlo v dôsledku správania sa žalovanej, ktorá v priebehu konania pristúpila k uzavretiu dohody o rozdelení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čím žalovaná (čiastočné) zastavenie konania voči nej zavinila. S poukazom na zmenu zápisu sporného pozemku v katastri nehnuteľností súčasne upravila žalobný petit

reflektujúc aktuálny evidenčný zápis spornej parcely v KN, kde aktuálne je sporný pozemok evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX.

9. Na pojednávaní dňa 5. apríla 2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v snahe o zmierlivé riešenie sporu pred pojednávaním bol právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade doručený návrh zmieru na jeho schválenie súdom, s ktorým návrhom však žalovaný v 1. rade nesúhlasil a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade neakceptuje, aby mal sám znášať vlastné trovy konania. 10. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní v nadväznosti na neúspešnosť zmieru navrhol, aby súd zvážil aplikáciu a to tým spôsobom, že by priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, keďže iniciovala tento súdny spor úplne zbytočne a nehospodárne, v rozpore so zásadami civilného sporového konania, a ak by sa súd s týmto návrhom nestotožnil, aby v takom prípade žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listín predložených stranami sporu a to aktuálnym listom vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. I. J., listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I. J., geometrickým plánom č. 55/2019 na oddelenie pozemku č. 2151/2, rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. X-24/2020-Orl zo dňa 18.9.2020, rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OÚ-KE-OOP-2020/048236-002 zo dňa 2.12.2020, rozhodnutím mesta Košice č. MK/A/2021/04739-05/IV/TOM zo dňa 9.7.2021, návrhom dohody o urovnaní, kúpnou zmluvou zo dňa 11.2.1971, rozhodnutím Štátneho notárstva Košice – mesto zo dňa 15.1.1985, z ktorých mal preukázané: 12. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.1971 kupujúci I. B. a H. B. nadobudli do osobného vlastníctva rodinný dom č.s. XXXX na C. M. N. XX O. D. zapísaný v pozemkovej knihe pre kat. úz Košice vo vložke č. 7540 a stavebný pozemok – parcela EN č. 7588/134 o výmere 468 m2. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Košice-mesto v Košiciach z 15.1.1985 vlastnícke právo k nehnuteľnosti v kat. území Košice – juh, zapísanej v KN na LV č. XXXX ako parc. č. 2153 dom č.s. 8048, dvor o výmere 247 m2, a parc. č. 2154 - záhrada o výmere 193 m2, podľa dohody uzavretej medzi dedičmi v dedičskom konaní po poručiteľovi - otcovi žalobkyne I. B. nadobudla žalobkyňa ako celok. Žalobkyňa je aktuálne evidovanou vlastníčkou nehnuteľností - pozemku registra „C“ parc. č. 2153 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 247 m2 a parc. č. 2154 - záhrada vo výmere 193 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ parc. č. 2153 v podiele 1/1 k celku titulom dedičského rozhodnutia D 1563/84 – 155/85. 13. Aktuálnym vlastníkom pozemku registra „C“ parcely č. 2151/2, záhrada o výmere 13 m2 (sporný pozemok) evidovaným na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie Južné mesto, obec D. – I., K. D. E. je žalovaný v 1. rade v podiele 1/1 k celku titulom Rozhodnutia o povolení vkladu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V-9757/2023 zo dňa 21.11.2023 č.z. 2640/2023. 14. Podľa geometrického plánu č. 55/2019, ktorý bol vypracovaný na oddelenie sporného pozemku parcely registra „C“ č. 2151/2 Ing. Radovanom Rizmanom – GeoDisplay, sporný pozemok vznikol rozdelením pôvodnej parcely č. 2151 na parc. č. 2151/1 – záhrada o výmere 274 m2 a parc. č. 2151/2 – záhrada o výmere 13 m2. Zhotoviteľ geometrického plánu pri jeho vyhotovovaní zistil, že oddeľovaná novovytvorená hranica medzi parcelami č. 2151/1 a č. 2151/2, ktorú tvorí pôvodné oplotenie nie je v súlade s aktuálnym zákresom v platnej katastrálnej mape, preto Okresnému úradu Košice, katastrálny odbor adresoval žiadosť o prešetrenie stavu, na základe ktorej žiadosti Okresný úrad z vlastného podnetu na základe výsledkov prešetrenia začal katastrálne konanie o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností a zo záverov jeho rozhodnutia č. X-24/2020-Orl zo dňa 18.9.2020 vyplýva, že novovytvorená parcela č. 2151/2 (sporný pozemok) svojím geometrickým a polohovým určením zodpovedá časti pôvodnej pozemkoknižnej parcely č. 7588/134, v súčasnosti parcely č. 2153 a č. 2154 (vo vlastníctve žalobkyne). V katastri nehnuteľností je teda chybný zápis v mapovom liste, ktorý nezodpovedá priebehu vlastníckej hranice, pričom v dôsledku chyby pri tvorbe technicko- hospodárskeho mapovania (THM) došlo k chybnej evidencii vlastníckych vzťahov k časti pozemku, v súčasnosti evidovanému ako parcela č. 2151/2, ktorá je a vždy bola súčasťou pozemku, ktorý je v držbe žalobkyne a ako celok bol vo vlastníctve jej rodičov. Na základe uvedeného správny orgán zapísal duplicitné vlastníctvo k spornému pozemku pre (oboch) žalovaných a žalobkyňu a zapísal poznámku podľa katastrálneho zákona ako podklad pre následné rozhodnutie súdom. Takto zistený skutkový stav (jeho správnosť) konštatoval aj Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov (odvolací orgán) vo svojom rozhodnutí č. OÚ-KE-OOP-2020/048236-002 zo dňa 2.12.2020, napriek tomu, že neodobril postup prvostupňového správneho orgánu, ktorým vykonal opravu chýb zapísaním duplicitného vlastníctva k spornému pozemku, pretože na to nebol daný zákonný dôvod. 15. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 17. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. 18. Nakoľko žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť voči žalovanej v 2. rade a jej súhlas so späťvzatím žaloby s poukazom na cit. ust. nebol potrebný, súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobkyne, konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil. 19. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 20. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. , pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami. 21. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. 22. Z uvedeného nepochybne vyplýva naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, pretože bez tohto určenia je jej právo ohrozené resp. jej právne postavenie neisté, pretože v katastri nehnuteľnosti je ako vlastník zapísaná iná osoba. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v evidencii nehnuteľností. 23. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania vlastnícke právo žalobkyne k spornému pozemku je preukázané predloženými listinami tak, ako to vyplýva zo šetrenia vykonaného Okresným úradom Košice a keďže aj tvrdenia žalobkyne sú v súlade s predloženými dôkazmi, o ktorých preto súd nemá žiadne pochybnosti a zároveň žalovaný v 1. rade tvrdenia žalobkyne ohľadne jej vlastníctva sporného pozemku účinne nerozporoval, považoval súd vlastnícke právo žalobkyne k spornému pozemku za preukázané, a preto určil, že je výlučnou vlastníčkou sporného pozemku špecifikovaného vo výrokovej časti rozsudku. 24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd vzhliadol najmä v postoji žalovaného v 1. rade, ktorý deklaroval, že je ochotný sa so žalobkyňou dohodnúť mimosúdne tak, že sporný pozemok bude zapísaný v prospech žalobkyne ako jeho výlučnej vlastníčky, pričom tieto okolnosti vyplývajú z obsahu spisu. Skutočnosť, že napokon žalobkyňa využijúc právne služby, podala žalobu na súd, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Je nepochybné, že každý má v zmysle SR základné právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je prípad žalobkyne a súd toto právo plne rešpektuje. Vzhľadom však na postoj žalovaného konaní, súd považoval za nespravodlivé a neprimerane tvrdé priznať žalobkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, a preto sa odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok sporu a s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

