Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-133-2020.pdf
PDF · 72.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/133/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, F., zastúpená zákonným zástupcom: JUDr. Ivana Sirányiová, nar. 26.01.1979, trvale bytom Mládežnícka 1595/21, Zvolen, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, 2/ Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 166, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.12.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 1/ rade a v žalovanému v 2/ rade povinnosť zdržať sa konania, ktorým zasahuje do ústavného práva žalobkyne na vzdelanie, na slobodu pobytu a pohybu a na ľudskú dôstojnosť podmieňovaním jej účasti na prezenčnej forme vzdelávania v piatom až deviatom ročníku základnej školy testovaním na ochorenie COVID - 19. Žalobkyňa zároveň žiadala uložiť žalovanému v 1/ rade v a žalovanému v 2/ rade povinnosť odstrániť protiprávny stav tým, že žalovaní umožnia žalobkyni plniť povinnú školskú dochádzku v piatom až deviatom ročníku základnej školy bez podmieňovania jej plnenia testovania testovaním na ochorenie COVID - 19 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) uviedla, že, prerušením vyučovania minimálne na druhom stupni základných škôl a následným podmieneným prezenčnej návštevy školy pre týchto žiakov testovaním na prítomnosť ochorenia COVID - 19 vznikli nezákonná diskriminácia žiakov na základe veku a politického či iného zmýšľania, neproporčné obmedzovanie ľudského práva na vzdelanie, pričom tu existuje formálna nezákonnosť rozhodnutia (Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2020/18259:3-A1810 účinnej od 07.12.2020) a vyhlášky (č. 32/2020 Z.z., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k preukazovaniu sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID - 19 pred vstupom do priestorov škôl) obmedzujúcich právo na vzdelanie a taktiež došlo k neprípustnému zásahu do práva na ľudskú dôstojnosť. Žalobkyňa uviedla, že právo na vzdelanie je jedno zo základných práv a je chránené nielen ustanovením článku 2 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach ale aj článkom č. 42 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na vzdelanie je ďalej špecifikované najmä v školskom zákone č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa namietala neproporcialitu podmieňovania práva na vzdelanie testovaním k žiadanému cieľu a formálnu nezákonnosť rozhodnutia č. 2020/18259:3-A1810 a vyhlášky č. 32/2020 Z.z. obmedzujúcich právo na vzdelanie a právo na ľudskú dôstojnosť. Dištančné vzdelávanie nie je schopné plne nahradiť vyučovanie prezenčnou formou. Žalobkyňa má za to, že ide o neproporciálny zásah do práva na ľudskú dôstojnosť. Podmieňovanie iných základných práv a slobôd, napríklad práva
na vzdelanie absolvovaním testovania, pôsobí veľmi ponižujúco a dehonestujúco na ľudskú dôstojnosť maloletých detí. Žalobkyňa je toho názoru, že uvedenými právnymi aktami Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bolo taktiež zasiahnuté do jej ústavných práv na ľudskú dôstojnosť a na zabránenie ponižujúceho alebo neľudského zaobchádzania, a to bez proporcionality k legitímnemu cieľu, ktorý nie je dosiahnuteľný použitými prostriedkami. Vydaním neodkladného opatrenia v zákonnej lehote a uložením povinnosti obom žalovaným dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu, ktorým sa žalovaný v 1/ a v 2/ rade dopúšťajú.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení pripojila nasledovné listiny, a to: rozhodnutie o prijatí do prvého ročníka maloletého G. G. zo dňa 11.06.2018, rozhodnutie o prijatí do prvého ročníka maloletej Y. G. zo dňa 14.04.2014, prezentáciu s názvom ,,Výskyt chrípky a jej dopad na zdravie, možnosti prevencie“ zo dňa 25.10.2018.
4. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášal.
7. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2) ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
8. Z uvedeny´ch ustanoveni´ vyply´va, zˇe su´d mo^zˇe nariaditˇ neodkladne´ opatrenie len z dvoch do^vodov: ak je potrebne´ bezodkladne upravitˇ pomery alebo ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena ´. Pred rozhodnuti´m o neodkladnom opatreni´ sa nevyzˇaduje, a ani to nie je mozˇne´ vzhlˇadom na za ´konnu´ 30- dnˇovu´ lehotu, objasnˇovatˇ skutkovy´ stav. Su´d pri rozhodnuti´ spravidla vycha´dza len z toho, cˇo tvrdi´ navrhovatelˇ a ake´ listiny predklada´.
9. Neodkladne´ opatrenia sa podlˇa usta´lenej judikatu´ry maju´ nariadˇovatˇ len v nevyhnutnom rozsahu, pricˇom sa nesmie neprimerane zasahovatˇ do pra´v protistrany. V tomto sˇta´diu konania z opisu skutkove´ho stavu a prilozˇeny´ch listi´n vyply´va pochybnostˇ naplnenia bezodkladnej u´pravy pomerov, vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, došlo k predĺženiu núdzového stavu z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie ochorenia COVID - 19.
10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže nemôže nariadiť neodkladné opatrenie v takom znení, akého sa žalobkyňa domáha, nakoľko by bolo v rozpore s nariadeniami vlády, ktoré boli prijaté na základe vyššie spomenutého ústavného zákona, a teda by sa jednalo o nezákonné rozhodnutie.
11. Súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.