Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-82-2020.pdf
PDF · 99.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3T/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. januára 2021 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný: S. C.W., nar. XX. XX. XXXX vo C. J., trvale bytom H. I. Č.. XXX, t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občan SR
je vinný, že
- od presne nezisteného dňa v období minimálne posledných piatich rokov až do dňa 18.05.2020 v obci H. I. okres C. J. takmer denne v rodinnom dome č. XXX, ktorého vlastníkom sú X. C. O. H. C., ktorí sú jeho rodičmi a kde bývajú v spoločnej domácnosti, pričom S. C. má tam aj trvalý pobyt, požaduje od X. C. a H. C. finančnú hotovosť na kúpu alkoholu a cigariet, pričom kričí a vulgárne nadáva na nich a to na X. C., že je „kokot" a na H. C., že je „kurva, krava sprostá“, pričom keď mu odmietali vyhovieť, tak na X. C. kričal slovami, napr.: „dáš mi alebo nie, dokedy mám čakať, hýb sa, daj mi rýchlo peniaze, hlavu Ti otrieskam o stenu“ a H. C. postavil pred zrkadlo v kúpeľni, nech sa pozrie ako vyzerá jej papuľa, X. C. O. H. C. kričal, že ak mu nedajú peniaze, tak matku podreže, X. C. a H. C. v strachu a z obavy pred jeho agresívnym správaním, v snahe ochrániť si svoju bezpečnosť, takmer denne S. C.R. dávali svoje finančné hotovosti pre jeho potreby, čo u X. C., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX a H. C., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I.W. XXX vzbudzovalo dôvodnú obavu, že takéto hrozby uskutoční, avšak k zraneniu u X. C. a H. C. nedošlo,
teda
- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - blízka osoba a osoba vyššieho veku,
čím spáchal
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) a e) Tr. zák.
a za to sa odsudzuje
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. sa mu ukladá ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 24. 08. 2020 na obv. S. C. obžalobu, ktorou ho viní, že skutkom vymedzeným v nej sa mal dopustiť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. K takémuto záveru dospela na základe výsledkov dokazovania v prípravnom konaní, ktoré preukázalo, že obvinený sa po dlhší čas dopúšťal tejto trestnej činnosti voči svojim rodičom ako poškodeným, X. C. a H. C.. Na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii. V záverečnej reči dozorujúci prokurátor uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok z obžaloby sa stal a spáchal ho obžalovaný. Z protiprávneho konania ho usvedčujú výpovede svedkov
- poškodených z prípravného konania. Aj keď títo poškodení na hlavnom pojednávaní vypovedali inak ako v prípravnom konaní, ich výpovede na hlavnom pojednávaní možno hodnotiť ako snahu napomôcť obžalovanému, ktorý je ich synom. Pri uznaní viny podľa právnej kvalifikácie obžaloby, preto navrhol mu uložiť trest na spodnej hranici trestnej sadzby, minimálne 7 rokov so zradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tiež navrhol uložiť obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, ako odporučil znalec psychiater MUDr. Zelman.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania trestného činu uvedeného v obžalobe. Svojich rodičov má rád a nikdy by im nedokázal ublížiť. Veľmi ho mrzí, že sa takto ku nim správal, ale bolo to zapríčinené tým, že bol závislý na alkohole. Chápe ich, že toto správanie mohlo u nich vzbudiť strach a pociťovali to ako určité príkorie, za čo by sa im chcel ospravedlniť. K veci samej uviedol, že s alkoholom má problémy už dávno. V minulosti bol liečený v Nemocnici v Rimavskej Sobote. Určitú dobu aj abstinoval, avšak asi pred 6-timi rokmi opäť začal požívať alkohol. Dobrovoľne sa liečil aj u MUDr. Miloty Farbiakovej, psychiatričky, na závislosť na alkohole. Prostriedky na obživu si zaobstarával prácou, jeho posledným zamestnávateľom bola firma SKL v Pôtri. Čo zarobil, tak podstatnú časť z toho minul na alkohol. Keď peniaze nemal, tak pýtal od rodičov a keď mu nechceli dať, tak im vulgárne nadával. Poprel, že by im bol kedykoľvek fyzicky ublížil. Všetci v dedine vedeli, že je závislý na alkohole. To bol dôvod aj toho, že ukončil spolužitie s J. F., z ktorého vzťahu sa mu narodil syn K.. Po jeho narodení sa o neho 9 rokov staral, keď mu bol zverený do osobnej starostlivosti. S bratom X. nemá dobrý vzťahm a to je preto, lebo mu vyčíta časté požívanie alkoholických nápojov. Odvtedy, ako je vo väzbe, udržiava s rodičmi písomný vzťah, dokonca mama mu poslala peniaze. Keď sa dostane na slobodu, sám sa chce podrobiť ústavnej protialkoholickej liečbe.
