Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: Agropodnik Želovce, s.r.o., Želovce 802, 991 06 Želovce, IČO: 44 552 114, právne zastúpený: Mgr. Andreou Legényovou, advokátka, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 849 883, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: O.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP6-2020/007716-002 zo dňa 21. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalší účastník konania nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Ďalší účastník konania O.. C. Balga žiadosťou zo dňa 11.03.2019 požiadal o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“ alebo „Zákon o nájme“) ako vlastník pozemkov uvedených v prílohe žiadosti a to z dôvodu, že žalobca si ako nájomca nesplnil povinnosť uzatvoriť s ďalším účastníkom konania podnájomnú zmluvu do 60 dní od 10.01.2019, kedy bola žalobcovi doručená žiadosť ďalšieho účastníka konania, a to ohľadom nehnuteľností, ktorých nájom sa mal skončiť 31.12.2019 a ktoré sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať. Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. OU-VK- PLO-2019/003234-005 zo dňa 17.12.2019 rozhodol, že: 1. Podľa vzniká v k. ú. W. v prospech doterajšieho prenajímateľa - O.. C. T. (ďalší účastník konania) podnájomný vzťah k podnájomnému pozemku určenému rozdeľovacím plánom č. XXX/XXXX, spracovaným geodetickou firmou Geomerkart, s. r. o. Veľký Krtíš, parcelné č. podnájomného pozemku XXXX/X - 3, výmera 40 712 m2, orná pôda, za vlastné pozemky parc. č. registra „E“ : XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX/XX, XXXX/XX a parc. č. registra „C“: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. 2. Podľa toto rozhodnutie stráca platnosť dňom a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu

c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemkov z poľnohospodárskej pôdy. 3. Suma nákladov spojených s vyčíslením podnájomného pozemku č. XXXX/X - X v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu podľa faktúry č. XXXXXXX je 320,- Eur. Podľa a je nájomca Agropodnik Želovce s.r.o. povinný v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia uhradiť doterajšiemu prenajímateľovi - O.. C. T. (ďalší účastník konania) sumu 160,- Eur. 4. Nájomca Agropodnik Želovce s.r.o. je povinný vypratať podnájomný pozemok č. XXXX/X - X o výmere 40 712 m2, druh pozemku orná pôda, v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh administratívneho konania s tým, že na ústnom pojednávaní 23.10.2019 ustálil, že podnájomný pozemok č. XXXX/X - X orná pôda, o výmere 4,0712 ha bude vyčlenený na LPIS bloku č. XXXX/X, konkrétne na parcelách registra „C“ č. XXXX/X a 1245. Podnájomný pozemok sa nachádza v bonitnej skupine 5, čiže do vyčlenenia podnájomného pozemku boli začlenené vlastnícke parcely, ktoré sa nachádzajú v bonitných skupinách 5 a 6. Ostatné zazmluvnené parcely, ktoré sú v bonitných skupinách č. 7, 8 a 9 do vyčleňovania neboli zahrnuté z dôvodu neprimeranosti. Keďže nedošlo k dohode medzi nájomcom a doterajším prenajímateľom, bolo rozhodnuté o vzniku podnájomného vzťahu a o vyprataní pozemkov.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nevychádza z reálne zisteného skutkového stavu a neboli brané v úvahu jeho pripomienky a námietky, týkajúce sa najmä toho, že v prípade vzniku podnájomného vzťahu žalobca poruší ustanovenia nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel dňa 26.01.2018 s Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť Želovce, nakoľko v nájomnej zmluve v čl. 5.3 je uvedené, že nájomca je oprávnený prenechať predmet nájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Tento súhlas nie je k dispozícii, preto by došlo k porušeniu nájomnej zmluvy, čo by mohlo znamenať aj ukončenie nájomného vzťahu z dôvodu porušenia nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa.

4. Ďalej namietal, že je ex lege vylúčené, aby boli náhradné pozemky vytyčované na poľnohospodárskej pôde vlastníka, ktorý ex contractu takúto možnosť vylúčil. Správy orgán je povinný prideliť náhradné pozemky na parcelách vo vlastníctve povinného subjektu, Slovenského pozemkového fondu alebo vlastníkov, ktorí povinnému umožnili vydať predmetné pozemky do podnájmu.

5. Žalobca poukázal na rozdrobenosť spoluvlastníckych podielov k pozemkom vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania s tým, že jeho spoluvlastníctvo sa nachádza na 26 parcelách, všetky sú v podieloch a keďže sa jedná o rozdrobené parcely, napadnutým rozhodnutím by sa umelo vytvoril stav, ktorý by nahradil systém komasácie a nespravodlivo by boli rozdrobené pozemky scelené do jedného bloku v celosti. Takýto stav umožňuje vytýčiť náhradný pozemok v mieste, kde sa nachádza aspoň časť nehnuteľností vo vlastníctve oprávneného a nie v úplne inej lokalite. Rozhodnutie o náhradnom užívaní nesmie zasiahnuť do základných hospodárskych podmienok, teda ekonomických zásad prírode blízkeho poľnohospodárstva povinného, ani ich sťažiť.

