Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Csp-49-2020.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 777 974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému I. G.C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., E. XXX, t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej aj „žaloba“), doručeným upomínaciemu Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19. 03. 2020, žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku vo výške 70,70 eura s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 24. 10. 2019 do zaplatenia, náklady, spojené s uplatnením pohľadávky 3,- eurá a trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný sa dňa 23. 10. 2019 o 09:55 hod. na linke č. 21, číslo vozidla 4245, na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. Žalovaný odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,70 eura a sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70,- eur na mieste. Kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu - Dopravným podnikom Bratislava, bolo dňa 23. 10. 2019 vystavené Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 19015923. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Dopravným podnikom Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736 a žalobcom bola pohľadávka, vyplývajúca z tohto hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, postúpená na žalobcu. Žalobcovi vzniklo v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právo na vymáhanie predmetnej pohľadávky. V zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.5.3 písm. f) Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, nastúpením do dopravného prostriedku vyjadruje cestujúci svoj neodvolateľný súhlas s podmienkami prepravy, obsiahnutej v PP IDS BK a žalovaný, ako cestujúci, je ďalej povinný sa na výzvu oprávnenej osoby preukázať platným cestovným lístkom alebo zaplatiť cestovné a sankčnú náhradu. Sadzba sankčnej náhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka je v cenníku, uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK, stanovená na sumu 70,- eur. Žalobca doporučeným listom zo dňa 05. 02. 2020 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a prostredníctvom právneho zástupcu ho vyzval listom zo dňa 12. 02. 2020 na úhradu pohľadávky. Žalobca si uplatňuje aj náhradu nákladov, spojených s uplatnením tejto pohľadávky v sume 2 x 1,50 eura, spolu 3,- eurá.
2. Upomínací súd rozhodol dňa 15. 04. 2020 platobným rozkazom sp. zn. 34Up/591/2020, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému, o čom upomínací súd upovedomil žalobcu prípisom zo dňa 02. 11. 2020. Žalobca reagoval oznámením, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, týmto došlo k zrušeniu platobného rozkazu a upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) dňa 06. 11. 2020.
3. Uznesením zo dňa 16. 11. 2020, č. k. 6Csp/49/2020-36, súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vadu podania tak, že listinnými dôkazmi preukáže svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom advokátky podaním, doručeným súdu dňa 19. 11. 2020, ktoré však neobsahovalo opísanie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Týmto podaním bol súdu predložený podací hárok č. EPH188912285, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 07. 02. 2020, odosielateľa Inkasáreň s. r. o., Bratislava, pozostávajúci z 84 listov a podací hárok č. EPH189795165, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 17. 02. 2020, odosielateľa C.. X. J. -advokátka, pozostávajúci zo 76 listov. Na podacom hárku zo dňa 07. 02. 2020 je uvedených 830 adresátov, na podacom hárku zo dňa 17. 02. 2020 je uvedených 750 adresátov, pričom žalobca ani nevyznačil časť týchto listín, ktorá sa vzťahuje na danú vec a neodôvodnil, za akým účelom uvedené písomnosti boli súdu predložené. Zároveň bol súdu predložený aj Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, verzia 3.3 - platná od 01. 07. 2018, vrátane 3 príloh, Prepravný poriadok integrovaného dopravnému systému v bratislavskom kraji verzia 3.4 - platná od 19. 08. 2018, vrátane 3 príloh, Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji verzia 3.5 - platná od 01. 10. 2018, vrátane 3 príloh, takisto bez odôvodnenia účelu, pre ktorý tieto písomnosti boli súdu predložené, t. j. bez vysvetlenia, čím uvedené listiny majú preukazovať vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.
4. Podľa zistenia tunajšieho súdu žalovaný sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska, ktorú má vyznačenú v Registri obyvateľov SR. Podľa oznámenia polície žalovaný je síce prihlásený k pobytu v Obci Važec, kde sa však už dlhodobo, cca 15 rokov, nezdržiava. Od roku 2010 má žiť ako bezdomovec, pohybovať sa má po území Slovenskej republiky, najčastejšie v Bratislave. Na žalovaného je dokonca vydaný príkaz na zatknutie, avšak lustráciou bolo zistené, že aktuálne sa nenachádza v evidencii ZVJS. Pretože sa žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť aktuálnu adresu ťalovaného, súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a dňa 16. 12. 2020 zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa potom považuje za doručenú žalovanému dňa 05. 01. 2021.
5. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu, bez príslušenstva, neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 19. 01. 2021 o 08.45 hod.
6. Z tvrdenia žalobcu a ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 23. 10. 2019 linkou č. 21 Dopravného podniku Bratislava; z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení možno len predpokladať, že žalovaný cestoval v Bratislave, a potom sa podľa údajov, zverejnených na internete, mohlo jednať o cestu autobusom. Druh použitého dopravného prostriedku je významný pre právne posúdenie nároku, t. j. či sa má na danú vec aplikovať zákon 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, alebo zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
7. Z obsahu Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 23. 10. 2019, variabilný symbol 19015923 vyplýva, že kontrolou, vykonanou o 09:55 hod. na úseku zastávok Patrónka - Nám. F. Liszta bolo zistené, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka. Pri kontrole odmietol zaplatiť cestovné 0,70 eura a postih 70,- eur. Prípisom zo dňa 05. 02. 2020 žalobca oznámil žalovanému, že v súlade s čl. 3 bod 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2019 mu Dopravný podnik Bratislava, a.s. postúpil svoju pohľadávku v celkovej sume 70,70 eura, ktorú v tomto oznámení špecifikoval. Ďalším prípisom zo dňa 12. 02. 2020 žalobca, prostredníctvom advokátky C.. X. J., upozornil žalovaného, že táto pohľadávka nebola uhradená ani sčasti, a preto ho vyzval na zaplatenie sumy 129,22 eura do 3 kalendárnych dní od doručenia.