V záverečnej reči sa pripojil k prednesu obhajcu, ktorý poukázal na výpovede svedkov - poškodených na hlavnom pojednávaní, ktorí zhodne uviedli, že im fyzicky nikdy neublížil a pokiaľ im hrozil, bol vždy opitý a sami vedeli, že by to nikdy neurobil, čo im nahovoril. Obidvaja poškodení zhodne uviedli, že iné riešenie nemali, ako podať trestné oznámenie na syna, lebo keď by tak neboli urobili, bol by už nebohý. Všetko, čo im vykonal, mu odpustili a čakajú ho, kedy sa vráti domov. Konanie obžalovaného nikdy nenaplnilo znaky zločinu týrania, ale môže byť kvalifikované ako nebezpečné vyhrážanie. S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností mu preto navrhol uložiť podmienečný trest odňatia slobody s uložením povinnosti absolvovať ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.
Svedok - poškodený X. C. na hlavnom pojednávaní 18. 01. 2021 uviedol, že mu syn (obžalovaný) nikdy fyzicky neublížil. On nebol zlý, pokiaľ nepil alkohol. Trestné oznámenie na neho podal preto, lebo im to niekto poradil, že len takýmto spôsobom sa dá dosiahnuť náprava syna, keď bude zatvorený. Syn keď bol opitý, tak sa na veci nepamätal a na druhý deň, keď vytriezvel, tak sa im ospravedlňoval. Syn už posledne bol v takom stave, že mal vážne zdravotné problémy, keď už nemohol ani chodiť, preto sa stávalo, že mu on išiel kúpiť alkohol. Nikdy ho však fyzicky nenapadol a nebol voči nemu agresívny.
Svedkyňa - poškodená H. C. na hlavnom pojednávaní 18. 01. 2021 tiež uviedla, že pokiaľ bol syn triezvy, bol dobrý a keď mal vypité, boli s ním problémy. Ona sa bála len toho, že si ublíži tým, čím hrozil, ako napr.
že sa obesí. Aj v minulosti mali s manželom záujem mu pomôcť. Volali políciu, resp. záchranku, avšak výsledok bol vždy taký, že ho vypočuli a prepustili, resp. odviezli do Nemocnice vo Veľkom Krtíši, kde podpísal reverz, pustili ho domov a pokračoval ďalej v pití alkoholu. Syn jej nikdy neublížil. Je pravdou, že jej často nadával, najmä vtedy, keď mu odmietala dať peniaze na alkohol a jedenkrát ju postavil v kúpeľni pred zrkadlo, kedy jej povedal, aby sa pozrela do neho, akú mám špatnú papuľu. To všetko robil preto, lebo bol opitý. S bratom X. nemal vytvorený dobrý vzťah. Brat nebýval spolu s nimi a keď prišiel ku nim domov, tak S. odišiel z domu. Pokiaľ maloletý K. vypovedal tak, ako je uvedené v zápisnici, zrejme mu to nahovorila jeho matka.
K obidvom výpovediam poškodených, ktorí sú vyššieho veku sa vyjadrila prítomná psychologička PhDr. Zdenka Kubišová. Z obidvoch výpovedí je jasne badateľná citová väzba medzi svedkami - poškodenými a obžalovaným.
Na hlavnom pojednávaní 28. 09. 2020 boli so súhlasom strán prečítané podľa § 263 ods. 1 Tr. por. výpovede svedkyne J. F., svedka X. C. ml., svedkyne C. D., svedka W. J., svedkyne K. K. a mal. svedka K. C.. Ani k jednej z týchto výpovedí z prípravného konania nemal obhajca námietky. Súd podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán prečítal aj znalecké posudky hodnotiace osoby obžalovaného a svedkov
- poškodených z psychiatrického a psychologického hľadiska. Ani k týmto čítaným dôkazom, nemal obhajca námietky. Keďže na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2021 strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd upustil od vykonania dôkazu a to prehratia záznamu z CD nosičov na návrh strán, bolo vyhlásené dokazovanie za skončené.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti, svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky dôkazy, ktoré navrhol obžalobca, ako aj tie, ktoré navrhol obhajca. Po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel presvedčivo k záveru, že možno na základe nich rozhodnúť o vine obžalovaného. Skutok obžaloby prokurátor kvalifikoval ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. S touto právnou kvalifikáciou skutku sa súd nestotožnil.