6. Pre prípad vzniku podnájomného vzťahu podľa navrhoval žalobca lokality, kde má uzatvorené nájomné zmluvy, ktoré umožňujú uzatvorenie podnájomnej zmluvy alebo pozemky, ku ktorým má vlastnícky vzťah.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP6-2020/007716-002 zo dňa 21.02.2020 tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na časovú náročnosť prípravy nového rozdelenia pozemkového vlastníctva (pozemkové úpravy) bolo potrebné v rámci predbežného a zjednodušeného postupu umožniť súkromným vlastníkom v čo najkratšej dobe prístup k pozemkom užívaným poľnohospodárskou organizáciou, aby ich mohli užívať. Preto vstúpilo do platnosti od 19.08.1991 ust. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré umožnilo nariadiť usporiadanie

vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav. Na takéto usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov mal nárok vlastník poľnohospodárskych pozemkov, ktoré neboli prístupné alebo ich nebolo možné racionálne obhospodarovať. Rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov sa vydávali do 31.12.2017, kedy prestal platiť Po zrušení tohto zákonného ustanovenia sa tieto postupy premietli do a nasledujúcich

9. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa spoľahlivo zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky predložené podklady a postupoval v zmysle a v súlade s usmernením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. -430 k Navrhovateľ predložil všetky náležitosti vymedzené v následne správny orgán určil, či návrh na umiestnenie pozemku, na ktorom má vzniknúť podnájomný vzťah spĺňa podmienky primeranosti. Na nariadenom ústnom pojednávaní nedošlo k dohode medzi navrhovateľom a nájomcom, preto správny orgán rozhodol v zmysle

10. K námietkam týkajúcim sa potreby súhlasu od Rímskokatolíckej cirkvi žalovaný uviedol, že ustanovenie článku X bod X.X nájomnej zmluvy vyžadujúce súhlas nájomcu s prenechaním predmetu nájmu alebo jeho časti do podnájmu tretej osobe, bolo vyriešené udelením písomného súhlasu Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Želovce v zastúpení E.. L. U., farským administrátorom zo dňa 05.11.2019.

11. K námietke o rozdrobenosti spoluvlastníckych podielov žalovaný uviedol, že táto je irelevantná, pretože postupy podľa a následne ust. vznikli práve z dôvodu umožnenia vlastníkom hospodáriť na svojich pozemkoch, ktoré sú rozdrobené skôr ako dôjde k vykonaniu pozemkových úprav. vyslovene umožňuje sčítať rozdrobené spoluvlastnícke podiely a tak určiť nárok vlastníka na podnájomný pozemok.

12. Na základe uvedeného žalovaný nepovažoval dôvody odvolania za opodstatnené a odvolaním napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a zákonné. Orgán verejnej správy 1. stupňa si podľa žalovaného zabezpečil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a postupoval v súlade so správnym poriadkom a

13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

14. V správnej žalobe žalobca popísal priebeh administratívneho konania a obsah správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Uviedol, že žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, pričom len poukázal na správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, podstatnými námietkami žalobcu sa nezaoberal a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie.

15. Žalobca považoval za neprípustné, aby sa orgány verenej správy nevysporiadali s jeho návrhmi a námietkami a ďalej uviedol, že pri rozhodovaní podľa a nasl. je nutné zohľadňovať právny stav na danom území/v danom katastrálnom území, environmentálne podmienky a ekonomicko-hospodársky dopad rozhodnutia na účastníkov konania.

16. Žalobca ďalej uviedol, že uskutočnil dôslednú kontrolu ocenenia poľnohospodárskych pozemkov v podielovom spoluvlastníctve ďalšieho účastníka konania zo strany správneho orgánu, pričom bol použitý program AURUS POZEMKY, ktorý slúži na evidenciu pozemkov, vlastníkov a príslušných vlastníckych vzťahov. Okrem vlastníckych parciel (register E a C) možno v programe evidovať aj produkčné bloky (LPIS) a tieto tri evidencie navzájom previazať. Grafická časť je podložená ortofotomapami. Táto funkcia umožňuje zdokladovať oprávnenosť užívania pôdy, na ktorú bola vyplatená dotácia. Tento program je prepojený na údaje katastra a na register užívanej poľnohospodárskej pôdy LPIS. LPIS predstavuje vektorové hranice poľnohospodárskej krajiny a nesie informácie o jedinečnom kóde, výmere, kultúre/využití pôdy atď., ktoré sú používané ako referencia pre žiadosti poľnohospodárskych subjektov, pre administratívne a krížové kontroly a tiež pre kontroly na mieste. Ďalej žalobca uviedol,

že údaje boli spracované v aplikácii Geopriestorová žiadosť o podporu (GSAA), čo je webová mapová aplikácia určená pre poľnohospodárske subjekty a kontrola bola spracovaná v programe Microsoft Excel (tabuľkový program a výkonný nástroj na vizualizáciu a analýzu údajov), kde sa ako východiskový údaj použila tabuľka vytvorená správnym orgánov v tom istom programe.

17. Žalobca ďalej popísal význam pojmov: CKN parcela, EKN parcela, prienik CKN parcely v EKN parcely, LPIS, BPEJ a skupina BPEJ.

