Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-150-2020.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/150/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov : 1/ C. H., bytom F. XX, B. F., 2/ K. H., bytom F. XX, B. F., proti žalovaným: 1/ A.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, V.Š., 2/ H.. H.X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, V., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.11.2020 sp.zn. 14C 67/2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.11.2020 č.k. 14C 67/2020-21.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 25.11.2020 č.k. 14C 67/2020-21 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali vydania neodkladného opatrenia v nasledujúcom znení : Žalovaný A.. H. F. s manželkou H.. H. F., rodenou L., sú povinní strpieť užívania ich pozemku parc. registra „C“ č. 168 a 169, zapísaná na LV č. XX, vedené na katastrálnom odbore OÚ Trebišov, v kat. úz. Zempl. Klečenov v období od 1.4.2021 do 15.5.2021-prvá etapa, umožniť vstup žalobcovi a ním objednaných pracovníkov stavebnej firmy realizovať sanačné práce na základoch pod ich rod. domami. Žalobca je povinný do 15 dní po skončení stavebných prác upraviť terén pozemkov do pôvodného stavu ako bol pred stavebnými prácami. Druhá etapa stavebných prác bude realizovaná od 1.8.2021 do 31.8.2020. Súvislý odkop základov nie je možný, musí sa realizovať po 1-1,5m prerušení, lebo hrozí zborenie obvodového muriva. V druhej etape sa budú realizovať v auguste sanačné práce na prerušených úsekoch z prvej etapy, čím sa vytvorí jeden súvislý základový pás. Žalobcovia uviedli, že od apríla roku 2015 sa obrátili niekoľkokrát na Obecný úrad obce Zemplínska Nová Ves so žiadosťou o pomoc v tejto veci, no bezúspešne. V roku 2016 žalobca v 2. rade navštívil nehnuteľnosť žalovaných v 1. a 2. rade z dôvodu obhliadky rozsahu poškodenia steny ich rodinného domu, no bol opakovane fyzicky napadnutý. Prístup k zadnej časti rodinného domu je možný len cez pozemky žalovaných, ktorý nebol žalobcom umožnený, preto žiadali o nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia.
3. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP.
4. Poukázal na účel neodkladného opatrenia a základné princípy platné pri jeho nariaďovaní, pričom po preskúmaní návrhu a predložených listín dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nebola osvedčená existencia naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z predložených písomností mal súd osvedčenú skutočnosť, že žalobca v 2.rade
sa niekoľkokrát obrátil na obec Zemplínska Nová Ves o pomoc s umožnením vstupu na susedný pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2.rade. No žalobcovia odôvodnili existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy len tvrdením o nemožnosti vykonania opráv na zadnej časti rodinného domu zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. Zemplínsky Klečenov. Tieto skutočnosti však nijakým spôsobom neosvedčili, pričom súd zdôraznil, že len tvrdenia o neumožnení vstupu na susedný pozemok sami o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ohrozenie určitého vzťahu medzi stranami, ako aj osvedčenie tejto skutočnosti, môže viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia, a to za podmienky existencie konkrétneho ohrozenia, ktoré bude žalobcami osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Súd uzavrel, že žalobcovia nepredložili žiaden argument, ako ani písomný doklad, ktorým by boli osvedčili naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a nijakým spôsobom neosvedčili plánované vykonávanie stavebných prác na rodinnom dome v časových úsekoch, ktoré v podaní zo dňa 09.11.2020 uvádzajú.
5. Súd súčasne dodal, že žalobcovia dostatočne neidentifikovali strany sporu, a to samotných žalobcov, u ktorých absentoval údaj o dátume narodenia, resp. iný identifikačný údaj. Tiež upriamil pozornosť na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí spĺňať aj predpoklady jasnosti a určitosti, najmä v časti petitu návrhu. Petit žaloby, resp. návrhu je najdôležitejšia časť, nakoľko predstavuje presnú formuláciu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. Ak súd žalobcovi vyhovie, do svojho rozhodnutia petit žaloby, resp. návrhu môže úplne prevziať. Formulácia petitu je kľúčová, a to nielen z dôvodu určenia predmetu konania, ktorý súd musí rešpektovať, ale zároveň podmieňuje aj budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Podľa názoru súdu žalobcovia uviedli petit, ktorý nespĺňal podmienky jasnosti a zrozumiteľnosti a až vzhľadom na ďalší obsah podania zo dňa 09.11.2020 bolo súdu zrejmé, čoho sa žalobcovia napokon domáhajú.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
7. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo uznesenie zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie.
8. Odvolatelia zdôraznili, že bez vstupu na susedný pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve žalovaných, nie je možné opravu základov ich rodinného domu realizovať. Majú za to, že dostatočne svoj návrh odôvodnili. Poukázali na to, že žalobca v 2. rade bol opakovane zbitý od žalovaného a ani Obec Zemplínska Nová Ves ako stavebný úrad spor medzi susedmi nevie urovnať. Môže sa stať, že v dôsledku klesania základov severný nosný múr sa vybúra a vypadne na susedov pozemok. Rovnako sadaním nosného múra začne strácať podporu strop a začne sa deformovať a praskať stropná doska. Napadnuté uznesenie považuje za zmätočné a neodborné, nepochopil, že sanácia základov sa dá vykonať iba zo susedného pozemku a tento kritický stav trvá najmenej od 13.4.2015.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň má za to, že žalobca neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods.2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.
19. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
22. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné.
23. V danom prípade žalobcovia nepreukázal ani takéto osvedčenie. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľoch neodkladného opatrenia. Žalobcovia toto dôkazné bremeno neuniesli, neosvedčili dostatočným spôsobom pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).
24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia (na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) z viacerých dôvodov. V zhode so súdom prvej inštancie dôraz kladie na nesplnenie podmienky osvedčenia existencie
naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Odvolací súd tu poukazuje aj na obsah odvolania, kde samotní žalovaní zdôraznili, že kritický stav trvá najmenej od 13.4.2015, z čoho je zjavné, že sa nejedná o stav bezprostredne hroziacej ujmy a nejedná sa o situáciu, ktorá by vyžadovala neodkladnú úpravu vzťahov, keďže takýto stav pretrváva už dlhodobo.
25. Za správne považuje odvolací súd aj ďalšie úvahy súdu prvej inštancie, a teda, že žalobcovia neosvedčili nielen naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ale vôbec neosvedčili potrebu vykonania stavebných prác na rodinnom dome a ich plánované vykonávanie v požadovanom období.
26. Odvolací súd poukazuje na to, že nariadenie neodkladného opatrenia je tu spojené so zásahom do vlastníckeho práva, ktoré však musí byť obmedzené iba na nevyhnutnú mieru a súd pri takomto zásahu musí brať zreteľ na princíp proporcionality (teda nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru). Správne sa preto súd prvej inštancie zameral na posúdenie, či žalobcovia osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku. Odvolací súd považuje za správny záver súdu, že žalobcovia dôvodnosť nároku, ktorému sa má v tomto prípade poskytnúť predbežná procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, hodnoverne neosvedčili. Podľa odvolacieho súdu by takéto neodkladné opatrenie, bez vykonania dôkladného dokazovania (ktoré pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je možné vykonať), znamenalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaných.
27. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, považuje za vecne správne a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.
28. Odvolací súd dodáva, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov nebráni žalobcom v prístupe k súdnej ochrane v podobe konania o žalobe vo veci samej. V konaní vo veci samej bude možné na základe riadne vykonaného dokazovania v prípade potreby vo veci meritórne rozhodnúť tak, aby žalobcovia mali možnosť vykonať opravy na svojej nehnuteľnosti.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).