28. Súd mal však súčasne za to, že v danom prípade nebol dôvod priznať žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, pokiaľ ho žalovaný v 1. rade žiadal priznať poukazujúc na ust. , pretože tu nemožno hovoriť o vzniku trov procesným zavinením žalobkyne. Žalobkyňa podala žalobu z dôvodu sporných (susedských) vzťahov (na ktoré poukazoval aj samotný žalovaný v 1. rade) majúc za to, že (len) rozhodnutie súdnou cestou bez akýchkoľvek pochybností odstraňuje stav právnej neistoty medzi stranami sporu a je podkladom pre zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona. 29. Ust. , na ktoré žalovaný v 1. rade odkazoval predstavuje zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana zbytočne zavinila svojim správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom. Ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu, napr. zmarenie

pojednávania, nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu (k tomu viď M. Števček a spol.: , Veľký komentár, C.H.Beck, 2016, s.935). Ide o tzv. separátne trovy, nie trovy konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu sa náhrada podľa uvedeného ust. nevzťahuje na trovy samotného konania. Použitie uvedeného ustanovenia v danom prípade podľa názoru súdu neprichádza do úvahy, keďže v priebehu samotného konania žalobkyňa žiadne zbytočné trovy nezavinila. 30. Súdu sa však žiada navyše dodať, že napokon to bol žalovaný v 1. rade, ktorý aj keď to od počiatku deklaroval, návrh zmieru predložený žalobkyňou, a doručený mu pred pojednávaním, neakceptoval, z ktorého dôvodu k schváleniu zmieru súdom nedošlo. 31. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade (vo vzťahu ku ktorej súd konanie zastavil), súd vychádzal zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, zmyslom ktorej je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Zásada zavinenia je inštitútom procesného práva, preto aj pojem zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. 32. V posudzovanom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že dôvodom späťvzatia žaloby voči žalovanej v 2. rade bola skutočnosť, že žalovaná v 2. rade stratila pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore, z dôvodu, že táto v priebehu konania pristúpila k uzavretiu dohody o rozdelení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čím žalovaná (čiastočné) zastavenie konania voči nej zavinila. Žalovaná v 2. rade na podanú žalobu žiadnym spôsobom nereflektovala, v konaní zostala nečinná. O strate jej legitimácie v spore sa pritom žalobkyňa dozvedela až z údajov lustrácie v katastri nehnuteľností. Práve uvedené bolo významným dôvodom, pre ktorý súd nevidel dôvod pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade v danej veci aplikovať výnimočný postup podľa , ale postupoval podľa ustanovenia , ako zásadného ustanovenia pre účely rozhodovania o trovách konania, vychádzajúceho zo zodpovednosti za procesné zavinenie na (čiastočnom) zastavení konania, ktorý postup v tomto konaní jednoznačne zavinila žalovaná v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice ( , 362 ods. 1 ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).