18. Žalobca uviedol, že po spracovaní údajov dospel k zisteniam, že ďalší účastník konania je v k. ú. W. podielovým spoluvlastníkov parciel registra CKN a EKN započítaných do výmery podnájomného pozemku vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX a XX. Už pri porovnaní výmery parciel vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania a jeho spoluvlastníckych podielov na danej parcele boli zistené elementárne nezrovnalosti.

19. Ako neštandardný označil žalobca podľa neho dvojaký systém výpočtu výmery použitý správnym orgánom pri L. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX kde ako východisková bola použitá výmera z LV a pri ostatných L. parcelách sa vychádzalo zo súčtu výmer prienikov CKN parciel, ktoré sa nachádzajú v EKN parcele. Podľa žalobcu bol v tomto prípade rozdiel zanedbateľný, ale ocenenie pozemkov by malo byť spracované jedným postupom a nie kombináciou viacerých, kde z najväčšou pravdepodobnosťou prichádza k nejasnostiam. Ďalej poukázal na nesprávne udaný spoluvlastnícky podiel na LV XXX v EKN parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X a XXX/X ttp, kde správny orgán udáva 0,01 ale správne podiely majú byť nasledovné: pod B XX v X/XXXX-ine k celku, pod B XX v X/XXX k celku a pod B XX v X/XXXX k celku.

20. Prepojením nesprávne uvedených údajov zo strany správneho orgánu dospel žalobca k rozdielom:

- rozdiel v celkovej výmere vo všetkých bonitných pásmach (skupina T. X, X, 7, X a 9) je 2 417,24 m2 v neprospech žalobcu,

- rozdiel v skupinách T. 5 a 6 je 1 319,39 m2 v neprospech žalobcu.

21. Ďalej žalobca uviedol, že porovnával prieniky CKN a EKN parciel a boli použité základné prepočty správneho orgánu, ktoré sa porovnali s výstupmi z programu AURUS POZEMKY, ktoré vygeneruje všetky CKN parcely a ich presnú výmeru nachádzajúcu sa v danej EKN parcele, s výmerami EKN parciel v aplikácii GSAA. Prieniky EKN parciel č. XXX/XX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/ XXX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX a XXX/XX na parcely CKN, boli zhodné s výmerami vektorov v aplikácii GSAA, avšak neboli totožné s výpočtami správneho orgánu. Podľa žalobcu bola zistená nezhoda výmer v ich celkovom súčte v bonitnej skupine č. X a 6, kde správny orgán navrhol umiestnenie náhradného pozemku, vo výške 1 458,10 m2 v neprospech žalobcu.

22. Žalobca ďalej namietal, že z jeho zistení vyplýva, že hranice LPIS nie sú identické s hranicami CKN parciel. CKN parcely zvyčajne presahujú hranice LPIS-u. Toto tvrdenie dokazujú EKN parcely č. XXX/ XX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/XX a CKN parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a 1531. Správny orgán túto skutočnosť vo svojich výpočtoch nezohľadnil. Do výmer pre výpočet podnájomných pozemkov započítaval aj časti parciel, ktoré sa nachádzajú za hranicami LPIS-u. Tento postup bol podľa žalobcu nesprávny, nakoľko pôda nachádzajúca sa za hranicami LPIS- u je dlhodobo neužívateľná, a preto nemôže byť súčasťou výpočtov pre podnájomné pozemky. Ak by sa takýmto spôsobom postupovalo tak by súčet výmer náhradných pozemkov bol vyšší ako celková reálne obhospodarovateľná výmera poľnohospodárskych pozemkov v LPIS-e. Podľa žalobcu bol zistený celkový rozdiel medzi prepočtami správneho orgánu a jeho zisteniami v skupinách BPEJ 5, 6, 7, 8 a 9 vo výške 5 600,26 m2 v neprospech žalobcu. Žalobca v k. ú. Záhorce hospodári len v skupinách BPEJ 5 a 6, preto tento rozdiel na parcelách v podielovom spoluvlastníctve a výlučnom vlastníctve ďalšieho účastníka konania predstavuje celkovú výmeru 2 862,56 m2 k strate žalobcu na užívaní poľnohospodárskej pôdy (príloha č. 3 k správnej žalobe).

23. Žalobca ďalej uviedol, že vznik podnájomného vzťahu napádaným rozhodnutím už de iure donútil žalobcu porušiť ustanovenia nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel 26.01.2018 s Rímskokatolíckou cirkvou farnosť Želovce, pretože v zmysle čl. X.X je uvedené, že nájomca je oprávnený prenechať predmet nájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Tento súhlas žalobcovi nebol daný a

vytvorením podnájomného vzťahu došlo k porušeniu tohto článku nájomnej zmluvy, čo by mohlo v konečnom dôsledku viesť k ukončeniu nájomného vzťahu z dôvodov porušenia ustanovení nájomnej zmluvy.

24. Podľa žalobcu v priebehu celého správneho konania upozorňoval správne orgány, že má uzavreté nájomné zmluvy, ktoré umožňujú uzavretie podnájomnej zmluvy a rovnako, že je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov v dostatočnej výmere a teda, že tieto môžu byť prioritne použité v konaní podľa a nasl.

