Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_4C-64-2020.pdf
PDF · 106.43 KB
No categories available
4C/64/2020
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne Mgr. X. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. X, XXX XX I., zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.U. X, XXX XX Z., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX Z. zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v šírení a zverejňovaní informácií spojených s Mgr.X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX I., počnúc dňom doručenia tohto neodkladného opatrenia.
II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na súd dňa 28.12. 2020 žalobu, kde žiada, aby súd uložil žalovanému : I. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobkyni doporučeným listom adresovaným k jej rukám na adresu jej pracoviska SNM - Múzeum Betliar, Kaštieľ Betliar so sídlom Kaštieľna 6, 049 21 Betliar nasledovného znenia: „Vážená Mgr. X. D., týmto odvolávam výroky prednesené na Vašu adresu a ktorými som Vás označil za neslušnú, nepokornú, arogantnú, pohŕdajúcu prácou a výsledkami iných, lakomú, závistlivú osobu, ktorá mnohým veciam nerozumie a ktorá má povrchné vedomosti a kradne z môjho duševného vlastníctva a že ste neskúsená, máte arogantné vystupovanie nehodné pracovníka pôsobiaceho v oblasti kultúry, že ste ľudsky a odborne neschopná a nekompetentná zastávať funkciu riaditeľa múzea a nemáte predpoklady ani na rádovú prácu v kultúre a na úseku ochrany a zachovávania kultúrneho dedičstva, pretože tieto tvrdenia nie sú pravdivé a ospravedlňujem sa Vám za ne.“II. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobkyni doporučeným listom adresovaným Mgr. Y. E., generálnemu riaditeľovi SNM na adresu jeho pracoviska: Vajanského nábr. 2, 810 06 Bratislava nasledovného znenia: "Vážený pán generálny riaditeľ Mgr. Y. E., týmto odvolávam výroky, ktoré som predniesol v liste datovanom 24. 4. 2019 a ktorý list som poslal Vám a ktorými výrokmi som označil Mgr. X. D., riaditeľku Múzea Betliar za neslušnú, nepokornú, arogantnú, pohŕdajúcu prácou a výsledkami iných, lakomú, závistlivú osobu, ktorá mnohým veciam nerozumie, pretože tieto tvrdenia nie sú pravdivé a ospravedlňujem sa za ne."III. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sa ospravedlniť žalobkyni na stránkach a skupinách sociálnej siete Facebook s názvom „Fanny/Franciska“, „Aristokracia na Slovensku“, „Várbarátok“, „ROŽŇAVA a OKOLIE sú SPOLU!“, „Krasznahorka várának megmaradásáért és megújulásáért“, „Krasnohorské Podhradie a hrad Krásna Hôrka na starých fotografiách“ zverejnením príspevku tohto znenia: "Vážená pani riaditeľka Múzea Betliar Mgr. X. D., týmto odvolávam výroky, ktoré som predniesol na Vašu adresu a ktorými som Vás označil za neslušnú, nepokornú, arogantnú, pohŕdajúcu prácou a výsledkami iných, lakomú, závistlivú osobu, ktorá mnohým veciam nerozumie a ktorá má povrchné vedomosti a kradne z môjho duševného vlastníctva a že ste neskúsená, máte arogantné vystupovanie nehodné pracovníka pôsobiaceho v oblasti kultúry, že ste ľudsky a odborne neschopná a nekompetentná zastávať funkciu riaditeľa múzea a nemáte predpoklady ani na rádovú