8. Žalobca sa v žalobe odvolával na Rámcovú zmluvu, uzavretú dňa 03. 04. 2019 medzi Dopravným podnikom Bratislava, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, avšak takýto dôkaz súdu nepredložil. Pokiaľ je v žalobe označená Rámcová zmluva ako príloha, jedná sa o doklady uložené v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica pod 1OpP21/19. Podľa § 167, § 167a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, je register OpP „evidenčnou pomôckou“ na evidenciu podaní a písomností, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde, najmä plnomocenstiev, zmlúv, všeobecných zmluvných podmienok. Pokiaľ preto do registra 1OpP, vedeného na upomínacom súde, založil žalobca akékoľvek dokumenty, tie sa použijú len na tomto, kauzálne príslušnom súde. Pretože na Okresnom súde Banská Bystrica sa konanie neskončilo a žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, tunajší súd nemá povinnosť pátrať po obsahu evidenčnej pomôcky iného súdu. Bolo vecou žalobcu, pokiaľ chcel, aby sa miestne príslušný súd zaoberal určitými listinami, tieto buď doložil do konkrétneho spisu, alebo požiadal aj tento súd o ich zaevidovanie do registra OpP.
9. Podľa § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 524 Obč. zák. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, ktorému z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok. Skúmanie vecnej legitimácie je pritom základom každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu potom vždy vedie k zamietnutiu žaloby.
12. V konaní bolo preukázané, že zmluvný vzťah vznikol medzi Dopravným podnikom Bratislava a žalovaným, ktorý cestoval dňa 23. 10. 2019 linkou č. 21 v Bratislave bez cestovného lístka. Potom vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby bol Dopravný podnik Bratislava, ktorý však nárok voči žalovanému neuplatnil. Žalobca, ktorý uplatnil nárok v dôsledku postúpenia pohľadávky, bol preto povinný súdu preukázať svoju vecnú aktívnu legitimáciu.
13. Podľa § 526 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
14. Z ustanovenia § 526 Obč. zák. vyplýva, že postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. V prípade, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázala zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím súdneho konania, aktívnu vecnú legitimáciu zakladá už oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky však musí byť relevantné, t. j. musí sa dostať do sféry poznania dlžníka. Iba v prípade, ak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi riadne doručené pred začatím súdneho konania, je postupník v spore vecne aktívne legitimovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. 06. 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014).
15. Odhliadnuc od absencie opísania rozhodujúcich skutočností, spojených s postúpením pohľadávky, súdu nebol predložený ani dôkaz o tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené a dostalo sa tak do jeho sféry poznania. Pokiaľ žalobca mienil preukázať doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 02. 2020 predloženými podacími hárkami nepreukázal, že zásielka bola žalovanému aj doručená. Odhliadnuc od toho, že podľa § 132 ods. 2 CSP strana sporu nemôže nahradiť skutkové tvrdenia dôkazmi (ani vyžadovať od súdu, aby v predložených 160-tich listoch „hľadal“ dôkaz, ktorý sa týka tejto veci), súd poukazuje na zistenie, že pokiaľ žalobca zasielal žalovanému oznámenie na adresu, uvedenú v tomto prípise (E. XXX, E.), tak šetrením bolo zistené, že na tejto adrese sa žalovaný nezdržiava minimálne 15 rokov, takže zásielka mu nemohla byť doručená.
16. Pokiaľ žalobca nedisponuje dôkazom o doručení Oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému (§ 526 Obč. zák.), svoju aktívnu vecnú legitimáciu mohol preukázať predložením zmluvy o postúpení tejto konkrétnej pohľadávky. Takou však nie je Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá dňa 03. 04. 2019 medzi Dopravným podnikom Bratislava, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom (ďalej „Rámcová zmluva“), obsah ktorej je súdu známy z rozhodovacej činnosti v iných veciach, pretože ňou nedošlo k postúpeniu konkrétnych pohľadávok. Rámcovou zmluvou bolo len dojednané, že pohľadávky budú postupníkovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok mesačne, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 sa zmluvné strany zaviazali spísať preberací protokol v 2 vyhotoveniach. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca nepredložil dôkaz - napr. preberací protokol, ktorý by obsahoval aj pohľadávku, vzniknutú Dopravnému podniku Bratislava voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní. V takom prípade by už pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebolo právne významné, či žalovanému bolo doručené Oznámenie postúpenie pohľadávky.
17. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ani nepreukázal dodržanie postupu podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., t. j. riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupníka. Potom žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov žalovanému. Tento si však náhradu trov neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko žalovaný bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.