25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa spoľahlivo zistil skutkový a právny stav veci a vydal vo veci rozhodnutie v súlade so a v súlade s usmernením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. -430 zo dňa 14.02.2019.

26. Pokiaľ ide o súhlas Rímskokatolíckej cirkvi s umiestnením podnájomných pozemkov, tento je právne vyriešený súhlasom zo dňa 05.11.2019. Predbežný súhlas bol žalobcovi odovzdaný na ústnom pojednávaní dňa 23.10.2019 a je súčasťou zápisnice z tohto ústneho pojednávania. Žalobcovi bol tento súhlas zaslaný aj e-mailom dňa 11.03.2020 (fotokópia v prílohe).

27. Ust. vzniklo práve z dôvodu umožniť vlastníkom hospodáriť na svojich pozemkoch, ktoré sú rozdrobené, skôr ako dôjde k vykonaniu pozemkových úprav. umožňuje rozdrobené spoluvlastnícke podiely sčítať a tak určiť nárok navrhovateľa na podnájomný pozemok. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán neakceptoval jeho návrh umiestnenia pozemkov tak pozemky, ktoré žalobca navrhoval nie sú v jeho užívaní ale v užívaní iného poľnohospodárskeho subjektu ABG, s.r.o. Želovce, a preto správny orgán tento návrh nemohol akceptovať. Správny orgán prvého stupňa pri ocenení pozemkov vychádzal z platných údajov katastra nehnuteľnosti, t. j. údajov, ktoré sú hodnoverné a záväzné v zmysle o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. LPIS bloky nie sú súčasťou katastra nehnuteľnosti, preto ich nemožno považovať za záväzné. Do ocenenia boli použité len pozemky, na ktoré bola uzavretá platná nájomná zmluva. Oceňovacia tabuľka pozostáva z dvoch častí, kde v časti A sú ocenené vlastnícke parcely žiadateľa a v časti B. sú ocenené podnájomné pozemky, kde boli ocenené LPIS bloky, z dôvodu, aby umiestnenie podnájomných pozemkov spĺňalo kritérium primeranosti podľa usmernenia. Na ocenenie boli použité výstupy z programu LANDIS, ktorý je súčasťou informačného systému štátnej správy na úseku pozemkových úprav. Zo spôsobom ocenenia bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 04.09.2019 a vzniesol voči nemu námietky.

28. Žalobca vzniesol rovnaké námietky v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, z ktorými sa žalovaný dostatočne zaoberal v rozhodnutí o odvolaní.

29. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ako vlastník nehnuteľnosti, ktoré mu SR zaručuje vlastnícke práva, nemôže svoje vlastnícke právo vôbec uplatňovať. Nedisponuje platnou nájomnou zmluvou ale ani žiadnym užívacím právom podnájomného pozemku, ktorý bol uvedený v rozhodnutí zo dňa 17.12.2019. Predložil výzvu na vypratanie pozemkov a na úhradu nákladov za rozdeľovací plán, na ktoré podľa ďalšieho účastníka konania žalobca nereagoval. Žalobca si aj v roku 2020 uplatnil v rámci dotácií (LPIS štvorec W. XXXX/X) aj celú plochu jeho podnájomného pozemku, z čoho vyplýva, že podnájomný pozemok mu vôbec neuvažuje odovzdať. Neochota odovzdať podnájomný pozemok vyplýva aj z toho, že žalobca vôbec nevyčíslil hodnoverné náklady vynaložené na osiatie podnájomného pozemku v roku 2019, hoci ďalší účastník konania ústne potvrdil, že tieto náklady je ochotný uhradiť. Preto ďalší účastník konania vyjadril aj nesúhlas so žalobcom navrhovaným odkladom vykonateľnosti rozhodnutia.

30. Ďalší účastník konania uviedol, že vynaložil nemalé náklady vytýčenie podnájomného pozemku a fyzické užívanie mu je znemožňované obštrukciami žalobcu. žalobca vyplácal ďalšiemu účastníkovi konania každý rok nájomné za cca 5 ha v súlade s nájomnou zmluvou, pričom na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ďalší účastník konania dostáva do užívania iba výmeru 4,0712 ha poľnohospodárskej pôdy, čiže poľnohospodárske pozemky v bonitných skupinách č. X a 6. Po vysvetlení správnym orgánom na ústnom pojednávaní ďalší účastník konania túto skutočnosť akceptoval. Q. ďalší účastník stráca cca 1 ha poľnohospodárskej pôdy oproti nájomnej zmluve. Podľa ďalšieho účastníka

konania žalobca poberal dotácie na celú výmeru vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania cca 5 ha a na túto zmluvnú výmeru si uplatnil aj v tomto roku dotácie, aj keď už s ďalším účastníkom konania nemal uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu. Ocenenie pozemkov bolo preukázané na ústnom pojednávaní dňa 04.09.2020 a bolo súčasťou zápisnice.