Naplnenie znaku objektívnej stránky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 Tr. zák.) spočíva v spôsobovaní fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe alebo osobe zverenej do starostlivosti alebo dozoru niektorým z taxatívne uvádzaných spôsobov uvedených pod písmenami a) - e) cit. ustanovenia zákona. Za fyzické alebo psychické utrpenie sa považuje také utrpenie, ktoré spôsobuje osobe fyzické alebo duševné bolesti, ktoré podstatným spôsobom narúšajú kvalitu jej života a netrvajú len prechodný čas. V každom prípade musí ísť o vysokú mieru bezohľadnosti, hrubosti, či bolestivosti, ktorú pociťuje poškodená osoba ako svoje fyzické alebo psychické utrpenie. Len takýmto výkladom fyzického alebo psychického utrpenia môžeme trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorý má charakter zločinu, odlíšiť od iných trestných činov napr. trestného činu nebezpečného
vyhrážania, ktorý má charakter prečinu. Aj pri naplnení objektívnej stránky tohto prečinu nebezpečné vyhrážanie (§ 360 Tr. zák.) sa vyžaduje spôsobovanie fyzickej alebo psychickej ujmy poškodenej osoby, ale intenzita tejto ujmy je podstatne nižšia ako pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Z uvedeného vyplýva, že „týranie“ (t. j. spôsobenie následku vo forme fyzického alebo psychického utrpenia) nemôže byť nikdy jednorázové, či osamotené konanie, ale pozostáva z trvalého (sústavného) konania, ktoré sa vyznačuje hrubým a zjavne necitlivým zaobchádzaním páchateľa voči poškodenej osobe či správaním, ktoré sa pravidelne opakuje a spôsobuje poškodenej osobe psychické prípadné aj fyzické útrapy. Spravidla toto správanie páchateľa vedie k ublíženiu na zdraví poškodenej osobe.
Podľa § 360 ods. 1. Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok.
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá ak spácha čin uvedený v ods. 1: a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe.
Pre právnu kvalifikáciu trestného činu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 Tr. zák., nie je sama o sebe rozhodujúca mnohosť útokov zo strany páchateľa, ale ich intenzita ako aj to, či tu je reálny predpoklad, že páchateľ uskutočnenú hrozbu voči poškodenému aj realizuje. Hrozba smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou musí byť samotným cieľom konania páchateľa. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý sa vyhráža inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď po dlhší čas sa vyhrážal poškodeným- rodičom, ktorí požívajú status chránenej osoby a čin takto páchal závažnejším spôsobom konania, ktoré konanie vyvolávalo u poškodených hrozbu, že tieto vyhrážky aj zrealizuje. Obžalovaný na poškodených útočil len verbálne a to vždy preto, lebo požadoval od nich finančné prostriedky na alkohol. Obžalovaný za účelom ich získania sa tak vyhrážal poškodenej matke H. C. spôsobom, že ak mu nedá peniaze, tak ju podreže a poškodenému otcovi X. C., že mu hlavu otrieska o stenu. Hoci im takto hrozil po dobu posledných piatich rokov a vedeli o týchto hrozbách aj iné osoby, ako brat obžalovaného, starosta obce, bývalá družka, nedošlo nikdy k radikálnemu riešeniu pomerov a to aj preto, že poškodení nemali záujem vec nahlasovať kompetentným inštitúciám poskytujúcim pomoc. Poškodení obžalovanému vždy peniaze poskytli a to sa dialo predovšetkým v čase, keď bol obžalovaný triezvy a kajal sa im, čiže nemožno hovoriť o hrubom a bezohľadnom nátlaku, ktorý by spôsoboval ich psychické a fyzické utrpenie. Takýto záver potvrdzujú aj posudky znalcov, ktorí skúmali psychický stav u obžalovaného a poškodených. Je potrebné poznamenať, že takýto stav v ich rodine pretrvával dlhšiu dobu a nemal tendenciu jeho zhoršovania. Súd mal za to, že vyhrážky, ktoré obžalovaný adresoval poškodeným, nedosiahli intenzitu naplnenia znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blizkej osoby a zverenej osoby, ale naplnili znaky len skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Obidvaja poškodení zhodne uviedli, že svojho syna dobre poznajú. Nikdy sa nestalo, že by im bol fyzicky ublížil. Skôr mali obavy z toho, že si sám ublíži na zdraví alebo sa obesí. S obžalovaným bývajú od jeho narodenia spolu a denne sa stretávali. Obidvaja poškodení uviedli, že podaním trestného oznámenia sledovali pomoc synovi a nie poškodenie mu. Súd vec uzavrel tým, že je vylúčené, aby takýto motív trestnej činnosti bol zastúpený v páchaní zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