prácu v kultúre a na úseku ochrany a zachovávania kultúrneho dedičstva, pretože tieto tvrdenia nie sú pravdivé a ospravedlňujem sa Vám za ne." IV. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že je riaditeľkou Slovenského národného múzea - Múzea Betliar, Kaštieľ Betliar so sídlom Kaštieľna 6 v Betliari, v okrese Rožňava. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá -ako to o sebe tvrdí, sa zaujímajú sa o kultúru a históriu v našom okolí. Žalobkyňa tieto jeho záujmy nerozporuje a hlboko rešpektuje, avšak je presvedčená o tom, že tieto jeho záujmy ho v žiadnom prípadne neoprávňujú k tomu, aby sa mohol hanlivo vyjadrovať k práci iných. Žalovaný sa však už veľmi dlhú dobu veľmi negatívne, urážajúco a hanlivo vyjadruje na jej adresu a k jej práci s tým, že v hrubom rozpore s dobrými mravmi, predovšetkým (nie však výlučne) prostredníctvom rôznych médií o nej rozširuje nepravdivé údaje , čím poškodzuje jej dobré meno a tým zároveň aj neoprávnene zasahuje do sféry jej osobnosti. V rámci týchto prejavov žalovaný o nej opakovane uvádza, že je neslušná, nepokorná, arogantná, pohŕdajúca prácou a výsledkami iných, že je lakomá, závistlivá, že mnohým veciam nerozumie; inde o nej uvádza, že má povrchné vedomosti, že kradne z jeho duševného vlastníctva, že je mladá a neskúsená, že má arogantné vystupovanie, ktoré nie je hodné pracovníka pôsobiaceho v oblasti kultúry, že je ľudsky a odborne neschopná a nekompetentná zastávať funkciu riaditeľa múzea, že nemá predpoklady ani na rádovú prácu v kultúre a na úseku ochrany a zachovávania kultúrneho dedičstva, pričom sa jej priamo vyhráža, že o tomto jej „správaní“ bude podrobne hovoriť na svojich prednáškach a že bude o tom písať rozsiahlo vo viacerých žánroch. Tieto nepravdivé informácie uviedol o. i. aj vo svojich listoch adresovaných môjmu nadriadenému, generálnemu riaditeľovi Slovenského národného múzea (v ďalšom len ako SNM) zo dňa 24. 4. 2019 a 7.5. 2019. Žalovaný ju rovnako verejne osočuje na sociálnej sieti Facebook (v ďalšom tiež ako „FB“ ), najmä na stránkach / skupinách FB s názvom Fanny/Franciska“, „Aristokracia na Slovensku“, „Várbarátok“, „ROŽŇAVA a OKOLIE sú SPOLU!“, „Krasznahorka várának megmaradásáért és megújulásáért“, „Krasnohorské Podhradie a hrad Krásna Hôrka na starých fotografiách“ a i. Žalovaný dokonca vytvoril sériu príspevkov, v ktorých či už priamo (uverejnením jej mena a jej tváre) alebo nepriamo (najčastejšie uvedením mojej funkcie) uvádza ďalšie nepravdivé tvrdenia v podobe o jej údajnej ľudskej a odbornej nepripravenosti, nespôsobilosti, o jej ním tvrdenej úplnej nekompetentnosti. Taktiež sa zmieňuje o akýchsi „záhadných okolnostiach“ môjho menovania do funkcie, ktorú zastáva s tým, že údajne sa mala dostať na túto funkciu vďaka nejakému podvodnému, zmanipulovanému výberovému konaniu. Okrem toho o nej tvrdí, že sa správa nevzdelane, duševne chudobne, mimoriadne hlúpo a podlo. Navyše sa jej opätovne vyhráža tým, že tieto tvrdenia bude šíriť v textovej tlačenej a hovorenej podobe. Tieto vyhrážky v podstate aj naplnil, o čom jasne svedčia k žalobe pripojené príspevky zo sociálnej siete FB. Ďalej ju označuje za bábku, ktorou (pre moju ním tvrdenú neschopnosť) hýbe jej predchodca vo funkcii riaditeľa múzea Mgr. G.. Y.. V tomto konaní žalovaný pokračuje v podstate od jari r. 2019 až doposiaľ v zmysle svojich vyhrážok, čiže značne dlhú dobu, a to spôsobom, ktorým značne zvyšuje intenzitu svojho konania, keďže jeho nepravdivé výroky sprístupňuje veľkému, presne neurčiteľnému počtu osôb. Žalobkyňa nespochybňuje právo žalovaného verejne sa vyjadrovať a prezentovať svoj názor čo aj väčšiemu počtu osôb, hoci i na sociálnych sieťach a v médiách, avšak je tej mienky, že nikto tak nesmie konať na základe vymyslených, zavádzajúcich a zlomyseľných tvrdení, a už vôbec nie v rozpore s dobrými