Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Cb-169-2020.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-58Cb/169/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: TATRASPOL J, s.r.o., Hlavná 847/45, 059 21 Svit, IČO: 36 458 457, zastúpeného: JUDr. Karol Pudlák- advokát, Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, proti žalovanému: TREENIUM inverso s.r.o., Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 490 176, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 17.12.2020 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovaného a to na rozostavaný byt č. 27, 3. poschodie, vchod 0, nachádzajúci sa v stavbe bez označenia súpisným číslom postavenej na pozemku registra C KN s p.č. XXX/XX o výmere 1427 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a p. č. XXX/X o výmere 1171 m2 druh pozemku: ostatná plocha a zapísanej na LV č. XXXX v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, k.ú.: W., obec: D.- W., Okres: D. II, vo vlastníctve žalovaného s podiele 1/1 a s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku v pomere XXXX/XXXXXX za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z faktúry č. XXXXXXX a zádržného práva vo výške 54.427,86 Eur. Ďalej uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.
2. Návrh odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku 56.684,33 Eur titulom Zmluvy o dielo č. O-XXXX/XX zo dňa 23.06.2017, na základe ktorej žalovanému dodal hliníkové konštrukcie na stavbu polyfunkčného domu. Zostávajúca nezaplatená časť ceny diela 20.314,-- Eur, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 23.10.2020 splatnou 30.11.2020.
3. Žalovaný bol listom zo dňa 13.10.2020 vyzvaný k prevzatiu diela a podpisu súpisu vykonaných prác, nakoľko dielo bol zo strany žalobcu dokončené bez výhrad. List žalovaný prevzal dňa 15.10.2020. V uvedenej výzve bol upozornený na bod 7.8 Odovzdanie diela „Zmluvy o dielo č. O-XXXX/XX zo dňa 23.6.2017, z ktorého vyplýva, že ak objednávateľ teda žalovaný dielo bezdôvodne odmieta prevziať, považuje sa dielo za odovzdané dňom oznámenia, že zhotoviteľ teda žalobca odovzdáva dielo. Na uvedený list žalovaný, žiadnym spôsobom nereagoval, tak dňa 10.11.2020 odoslali žalovanému list, ktorý prevzal dňa 12.11.2020, že dielo považuje za odovzdané dňa 15.10.2020. Dňa 18.11.2020 mu bol doručený list, kde sa snažil žalovaný preukázať, že reagoval na list adresovaný od žalobcu 13.10.2020, listom bez dátumu odovzdaný na poštovú prepravu dňa 23.10.2020. Zároveň v uvedenom liste navrhoval nové termíny prevzatia diela na dni 24.10.2020, 25.10.2020, 26.10.2020.
4. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenia exekúcie vidí v tom, že žalobca už v súčasnosti má nad sebou poskytnutú dočasnú ochranu, o ktorej rozhodol Okresný súd Trnava, pod sp.zn. 11CRe/4/2020 dňa 03.06.2020 a zároveň
žalovaný má síce majetok v katastri nehnuteľnosti evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV. XXXX, k.ú.: W., obec: D.-W., V.: D. II. a to konkrétne pozemok Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc.č. XXX/X o výmere 1171 m2 druh pozemku: Ostatná plocha a parc. č. XXX/XXX o výmere 1427 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavbu bez súpisného čísla postavenú na pozemku s parc. č. XXX/X, avšak k celému uvedenému majetku má záložné právo Tatra banka, a.s., IČO: XXXXXXXX. V prípade ak po skončení dočasnej ochrany dňa 31.12.2020 možno aj skôr bude dočasná ochrana zrušená, začne výkon záložného práva banka, tak to môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky od žalovaného. Zároveň v súčasnej dobe už na liste vlastníctva pribúdajú záznamy- uznesenia súdov o vydaní zabezpečovacích opatrení resp. záložných práv, či poznámok o začatí súdnych sporov. Žalovaný má dlhodobo problémy s platením faktúr dodávateľom, o čom svedčí článok uverejnený na webovej stránke: https://index.sme.sk. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať zaplatenia svojej pohľadávky.
5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je postavenie veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená.
10. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že žalobca má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená je dôvodná. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použijú ustanovenia § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
11. Žalobca voči žalovanému má splatnú pohľadávku v sume 22.571,-- Eur titulom neuhradenej časti ceny diela vychádzajúcej zo súpisu vykonaných prác a nesplatnú pohľadávku v sume 34.113,33 Eur titulom zádržného práva dohodnutého v zmluve o dielo (bod 5). Jedným zo zákonných predpokladov
na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto obavy musí byť žalobcom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou patrí medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery.
12. Žalobca tento predpoklad osvedčuje poskytnutím dočasnej ochrany, pričom súd v čase vydania rozhodnutia konštatuje, že táto ochrana už neexistuje, keďže trvala iba do 31.12.2020. Ďalej ohrozenie budúcej exekúcie žalovaného, žalobca osvedčuje iba titulkom článku uvedeným v denníku SME a potenciálnym možným výkonom záložného práva bankou po skončení dočasnej ochrany, čo však nie je hodnoverným osvedčením, že práve žalobca bude mariť exekúciu. Ďalej uvedený predpoklad osvedčuje výpisom z listu vlastníctva, v ktorom majú pribúdať záznamy o uzneseniach súdu o vydaní zabezpečovacích opatrení, či poznámok o začatí súdnych sporov. Súd vzhľadom na to uvádza, že sa jedná iba o jediné súdne konanie tunajšieho súdu pod sp.zn. 23Cb/78/2020 o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorému však nebolo vyhovené s poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/168/2020-292.
13. Súd dospel k záveru, že nie je osvedčené také konanie žalovaného dôsledkom, ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu podľa § 343 C.s.p. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018 uverejnený pod č. 72/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
16. Súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. v nadväznosti na čl. 2 ods. 2, čl. 4 a čl. 17 C.s.p., keď už nerozhodoval samostatne o nároku a následne o výške trov konania, keď výška týchto trov je 0,-- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.