Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/133/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, F., zastúpená zákonným zástupcom: JUDr. Ivana Sirányiová, nar. 26.01.1979, trvale bytom Mládežnícka 1595/21, Zvolen, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, 2/ Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 166, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.12.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 1/ rade a v žalovanému v 2/ rade povinnosť zdržať sa konania, ktorým zasahuje do ústavného práva žalobkyne na vzdelanie, na slobodu pobytu a pohybu a na ľudskú dôstojnosť podmieňovaním jej účasti na prezenčnej forme vzdelávania v piatom až deviatom ročníku základnej školy testovaním na ochorenie COVID - 19. Žalobkyňa zároveň žiadala uložiť žalovanému v 1/ rade v a žalovanému v 2/ rade povinnosť odstrániť protiprávny stav tým, že žalovaní umožnia žalobkyni plniť povinnú školskú dochádzku v piatom až deviatom ročníku základnej školy bez podmieňovania jej plnenia testovania testovaním na ochorenie COVID - 19 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa (ďalej len ,“) uviedla, že, prerušením vyučovania minimálne na druhom stupni základných škôl a následným podmieneným prezenčnej návštevy školy pre týchto žiakov testovaním na prítomnosť ochorenia COVID - 19 vznikli nezákonná diskriminácia žiakov na základe veku a politického či iného zmýšľania, neproporčné obmedzovanie ľudského práva na vzdelanie, pričom tu existuje formálna nezákonnosť rozhodnutia (Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2020/18259:3-A1810 účinnej od 07.12.2020) a vyhlášky (č. , ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k preukazovaniu sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID - 19 pred vstupom do priestorov škôl) obmedzujúcich právo na vzdelanie a taktiež došlo k neprípustnému zásahu do práva na ľudskú dôstojnosť. Žalobkyňa uviedla, že právo na vzdelanie je jedno zo základných práv a je chránené nielen ustanovením článku 2 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach ale aj článkom č. 42 . Právo na vzdelanie je ďalej špecifikované najmä v školskom v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa namietala neproporcialitu podmieňovania práva na vzdelanie testovaním k žiadanému cieľu a formálnu nezákonnosť rozhodnutia č. 2020/18259:3-A1810 a vyhlášky č. obmedzujúcich právo na vzdelanie a právo na ľudskú dôstojnosť. Dištančné vzdelávanie nie je schopné plne nahradiť vyučovanie prezenčnou formou. Žalobkyňa má za to, že ide o neproporciálny zásah do práva na ľudskú dôstojnosť. Podmieňovanie iných základných práv a slobôd, napríklad práva

na vzdelanie absolvovaním testovania, pôsobí veľmi ponižujúco a dehonestujúco na ľudskú dôstojnosť maloletých detí. Žalobkyňa je toho názoru, že uvedenými právnymi aktami Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bolo taktiež zasiahnuté do jej ústavných práv na ľudskú dôstojnosť a na zabránenie ponižujúceho alebo neľudského zaobchádzania, a to bez proporcionality k legitímnemu cieľu, ktorý nie je dosiahnuteľný použitými prostriedkami. Vydaním neodkladného opatrenia v zákonnej lehote a uložením povinnosti obom žalovaným dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu, ktorým sa žalovaný v 1/ a v 2/ rade dopúšťajú.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení pripojila nasledovné listiny, a to: rozhodnutie o prijatí do prvého ročníka maloletého G. G. zo dňa 11.06.2018, rozhodnutie o prijatí do prvého ročníka maloletej Y. G. zo dňa 14.04.2014, prezentáciu s názvom ,,Výskyt chrípky a jej dopad na zdravie, možnosti prevencie“ zo dňa 25.10.2018.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášal.

7. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2) ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v . Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

8. Z uvedeny´ch ustanoveni´ vyply´va, zˇe su´d mo^zˇe nariaditˇ neodkladne´ opatrenie len z dvoch do^vodov: ak je potrebne´ bezodkladne upravitˇ pomery alebo ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena ´. Pred rozhodnuti´m o neodkladnom opatreni´ sa nevyzˇaduje, a ani to nie je mozˇne´ vzhlˇadom na za ´konnu´ 30- dnˇovu´ lehotu, objasnˇovatˇ skutkovy´ stav. Su´d pri rozhodnuti´ spravidla vycha´dza len z toho, cˇo tvrdi´ navrhovatelˇ a ake´ listiny predklada´.

9. Neodkladne´ opatrenia sa podlˇa usta´lenej judikatu´ry maju´ nariadˇovatˇ len v nevyhnutnom rozsahu, pricˇom sa nesmie neprimerane zasahovatˇ do pra´v protistrany. V tomto sˇta´diu konania z opisu skutkove´ho stavu a prilozˇeny´ch listi´n vyply´va pochybnostˇ naplnenia bezodkladnej u´pravy pomerov, vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, došlo k predĺženiu núdzového stavu z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie ochorenia COVID - 19.

10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže nemôže nariadiť neodkladné opatrenie v takom znení, akého sa žalobkyňa domáha, nakoľko by bolo v rozpore s nariadeniami vlády, ktoré boli prijaté na základe vyššie spomenutého ústavného zákona, a teda by sa jednalo o nezákonné rozhodnutie.

11. Súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.