Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: STAR CENTRUM, a.s., so sídlom Miletičova 7b, 821 05 Bratislava IČO: 35855410, zastúpeného JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 584224/2019 zo dňa 22.10.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 22.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.01.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. 584224/2019 zo dňa 22.10.2019. Označeným rozhodnutím žalovaný podľa nevyhovel námietke zaujatosti podanej spoločnosťou žalobcu a nevylúčil Ing. J. S., kontrolórku oddelenia daňovej kontroly 12, Úseku kontroly Daňového úradu Bratislava z ďalšieho konania a rozhodovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4/2013, 07/2013 a 09/2013v spoločnosti žalobcu.

II. relevantné právne predpisy

2.Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3.Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 4.Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5.Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6.Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

7.Podľa § 9 SP zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti (ods. 1). Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa (ods. 2).

8.Podľa § 12 SP o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania (ods. 1). Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie (ods. 2).

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 10. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa . III. závery správneho súdu 11. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť. Medzi uvedené podmienky nepochybne patrí aj prípustnosť žaloby z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré správny súd nepreskúmava ( ). Záujem na objektivite a nestrannosti počas konania aj pri rozhodovaní vyžaduje, aby sa na týchto procesoch nezúčastňovali zamestnanci alebo členovia správneho orgánu, u ktorých možno predpokladať zaujatosť. Pojem zaujatosť Správny poriadok nedefinuje. Na riešenie situácií, keď možno predpokladať zaujatosť zamestnancov správneho orgánu, sa vzťahuje inštitút vylúčenia. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza (i) obligatórne v prípadoch, ak sa zamestnanec správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa (index inhabilis), (ii) fakultatívne, ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom, prípadne ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (index suspectus). Rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení zamestnanca je rozhodnutím procesnej povahy, proti ktorému nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o vylúčení, ale aj o nevylúčení zamestnanca nemožno podať samostatné odvolanie ( SP). Ustanovenie SP nie je možné vykladať izolovane od ustanovenia SP a nepripustiť odvolanie len v prípade vylúčenia zamestnanca správneho orgánu a v prípade nevylúčenia zamestnanca správneho orgánu odvolanie naopak pripustiť. Ustanovenie SP sa viaže bezprostredne na odsek 1, v ktorom má príslušný orgán rozhodnúť „o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený“. Podstatné pre vysvetlenie pojmu „vylúčenie“ v oboch odsekoch SP je slovo „či“ vyjadrujúce eventualitu, teda správny orgán rozhoduje či zamestnanec je alebo nie je vylúčený z konania. Na výsledok konania [o vylúčení zamestnanca (či je vylúčený) alebo o nevylúčení zamestnanca (či nie je vylúčený)] nadväzuje odsek 2, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu (či je alebo či nie je vylúčený) nie je prípustné podať samostatné odvolanie. Ak sa účastník konania domnieva, že správny orgán pri vylúčení zamestnanca nepostupoval v súlade so zákonom, môže túto skutočnosť namietať až v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu a v odvolacom konaní funkčne príslušný správny orgán preskúma nielen prvostupňové meritórne rozhodnutie, ale aj rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania. 12. Podľa názoru správneho súdu je rozhodnutie o nevylúčení zamestnankyne správneho orgánu samostatne nepreskúmateľné správnym súdom z dôvodu existencie prekážky , keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy. Je však možné ho preskúmať ako skôr vydané rozhodnutie postupom podľa pri preskúmavaní meritórneho rozhodnutia o uložení sankcie. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobca sa

domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu podľa , a preto podľa žalobu odmietol ako neprípustnú. 13. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa a . Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, pretože sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu. Žalobca teda zavinil podanie správnej žaloby na súd a aj jej odmietnutie; z uvedeného dôvodu by bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovaný si však právo na náhradu trov konania neuplatnil a správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo od žalobcu žiadať, aby mu trovy konania nahradil, preto žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.