Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-48-2020.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: I.R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom X.. C. XXXX/XX, XXX XX J.P., zastúpený: X. L. M. M. D. Y., so sídlom L.. B. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom: I.. G. C., so sídlom Exekútorského úradu C. XXX/XX, XXX XX B. C., pod sp. zn. R. XXX/XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XXEr/XXXX/XXXX - XXX zo dňa XX. M. XXXX, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol o pokračovaní v exekúcii (I. výrok) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil (II. výrok). O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (III. výrok).
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom v tomto konaní je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave č. k. XX X. XXX/ XX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený si splnil povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keďže dňa XX.XX.XXXX doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie nezistil rozpor so zákonom a dospel k záveru, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je daný, a preto rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorý mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX. Povinný tvrdil, že v čase vydania exekučného titulu dňa XX.XX.XXXX mal voči oprávnenému všetko uhradené, avšak proti exekučnému titulu námietky nepodal. V I. XXXX bolo povinnému zo Sociálnej poisťovne doručené oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku na základe príkazu súdneho exekútora. Povinný mal za to, že exekučné konanie je skončené, keďže mal voči oprávnenému všetko splatené a 10 rokov nebol súdnym exekútorom nijako kontaktovaný. K návrhu povinný doložil aj výpisy z účtu, z ktorých však súd prvej inštancie nemal tvrdenie povinného o splnení záväzku jednoznačne preukázané.
3. Súd prvej inštancie zo súdneho spisu zistil, že povinný podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie včas námietky, ktoré odôvodnil tým, že má voči oprávnenému všetko zaplatené. Exekučný súd uznesením č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX námietky ako nedôvodné zamietol. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený aj súdny exekútor. Z vyjadrenia
oprávneného vyplynulo, že povinný neuhradil celú vymáhanú sumu tak, ako to tvrdí v návrhu na zastavenie exekúcie. Z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX zaslal povinnému vyúčtovanie exekučného konania, kde povinnému oznámil, že mu zostáva uhradiť ešte sumu XXX,XX Eur. Následne dňa XX.XX.XXXX súdny exekútor súdu prvej inštancie oznámil, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dôvodne, keďže v tom čase nebola povinným uhradená celá istina. Nakoľko v priebehu exekúcie povinný uhradil pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.
4. Proti výroku II. uvedeného uzneseniu podal včas odvolanie povinný. Uviedol, že postup exekučného súdu, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku nie je správny, nakoľko mal súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a arbitrárne. Nevyplýva z neho, ako posúdil úverovú zmluvu, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie. Exekučný súd neprihliadol na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Povinný namietal, že doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX sa ani v roku XXXX nenachádzalo v súdnom spise, teda nie je zrejmé, prečo sa toto doplnenie dostalo do spisu po takej dlhej dobe. Uviedol, že postupom súdu stratil možnosť brániť svoje práva ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho dochádza na strane oprávneného k bezdôvodnému obohateniu na úkor povinného. Povinný poukázal na to, že účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach a zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu právneho inštitútu zmenky proti spotrebiteľom. Poukázal na závery spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX..XXXX. Z týchto dôvodov povinný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, exekúciu vyhlási za neprípustnú a zastaví ju.
5. Oprávnený uviedol, že celé odôvodnenie odvolania povinného je zamerané na odôvodnenie nesprávnosti rozhodnutia exekučného súdu o pokračovaní v exekúcii, t. j. proti výroku I., voči ktorému však odvolanie nie je prípustné. Je nesporné, že súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia skúmal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného ani z návrhu povinného na zastavenie exekúcie ani z odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Odvolanie je všeobecné, chýba mu riadne odôvodnenie, a preto sa k nemu nemôže oprávnený relevantne vyjadriť. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia ako vecne správny potvrdil.
6. S účinnosťou od XX.XX.XXXX začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do XX.XX.XXXX), použije aj v neskončených exekučných konaniach.
7. Podľa § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; (1) Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20201031.html>, § 136 ods. 3 a 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20201031.html>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20201031.html> sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f), m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); exekúciu súd zastaví, ak f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len „CSP“), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania pristúpil v rozsahu odvolacích námietok k prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k nasledovným záverom. Povinný namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal posudzovaním návrhu oprávneného na doplnenie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku a že mal zastaviť exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Tvrdil, že takýmto postupom exekučného súdu stráca možnosť brániť svoje práva ako spotrebiteľ. Odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd sa zaoberal posúdením doplnenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku a rozhodol tak, že exekúcia pokračuje. Pokiaľ exekučný súd uzavrel, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) a rozhodol o tom výrokom I., proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemôže povinný v odvolaní proti výroku II. dôvodiť, že mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).
12. Odvolanie povinného bolo všeobecné, neobsahujúce žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by odôvodnili nesprávnosť záveru exekučného súdu o zániku exekučným titulom priznanej pohľadávky a jej príslušenstva. Povinný nijakým spôsobom nespochybnil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Namietal len, že súd mal exekúciu zastaviť z iného dôvodu. Povinný obsahom svojich odvolacích námietok napádal I. výrok uznesenia exekučného súdu, nie jeho II. výrok. Takýmto spôsobom však nie je možné obísť neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
13. Odvolací súd záverom dodáva, že skutočnosť, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo do súdneho spisu zažurnalizované so značným časovým odstupom od jeho doručenia exekučnému súdu, nie je relevantné. Dôležité je, že oprávnený toto doplnenie doručil súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej lehote.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považuje odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie v medziach podaného odvolania za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Výroky I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie ostali odvolaním nedotknuté.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).