mravmi (osobitne nie v hrubom rozpore s nimi), pretože ani toto právo nie je nekonečné a je limitované minimálne osobnostnými právami iných. Považuje za nesporné, že žalovaný konaním, ktoré vyššie špecifikuje, nielenže zasiahol do sféry jej osobnosti, dotkol sa jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj jej dobrého mena, ale v tomto konaní neprestajne pokračuje. Nemôže byť ani len tých najmenších pochýb o tom, že predmetným konaním žalovaného bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť a spoločenská vážnosť, o čom svedčia aj reakcie čitateľov označených stránok na sociálnej sieti. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Okrem toho z § 13 Občianskeho zákonníka vyplýva: (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pochopiteľne tento stav žalobkyňa nemohla donekonečna tolerovať a uvedené zásahy do jej osobnostných práv najprv sa snažila vyriešiť podaním trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona z dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení jej trestného oznámenia, ktoré rovnako
pripája žalobe. Orgány činné v trestnom konaní rovnako dospeli k záveru, že konanie žalovaného nie je medziach zákona, žalovaný koná protiprávne a že jeho konanie napĺňa pojmové znaky priestupku a preto predmetná trestná vec, v ktorej bolo začaté aj trestné stíhanie za prečin ohovárania, uznesením vyšetrovateľky OR PZ v Rožňave, OKP, pod ČVS: ORP-205/2-VYS-RV-2020 zo dňa 11.09.2020 bola postúpená Okresnému úradu na prejednanie priestupku. Okrem trestného oznámenia prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne sa obrátila na žalovaného pokusom o zmier zo dňa 03.11.2020, ktorým ho vyzvala, aby najneskôr do 10.11.2020 predložil (alebo označil) tzv. dôkaz pravdy pre prípad, že by jeho vyššie označené tvrdenia považoval za pravdivé a zároveň ktorými by vyvrátil zásah do sféry jej osobnosti. Súčasne ho vyzvala, aby bezodkladne prestal konať spôsobom, o ktorom sa vyššie zmienila, resp. akýmkoľvek spôsobom, ktorým zasahuje do jej osobnostných práv. Keďže je jasné, že žiaden dôkaz pravdy neexistuje (resp. nemôže existovať), o čom svedčí mimochodom aj list žalovaného zo dňa 11.11.2020, ktorý adresoval jej právnemu zástupcovi ako odpoveď na vyššie uvedený pokus o zmier a v ktorom sa ani len okrajovo nezmienil o žiadnom dôkaze pravdy a rovnako ignoroval výzvu, aby sa jej ospravedlnil doporučeným listom adresovaným jednak k mojim rukám, ako aj doporučeným listom adresovaným Mgr. Y. E., generálnemu riaditeľovi SNM a tiež aj verejne, na vyššie uvedených skupinách/stránkach FB v znení uvedenom v predmetnom pokuse o zmier. S poukazom na uvedené, keď žalovaný nevyužil možnosť mimosúdneho vyriešenia veci, nevidí inú možnosť, ako sa domôcť nápravy, než podaním tejto žaloby. Ako to z citácie ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvedenej v bode III. tejto žaloby vyplýva, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ona je síce veľmi hlboko presvedčená o tom, že v prejednávanej veci ide presne o takýto prípad, nakoľko jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, a to ako u ľudí, ktorí ma osobne poznajú, tak aj u úplne cudzích ľudí, ktorí ma „poznajú“ len z médií, bola v značnej miere znížená, rozhodla sa podať túto žalobu bez toho, aby sa domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, aby žalovaný mal ešte jednu možnosť zvážiť, či by predsa nebolo preňho priaznivejšie vrátiť sa z kratšej cesty, ospravedlniť sa jej a prestať vo svojej proti zákonnej činnosti.