31. Na základe uvedeného ďalší účastník konania žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

32. V replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania žalobca uviedol, že na ústnom pojednávaní navrhol prvostupňovému orgánu verejnej správy, aby došlo k uzatvoreniu podnájomného vzťahu so sesterskou spoločnosťou ABG Želovce, s.r.o., ktorá má rovnakú vlastnícku a riadiacu štruktúru ako žalobca s tým, že písomne zaslal zoznam parciel, ktoré mali byť predmetom podnájomného vzťahu, bonitne aj výmerovo boli tieto parcely oveľa vhodnejšie, ako tie, ktoré určil správny orgán vo svojom rozhodnutí. Tento návrh nebol braný do úvahy a ani sa s tým orgán verejnej správy prvého stupňa nezaoberal a ani nebol predmetom prípadného rokovania s ďalším účastníkom konania.

33. Zo strany žalobcu došlo k podaniu námietok až na ústnom pojednávaní dňa 23.10.2019 a nie dňa 04.09.2019. Na týchto pojednávaniach žalobca navrhol viaceré alternatívy, ktoré pozemky by mohli byť vydané ďalšiemu účastníkovi konania ale tieto návrhy neboli braté v úvahu a ani sa s nimi správny orgán nezaoberal, prípadne neodôvodnil z akého dôvodu tieto alternatívne návrhy žalobcu nespĺňajú kritériá k uzatvoreniu podnájomného vzťahu k týmto alternatívnym pozemkom. Došlo k odignorovaniu akéhokoľvek návrhu zo strany správneho orgánu. Žalobca zotrváva na argumentoch k neprimeranej lokalite určenej v rozdeľovacom pláne a to z poukazom na svahovitosť, orientáciu, ako aj vzdialenosť pôvodných parciel od lesa v komparácii s pozemkami, ktoré majú byť zo strany žalobcu vydané a to najmä z poukazom na veľké škody, ktoré žalobcovi pravidelne každoročne vznikajú zo strany lesnej zvery.

34. Súhlas Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Želovce bol vydaný bez toho, aby tento prejednal túto skutočnosť so žalobcom, ktorý je v pozícii jeho nájomcu. Tento súhlas bol za nejasných okolností predložený na ústnom pojednávaní pred orgánom verejnej správy 1. stupňa a to tak, že v písomnom súhlase je uvedený prenajímateľ Rímskokatolícka cirkev, farnosť Želovce a ako podnájomca I. T. spolu s O.. C. T. a E.. E. H. bez toho, aby žalobca ako nájomca potvrdil tento súhlas svojim podpisom. Rovnako Rímskokatolícka cirkev, farnosť Želovce si nijakým spôsobom nevyžiadala stanovisko žalobcu k takémuto podnájomnému vzťahu.

35. Z e-mailovej komunikácie T. H. (nie je zrejmé, akú funkciu táto osoba zastáva v rámci cirkevnej hierarchie) je zrejmé, že cirkev nemá právo zasahovať a nemá ani dôvod zasahovať do samotného podnájmu, že tento si má riešiť nájomca, t. j. žalobca s podnájomníkmi. Vzhľadom na negatívne stanovisko žalobcu k vydaniu pozemkov, ktoré má prenajaté od cirkvi, sa žalobca domnieva, že rozhodnutie nespĺňa zákonné náležitosti a považuje za ex lege vylúčené, aby náhradné pozemky boli vytyčované na poľnohospodárskej pôde vlastníka, ktorý ex contractu takúto možnosť vylúčil. Správny orgán je povinný túto skutočnosť rešpektovať a je povinný prideliť náhradné pozemky na parcelách, vo vlastníctve povinného subjektu, Slovenského pozemkového fondu alebo vlastníkov, ktorý povinnému umožní vydať predmetné pozemky do podnájmu.

36. Ďalší účastník konania v duplike uviedol, že žalobca nebol ochotný akceptovať žiadne kompromisné návrhy podané zo strany ďalšieho účastníka konania a išlo len o naťahovanie času. Podľa ďalšieho účastníka konania on stráca približne 1 ha poľnohospodárskej pôdy oproti nájomnej zmluve a práve tieto parcely tvoria horšiu bonitnú skupinu, preto nemohli byť umiestnené na lokalite, kde bol schválený podnájomný pozemok.

37. Žalobca podpísal s cirkvou nájomnú zmluvu, kde súhlasil so znením článku bod 5.3 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej prenajímateľ môže dať súhlas s prenechaním predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe. Nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca vyhradzuje právo vyjadrovať sa nesúhlasne, keď nájomná zmluva je jasne formulovaná a správnemu orgánu bol doložený súhlas cirkvi v zmysle tohto ustanovenia nájomnej zmluvy.

38. Dispozičné právo ďalšieho účastníka konania nakladať s jeho vlastníctvom je do dnešného dňa znemožnené. Žalobca na podnájomnom pozemku už zobral úrodu a lokalitu podiskoval, teda ďalší účastník predpokladá, že vykoná ďalšie agrotechnické úkony smerujúce k tomu, že podnájomný pozemok znova nebude môcť užívať v súlade s rozhodnutím správneho orgánu.

39. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie a správny súd sám nezistil niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení až e) , rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 20.01.2021. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu podľa dňa 04.12.2020.

40. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ako aj postup orgánov verejnej správy v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa .

41. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

45. Predmetom súdneho prieskumu bolo správnu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor o vzniku podnájomného vzťahu k určeným podnájomným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa podľa

46. Podľa ; nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

47. Podľa ; ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej len "okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.

48. Podľa ; nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom,

ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 je rozdeľovací plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

49. Podľa ; náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom.

50. Podľa ; ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.

51. Podľa ; rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.

52. Podľa ; doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa odseku 8, k žiadosti priloží a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu katastrálneho územia, ktoré sú v jeho vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 preukázateľne doručenú nájomcovi, c) zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah sa skončil alebo sa má skončiť, d) návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah.

53. Podľa ; okresný úrad určí, či návrh podľa odseku 10 písm. d) spĺňa podmienky primeranosti. Okresný úrad prerokuje s doterajším prenajímateľom a nájomcom návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah, a z prerokovania vyhotoví zápis. Na základe výsledkov prerokovania nájomca v lehote 15 dní odo dňa prerokovania predloží nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah. Okresný úrad vyzve doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán, okresný úrad konanie zastaví.

54. Podľa ; podnájomný vzťah vzniknutý podľa odseku 1 alebo odseku 8 je nájomca povinný oznámiť vlastníkovi pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah, do 30 dní od jeho vzniku.

55. Podľa ; ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada doterajší prenajímateľ, ktorý je podielovým spoluvlastníkom, výmera podnájomného pozemku sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa na dotknutých pozemkoch. Celú výmeru podnájomného pozemku musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba, právnická osoba, ktorej je doterajší prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo samostatne hospodáriaci roľník alebo právnická osoba, ktorí hospodária na výmere najviac 150 ha a obhospodarujú pozemky na území obce, v ktorej doterajší prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky; to neplatí, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 požiada fond. Na postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 sa ustanovenia nepoužijú.

56. Ustanovenie Zákona o nájme upravuje legislatívny rámec úpravy nájomnej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že ak zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov obsahuje odlišnú právnu úpravu ako , majú ustanovenia zákona o nájme prednosť pred ustanoveniami . Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je zmluva, ktorou prenajímateľ (vlastník, resp. správca) prenecháva nájomcovi pozemok, resp. pozemky na poľnohospodárske účely, aby ho dočasne užíval alebo bral z neho úžitky a plody, a to za odplatu - nájomné. Podnájomná zmluva je nájomná zmluva,

ktorou nájomca pozemok, resp. pozemky na poľnohospodárske účely, ktoré má sám v nájme (alebo časť), prenecháva do ďalšieho užívania inému (tzv. podnájomníkovi) vo forme nájmu.

57. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov v § 12a upravuje v jednotlivých odsekoch procesný postup vzniku špecifického podnájomného vzťahu na základe dohody medzi doterajším prenajímateľom a nájomcom alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu. V prípade úpravy právnych vzťahov formou rozhodnutia štátneho orgánu sa môže postupovať vtedy, ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu na základe dohody do 60 dní od doručenia žiadosti doterajšieho prenajímateľa nájomcovi. V takom prípade, má doterajší prenajímateľ právo požiadať okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, o vydanie špecifického rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k učeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.

58. Pokiaľ žalobca namietal, že jednak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný sa nevysporiadali s jeho návrhmi a námietkami, uvedené nevyplýva z administratívneho spisu, zo zápisníc z ústneho pojednávania pred úradom, ani z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý v stručnom a zrozumiteľnom rozsahu objasnil jednak aké návrhy a pripomienky vyhodnocoval a napokon aj prečo ich nebolo možné zohľadniť. Je zrejmé, že medzi nájomcom a doterajším prenajímateľom nebola zhoda v názore, ktoré pozemky obhospodarované nájomcom by mali byť poskytnuté do podnájmu doterajšiemu prenajímateľovi. Práve z dôvodu neuzavretia podnájomnej zmluvy, v dôsledku nenájdenia konsenzu ohľadom predmetu nájmu, vo veci rozhodoval na základe návrhu doterajšieho prenajímateľa orgán verejnej správy. Mocenské rozhodnutie štátneho orgánu nastupuje v prípade, ak nájomca a doterajší prenajímateľ neuzatvoria podnájomnú zmluvu, ak si nájomca nesplní svoju povinnosť v zmysle Zákon je koncipovaný tak, že doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa zároveň navrhne umiestnenie podnájomného pozemku, keď k žiadosti prikladá návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah (). Zákon ukladá úradu určiť, či návrh na umiestnenie pozemku spĺňa podmienky primeranosti. Okresný úrad na ústnych pojednávaniach prerokoval návrh umiestnenia pozemku s nájomcom a doterajším prenajímateľom. Vzhľadom na rozdielne názory účastníkov konania k návrhu na umiestnenie podnájomného pozemku, napokon rozhodol, pričom zohľadnil v širších súvislostiach aj ďalšie žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa v susednom katastrálnom území W.. V súlade so zákonom prihliadal na to, aby primárne boli podnájomné pozemky umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve štátu alebo takého prenajímateľa, s ktorým má nájomca nájomnú zmluvu na dlhšie obdobie. Výsledkom takéhoto posúdenia bolo rozhodnutie o umiestnení podnájomných pozemkoch na pozemkoch Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Želovce.