V rámci vykonávaného vyšetrovania boli zabezpečené viaceré znalecké posudky, ktoré hodnotili tak psychický stav obžalovaného, ako aj poškodených. Znalec MUDr. Marek Zelman vyšetrením duševného stavu obžalovaného dospel k tomu záveru, že netrpí duševnou chorobou ani poruchou. U menovaného zistil prejavy závislosti od alkoholu, preto mu navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ten istý znalec hodnotil aj duševný stav poškodených X. C. a H. C.. Ani u jedného z poškodených nevzhliadol stav duševnej poruchy alebo choroby. Obidvaja poškodení, aj vzhľadom na svoj vek, sú spôsobilí vnímať, pamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Do konania boli zabezpečené aj psychologické posudky PhDr. Zdenky Kubišovej na poškodených. Ani u jedného z nich nevzhliadla sklony ku patologickému klamstvu a k zámernému účelovému blokovaniu alebo skresľovaniu skutočnosti. U obidvoch poškodených dospela k zhodnému záveru, že ich strach o syna a snaha zmeniť sebazničujúci proces u neho je pre nich silnejším motívom, ako ich obava o svoje zdravie alebo život. V záveroch posudkov vyslovila presvedčenie, že následky správania obžalovaného voči nim nemusia byť trvalé, riešením situácie je liečba jeho alkoholizmu.
Súd sa v rámci hodnotenia dôkazov vysporiadal aj s výpoveďami brata obžalovaného X. C. ml a maloletého syna K.. Výpoveď svedka X. C. ml. súd hodnotil v kontexte ich vzťahov, keď obidvaja rodičia uviedli, že si deti od malička nerozumeli a hlavnou príčinou tomu bolo užívanie alkoholu S.. Po oboznámení sa s výpoveďou mal. K. C. (syna obžalovaného) zo dňa 07. 08. 2020 a vyjadrením poškodenej H. C. (jeho starej matky) nemožno vylúčiť, že dieťa bolo na túto výpoveď navedené svojou matkou, ktorá s obžalovaným nevychádza dobre odvtedy, ako bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti.
Súd vyhodnotením dôkazov dospel jednoznačne k záveru, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré naplnilo znaky miernejšieho trestného činu ako kvalifikovala obžaloba. Obžalovaný sa skutkom uvedeným v obžalobe dopustil prečinu nebezpečné vyhrážanie. Keďže sa obžalovaný dopúšťal tejto trestnej činnosti po dlhší čas (niekoľko rokov) bol naplnený tým znak závažnejšieho spôsobu konania a keďže sa takto správal ku svojim rodičom a ktorí sú už vo vyššom veku, dopustil sa trestnej činnosti na chránenej osobe.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trestná sadzba pri ukladaní trestu za prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je 6 mesiacov až 3 roky. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j) Tr. zák., t. j. viedol doteraz riadny život a nebol súdne trestaný) a žiadnu priťažujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne, t. j. v hornej polovici takto modifikovanej trestnej sadzby, keď sa horná hranica znižuje o 1/3 a teda bolo možné mu uložiť trest v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace. Súd pre výkon trestu obžalovaného zradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ súdne trestaný nebol.
V intenciách záverov znaleckého posudku MUDr. Zelmana s prihliadnutím na fakt, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky akou je aj alkohol a v súvislosti s jej užívaním, mu uložil ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Takúto formu znalec navrhol uložiť mu preto, lebo forma ambulantná by nesplnila daný účel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).