2. Dňa 31.12. 2020 žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalovaný sa už pomerne dlhú dobu veľmi negatívne, urážajúco a hanlivo vyjadruje na jej adresu a k jej práci s tým, že opakovane o nej uvádza, že je neslušná, nepokorná, arogantná, pohŕdajúca prácou a výsledkami iných, že je lakomá, závistlivá, že mnohým veciam nerozumie; inde o nej uvádza, že má povrchné vedomosti, že kradne z jeho duševného vlastníctva, že je mladá a neskúsená, že má arogantné vystupovanie, ktoré nie je hodné pracovníka pôsobiaceho v oblasti kultúry, že je ľudsky a odborne neschopná a nekompetentná zastávať funkciu riaditeľa múzea, že nemá predpoklady ani na rádovú prácu v kultúre a na úseku ochrany a zachovávania kultúrneho dedičstva, pričom sa jej priamo vyhráža, že o tomto mojom „správaní“ bude podrobne hovoriť na svojich prednáškach a že bude o tom písať rozsiahlo vo viacerých žánroch. Tieto nepravdivé informácie uviedol o. i. aj vo svojich listoch adresovaných jej nadriadenému, generálnemu riaditeľovi Slovenského národného múzea (v ďalšom len ako SNM) zo dňa 24. 4. 2019 a 7. 5. 2019. Žalovaný ju rovnako verejne osočuje na sociálnej sieti Facebook (v ďalšom tiež ako „FB“ ), najmä na stránkach / skupinách FB s názvom Fanny/Franciska“, „Aristokracia na Slovensku“, „Várbarátok“, „ROŽŇAVA a OKOLIE sú SPOLU!“, „Krasznahorka várának megmaradásáért és megújulásáért“, „Krasnohorské Podhradie a hrad Krásna Hôrka na starých fotografiách“ a i. Žalovaný dokonca vytvoril sériu príspevkov, v ktorých či už priamo (uverejnením jej mena a tváre) alebo nepriamo (najčastejšie uvedením jej funkcie) uvádza ďalšie nepravdivé tvrdenia v podobe o jej údajnej ľudskej a odbornej nepripravenosti, nespôsobilosti, o jej ním tvrdenej úplnej nekompetentnosti. Taktiež sa zmieňuje o akýchsi „záhadných okolnostiach“ jej menovania do funkcie, ktorú zastáva s tým, že údajne sa mala dostať na túto funkciu vďaka nejakému podvodnému, zmanipulovanému výberovému konaniu. Okrem toho tvrdí, že sa správa nevzdelane, duševne chudobne, mimoriadne hlúpo a podlo. Navyše sa jej opätovne vyhráža tým, že tieto tvrdenia bude šíriť v textovej tlačenej a hovorenej podobe. Tieto vyhrážky v podstate aj naplnil, o čom jasne svedčia pripojené príspevky zo sociálnej siete FB. Ďalej ju označuje za bábku, ktorou (pre jej ním tvrdenú neschopnosť) hýbe jej predchodca vo funkcii riaditeľa múzea D.. G.. Y.. V tomto konaní žalovaný pokračuje v podstate od jari r. 2019 až doposiaľ v zmysle svojich vyhrážok, čiže značne dlhú dobu, a to spôsobom, ktorý značne zvyšuje intenzitu svojho konania, keďže jeho nepravdivé výroky sprístupňuje veľkému, presne neurčiteľnému počtu osôb. Ona nespochybňuje právo žalovaného verejne sa vyjadrovať a prezentovať svoj názor čo aj väčšiemu počtu osôb, hoci i na sociálnych sieťach a v médiách, avšak je tej mienky, že nikto tak nesmie konať na základe vymyslených, zavádzajúcich a zlomyseľných tvrdení, a už vôbec nie v rozpore s dobrými mravmi (osobitne nie v
hrubom rozpore s nimi), pretože ani toto právo nie je nekonečné a je limitované minimálne osobnostnými právami iných. Považuje za nesporné, že žalovaný konaním, ktoré vyššie špecifikuje, nielenže zasiahol do sféry jej osobnosti, dotkol sa jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj dobrého mena, ale v tomto konaní neprestajne pokračuje. Nemôže byť ani len tých najmenších pochýb o tom, že predmetným konaním žalovaného bola v značnej miere znížená dôstojnosť a spoločenská vážnosť, o čom svedčia aj reakcie čitateľov označených stránok na sociálnej sieti. Pochopiteľne tento stav nemohla tolerovať, preto uvedené zásahy do jej osobnostných práv najprv sa snažila vyriešiť podaním trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona z dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení jej trestného oznámenia, ktoré pripája k tomuto návrhu. Síce žalovaný za svoje konanie nebol stíhaný v trestnoprávnej rovine, avšak aj orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že jeho konanie napĺňa pojmové znaky priestupku, preto predmetná trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin ohovárania uznesením vyšetrovateľky OR PZ v Rožňave, OKP, pod ČVS: ORP-205/2-VYS-RV-2020 zo dňa 11.09.2020 bola postúpená Okresnému úradu na prejednanie priestupku. Okrem trestného oznámenia prostredníctvom jej právneho zástupcu sa obrátila na žalovaného pokusom o zmier zo dňa 03.11.2020, v ktorom ho vyzvala, aby najneskôr do 10.11.2020 predložil (alebo označil) tzv. dôkaz pravdy pre prípad, že by jeho vyššie označené tvrdenia považoval za pravdivé a zároveň ktorými by vylučoval zásah do sféry jej osobnosti. Súčasne ho vyzvala, aby bezodkladne prestal