59. Pri posudzovaní primeranosti rozhodujúci orgán verejnej správy zohľadňoval jednak výmeru, ako aj bonitnú skupinu kvality. Podnájomné pozemky sa nachádzajú v bonitnej skupine č. 5, čiže do vyčlenenia podnájomných pozemkov boli započítané len tie vlastnícke parcely, ktoré sa nachádzajú v bonitných skupinách 5 a 6. Ostatné zazmluvnené parcely ďalšieho účastníka konania, ktoré sú v bonitných skupinách 7, 8 a 9 do vyčleňovania neboli zahrnuté z dôvodu neprimeranosti, keďže žalobca nedisponuje s užívaním LPIS blokov, ktoré by sa nachádzali v bonitných skupinách 7, 8 a 9 (ide o horšie, menej kvalitné pozemky). Riadil sa pritom Usmernením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. -430, Z: 8208/2019, v zmysle ktorého za primeraný pozemok v bonite sa považuje taký, ktorého bonita má príslušnosť k rovnakej, resp. v susednej (vyššej alebo nižšej) bonitnej skupine kvality podľa prílohy č. 9 vyhlášky č. Pokiaľ žalobca navrhoval ako podnájomné pozemky určiť pozemky na lokalitách, ktoré sú užívané iným subjektom ako nájomcom, prvostupňový orgán v odôvodnení objasnil, že súčasné znenie Zákona o nájme neumožňuje, aby vznikol podnájomný vzťah k takýmto pozemkom. Správny súd považuje záver žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu za správny, pretože z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že povinnosť uzatvoriť podnájomnú zmluvu s doterajším užívateľom má výlučne nájomca.

60. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že orgán verejnej správy 1. stupňa vychádzal z dvojakých údajov pri výpočte výmery dotknutých pozemkov, sám žalobca uviedol, že rozdiel, ktorý bol výsledkom takéhoto postupu bol zanedbateľný a nekonkretizoval ako bolo v tomto smere zasiahnuté do jeho práv a či nebola dodržaná zákonom stanovená podmienka primeranosti výmery a bonity podnájomných pozemkov.

61. K žalobnej námietke, že žalobca počas priebehu celého správneho konania upozorňoval, že má uzavreté nájomné zmluvy, ktoré umožňujú uzatvorenie podnájomnej zmluvy a rovnako, že je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov v dostatočnej výmere, a teda, že tieto majú byť prioritne použité podľa , pričom orgán verejnej správy vôbec nezobral do úvahy ním navrhované lokality, kde má uzavreté nájomné zmluvy, ktoré umožňujú uzatvorenie podnájomnej zmluvy, správny súd konštatuje, že zákon predpokladá predložiť návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah od žiadateľa, t. j. doterajšieho prenajímateľa ako vlastníka prenajatých pozemkov, užívaných nájomcom. Z ničoho nevyplýva, že by úrad mal prioritne použiť pozemky ako podnájomné navrhnuté nájomcom. Úlohou úradu je teda vyhodnotiť, či pozemky navrhnuté doterajším prenajímateľom sú vhodné na uzavretie podnájomnej zmluvy, resp. ako predmet rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, teda, či v zmysle zákona sú primerané výmere a bonite k pozemkom doterajšieho prenajímateľa v obhospodarovaní nájomcu. Doterajší prenajímateľ sa nemusí uspokojiť s nejakými náhradnými pozemkami, ktoré má k dispozícii žalobca, ak tie, ktoré navrhol doterajší prenajímateľ zodpovedajú požiadavke primeranosti. V praxi zrejme nebude možné vždy dosiahnuť absolútnu zhodu medzi prenajatými pozemkami a umiestňovanými podnájomnými pozemkami, čo do výmery a bonity. Správny súd má za to, že eventuálne nižšiu kvalitu (bonitu), napr. v dôsledku umiestnenia náhradného pozemku na LPIS blokoch v susedných bonitných skupinách (teda nie na identických ako u prenajatého pozemku), by bolo možné kompenzovať vyššou výmerou a naopak, čo ale bude závisieť od konkrétnych okolností tej-ktorej veci. Zákon hovorí o podnájomnom pozemku primeranej (nie rovnakej, či zhodnej) výmery a kvality. Žalobca síce poukázal na skutočnosť, že akékoľvek rozhodnutie o náhradnom užívaní nesmie zasiahnuť do základných hospodárskych podmienok, teda ekonomických zásad prírode blízkeho poľnohospodárstva povinného, ani ich sťažiť, avšak neuviedol konkrétne v čom v jeho prípade došlo k sťaženiu hospodárskych podmienok.

62. Inštitút podnájomného vzťahu má umožniť vlastníkovi ako doterajšiemu prenajímateľovi užívať podnájomný pozemok namiesto jeho pozemku, ktorý užíva nájomca. Ide o výrazný zásah do vlastníckeho práva vlastníka. Právna úprava preto umožňuje uzatvoriť podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Toto sú relevantné skutočnosti, ktoré musí orgán verejnej správy pri rozhodovaní v zmysle o vzniku podnájomného vzťahu k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa posúdiť, postupujúc podľa . V postupe okresného úradu správny súd nezistil žiadne pochybenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne zrozumiteľným spôsobom objasnil výsledok posudzovanej primeranosti.

63. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa jeho kontroly ocenenia poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa došlo k odchýlke, pretože orgán verejnej správy započítal aj časti parciel, ktoré sa nachádzajú za hranicami LPIS-u, kde pôda je dlhodobo neužívaná, a preto nemala byť zohľadnená pre výpočet pre podnájomné pozemky, správny súd konštatuje, že zákon neumožňuje zohľadňovať túto skutočnosť. Tvrdenia žalobcu sú irelevantné, ak pozemky doterajšieho prenajímateľa boli nájomnou zmluvou jeho právnym predchodcom dané žalobcovi do nájmu. Ako s nimi žalobca hospodáril, či išlo o reálne obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov (o to viac, ak to záviselo od konania žalobcu) je pre určenie výmery náhradných pozemkov za pozemky vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa dané do nájmu žalobcovi, nepodstatné.

64. Tvrdenie žalobcu, že žalobca porušil ustanovenia nájomnej zmluvy zo dňa 26.01.2018, ktorú uzatvoril s Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť Želovce nie je správne. Žalobca zmluvné dojednanie neporušil, preto ani neexistuje dôvod výpovede nájomnej zmluvy pre porušenie zmluvných podmienok. Zmluvné dojednanie je pre orgán verejnej správy irelevantné. Jedná sa o rozhodnutie štátneho orgánu o určení vzniku podnájomného vzťahu, teda ide o mocenské rozhodnutie nezávislé na vôli nájomcu, či prenajímateľa zabrániť tomu, aby jeho pozemky užíval niekto iný ako nájomca. Z ustanovenia vyplýva, že nájomca je povinný oznámiť podnájomný vzťah vzniknutý podľa vlastníkovi pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah, do 30 dní od jeho vzniku, z čoho možno vyvodiť, že podnájomný vzťah môže vzniknúť bez ohľadu na stanovisko vlastníka. Právny názor žalobcu je v rozpore s účelom zákona, ustanoveniami , najmä pokiaľ by nájomca uzavrel s prenajímateľmi všetky nájomné zmluvy s takouto výhradou. Z ustanovenia vyplýva, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Teda zmluvne sa môže nájomca s prenajímateľom dohodnúť, že nájomca nemôže ďalej prenajatú vec prenajať tretej osobe, čo ale

nevylučuje, že rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle bude daná prenajatá vec do podnájmu, že orgán verejnej správy je oprávnený založiť k takémuto pozemku podnájomný vzťah. Podstatným je to, že nájomca na základe dohody, na ktorú bol vyzvaný doterajším prenajímateľom podľa (bez ohľadu na to, čo mu v tom bránilo - napríklad aj zmluvné dojednanie) s doterajším prenajímateľom neuzavrel podnájomnú zmluvu v zmysle . Právna úprava preferuje dohodu medzi nájomcom a doterajším prenajímateľom na uzavretí podnájomnej zmluvy, avšak ak k uzavretiu zmluvy nedôjde (do 60 dní od podania žiadosti doterajšieho prenajímateľa adresovanej nájomcovi), doterajší prenajímateľ podá na príslušný okresný úrad žiadosť o vydanie rozhodnutia, že k určeným pozemkom vzniká v jeho prospech podnájomný vzťah. Navyše, v predmetnej veci Rímskokatolícka cirkev prejavila súhlas so vznikom podnájomného vzťahu na pozemkoch prenajatých žalobcovi. Žalobca spochybňoval predmetný súhlas až v replike, teda po uplynutí lehoty na podanie žaloby, preto sa správny súd s touto námietkou nezaoberal.

65. Správny súd má za to, že orgán verejnej správy postupoval v súlade s ustanoveniami , ktoré okrem iného upravujú postup okresného úradu pre prípad, ak nájomca dobrovoľne neuzavrie s vlastníkom ako doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu. Úlohou orgánu verejnej správy bolo posúdiť, či dôvody nesplnenia si povinnosti nájomcu, t. j. žalobcu takúto zmluvu uzavrieť boli namieste a zároveň posúdiť podmienky primeranosti ohľadom návrhu na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle ustanovení pre rozhodnutie v zmysle Orgán verejnej správy v konaní, v ktorom správne postupoval v zmysle citovaného zákona, dodržiavajúc zásady správneho konania, vydal rozhodnutie s náležitosťami vyžadovanými v zmysle .

66. Správny súd sa v tejto veci pridržal záverov vyslovených v rozsudku správneho súdu sp. zn. zo dňa 20.01.2021 a v súlade s poukazuje na dôvody rozhodnutia vyslovené v uvedenej veci žalobcu.

67. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, rozhodujúc podľa a contrario.

68. Správny súd v súlade s ustanovením rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania v konaní, pretože ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne také trovy konania, ktoré by súviseli so splnením nejakej povinnosti, ktorú mu uložil súd. Ďalší účastník konania si neuplatnil ani žiadne iné trovy konania, u ktorých by súd za účelom ich priznania posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa.

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.