konať spôsobom, o ktorom sa vyššie zmienila, resp. akýmkoľvek spôsobom, ktorým zasahuje do jej osobnostných práv. Žiaľ, tieto jej pokusy boli neúspešné, žalovaný nevyužil možnosť mimosúdneho vyriešenia veci, nevidela teda inú možnosť, ako sa domôcť nápravy, než podaním žaloby na ochranu osobnosti. Konaním žalovaného jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, a to ako u ľudí, ktorí ju osobne poznajú, tak aj u úplne cudzích ľudí ,ktorí ju „poznajú“ len z médií, bola v značnej miere znížená, pričom tieto zásahy do jej osobnostných práv pretrvávajú do dnešného dňa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na stupňujúce sa útoky na jej osobu zo strany žalovaného má dôvodnú obavu v pokračovaní (najmä) písomného napádania jej osoby klamlivými, zavádzajúcimi a zlomyseľnými tvrdeniami s úmyslom spôsobiť jej ujmu na osobnostných právach. Zohľadňujúc okolnosti prípadu si myslí, že jej hrozí vážne nebezpečenstvo vzniku ďalšej ujmy, ak sa žalovanému nezakáže zdržať sa šírenia nepravdivých tvrdení o jej osobe adresovaných či už konkrétnym osobám alebo vo forme príspevkov na sociálnych sieťach, prípadne v médiách. Platí to o to viac, že podstatná časť príspevkov týkajúce sa jej osoby boli zverejnené verejne, pre neobmedzený počet osôb, čo značne zvyšuje intenzitu protizákonného konania žalovaného. Z týchto podstatných dôvodov rozhodne zastáva názor, že je nevyhnutné bez zbytočného odkladu upraviť pomery medzi stranami sporu a zabezpečiť, aby žalovaný prestal konať spôsobom, ktorým dlhodobo a nepretržite zasahuje do jej osobnostných práv. Za týchto okolností má za to, že ako riaditeľka Slovenského národného múzea - Múzea Betliar dostatočne osvedčila existenciu jej nároku, ako aj naliehavú potrebu prinajmenšom dočasne upraviť pomery strán sporu, a to vo forme neodkladného opatrenia minimálne do právoplatného skončenia veci vedenej na súde v konaní o ochranu osobnosti. Z týchto podstatných dôvodov navrhla vydať toto uznesenie : 1. Neodkladným opatrením počnúc dňom doručenia tohto neodkladného opatrenia súd ukladá B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX Z. zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v šírení a zverejňovaní informácií spojených s Mgr.X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX I.. 2. . Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. Žalobkyňa k návrhu pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva.
3. Podľa § 324 ods. 1/ CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1/, 2/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1/ 2/ CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2/ CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
7. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1/, 2/ CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1/, 2/, 3/ CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
9. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1/ CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon pritom výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol popísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd popísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov strán sporu. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva strán a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre stranu nariadením neodkladného opatrenia.
12. Súd má zato, že žalobkyňa v návrhu dostatočne osvedčila svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a ňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potreby neodkladnej úpravy pomerov. K návrhu pripojila aj listiny, na ktoré sa odvoláva a dostatočne osvedčujú jej nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Súd má zato, že žalobkyni konaním žalovaného trvá pretrvávanie (rozširovanie) ujmy, dochádza k porušovaniu resp. ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov a k
zhoršovaniu jej právnej pozície. Nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobkyňou súd považoval za nástroj efektívnej ochrany v spore o ochranu jej osobnostných práv. Uložením požadovaného obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti) a týmto neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav. Súd má zato, že je v tomto prípade zachovaná aj zásada proporcionality, keď nariadením neodkladného opatrenia v prospech žalobkyne nedôjde k obmedzeniu povinnej osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
13. Podľa § 255 ods. 1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Žalobkyňa mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, súd jej priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
15. Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.