Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/108/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcu : J. H. X., Q. XX.XX.XXXX, U. W. Y. Č.. X, U. U., zastúpený rodičmi J.. J. X. G. H. X., obaja bytom ako maloletý, zastúpení Advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova č. 5, Bratislava, IČO : 35975016, proti žalovanému v 1.rade : Základná škola Slobodného slovenského vysielača, so sídlom Skuteckého č. 8, Banská Bystrica, IČO : 35677716 a žalovanému v 2.rade : Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová č. 1, Bratislava, IČO : 00164381, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.12.2020, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobkyne na škole žalovaného bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania sa na prítomnosť vírusu COVID-19, alebo iného vírusu. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, alebo iného vírusu. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného bez povinnosti rodičov žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu. V neposlednom rade žiadal, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného v 1.rade bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania sa na prítomnosť vírusu COVID-19, alebo iného vírusu a to všetko do momentu zrušenia neodkladného opatrenia.

2. Návrh odôvodnil tým, že v aktuálnej situácii je podľa neho jedinou možnosťou ako zabezpečiť prezenčnú výučbu a zabezpečiť dodržiavanie zásady nediskriminácie práve nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Ako maloletá fyzická osoba študuje na škole žalovaného. Podľa neho testovanie na prítomnosť vírusu je spravidla dobrá a užitočná vec, niekedy však negatíva spojené s testovaním prevyšujú kladný prínos, najmä plošné a hromadné testovanie býva spojené s negatívnymi následkami. Podľa žalobcu hromadné testovanie prebieha takým spôsobom, že riziko nakazenia sa pre testovaných je neúmerne vysoké, pri plošných testovaniach si testujúci zdravotníci často krát nemenia rukavice po každom teste, pretože ich nemajú dostatok, testovaní čakajú jeden vedľa druhého a ľahko sa nakazia. Taktiež podmieňovanie iných základných práv a slobôd, napríklad právo na vzdelanie alebo pravo na slobodu pohybu absolvovaním testovania, je podľa neho vnímané ponižujúco a dehonestujúco pre ľudskú dôstojnosť. Rovnako aplikovanie rôznych rýchlotestov, ktoré podľa príbalového letáka musia byť aplikované pri izbovej teplote, pričom testovanie prebieha pri teplotách výrazných nižších, nemôže naplniť účel testovania. Plošné aplikovanie testov, ktoré majú dostatočnú detekčnú schopnosť iba

pri ľuďoch, u ktorých sa prejavujú klinické príznaky, je v rozpore s účelom testovania. Testovanie nie je spôsobilé dosiahnuť svoj účel, ktorým je karanténa nakazených osôb. Vládou a ministrom školstva navrhované pravidelné plošné testovanie na školách je spojené s ďalšími rizikami, ktoré znižujú prínosy testovania. Podľa žalobcu je absurdné plánované povinné testovanie nielen žiakov, ale aj ich rodičov. Argumentuje tým, že rodičia do školy nechodia, takže nemajú koho v škole nakaziť. Navyše mnohé deti nežijú v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi a testovanie vyznieva ako šikanovanie. Testovanie má prebiehať v priestoroch školy, pričom do školy nemajú prístup žiadne cudzie osoby mimo žiakov a učiteľov. Podľa žalobcu dochádza k porušovaniu práv žiakov a ich diskriminácii, nakoľko základným problémom podmienenia prezenčnej návštevy školy testovaním, je nezákonná diskriminácia žiakov z určitého sociálneho prostredia, neproporčné obmedzovanie ľudského práva na vzdelanie a formálna nezákonnosť nariadení a vyhlášok obmedzujúcich právo na vzdelanie. Podľa žalobcu je zrejmé, že školská dochádzka je všeobecné ľudské právo aj povinnosť, pričom minister školstva svojím rozhodnutím zo dňa 23.10.2020 nariadil prerušenie vyučovania, následne obnovil vyučovanie od 16.11.2020 pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom teraz nie je plánované obnovenie prezenčnej výučby na školách. Podľa žalobcu umožnenie návštevy školy iba pre sociálne znevýhodnené deti je neprípustnou diskrimináciou detí, ktoré nie sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, je zrejme, že minister školstva tým, že umožnil návštevu škôl iba deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia protizákonne vylúčil z prezenčného vzdelávania všetky ostatné deti. Odôvodňovať diskrimináciu žiakov podľa sociálneho pôvodu vírusovou infekciou je podľa žalobcu absurdné. Ďalej uviedol, že aktuálne existuje diskriminácia žiakov podľa toho, či sa dajú žiaci a súčasne ich rodičia pravidelne testovať. Rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní školou je vecou politického a iného zmýšľania, preto sa rodičia snažia upozorniť vládu na nesprávnosť jej konania napríklad neúčasťou na dobrovoľných testovaniach. Neprípustná je aj diskriminácia žiakov, ak by žiakom nebolo umožnené navštevovať školu kvôli netestovaniu ich rodičov, viazať prístup ku vzdelaniu na testovanie rodičov je absolútne v rozpore s ustanoveniami antidiskriminačného zákona. Zároveň uviedol, že dištančné vzdelávanie cez internet nie je spôsobilé nahradiť prezenčné vzdelanie žiakov v priestoroch školy, výuka cez internet nefunguje, učitelia nemajú dostatočne skúsenosti, testovanie je vylúčené, dištančné vzdelávanie neúmerne zaťažuje rodičov, ktorí suplujú prácu učiteľov, väčšina žiakov absolvuje iba malý zlomok vyučovacích hodín a následkom dištančného vzdelávania vzniká nevzdelaná generácia deti, ktorá bude mať problémy dorovnať vedomostné nedostatky oproti rovesníkom zo zahraničia. Podľa žalobcu ku dnešnému dňu je možné brániť sa nákazy vírusom iba prostredníctvom prevencie, ďalší spôsob je vakcinácia a tá je dostupná v Rusku a v Číne, tieto vakcíny však slovenská vláda neakceptuje z politických dôvodov. Rozsiahle prerušenie prezenčného vyučovania je hrubým zásahom do pravá na vzdelanie a porušením povinnej školskej dochádzky. Nakoľko minister školstva umožnil prezenčne navštevovať školy žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia bez testu, ako aj žiakom prvého stupňa základnej školy bez testu, výrazne diskriminuje žiakov pochádzajúcich z iných prostredí a znemožňuje im uplatnenie ich pravá na vzdelanie. Navrhovateľ citoval ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého sa každý môže domáhať svojich práv na súde ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmov alebo slobodách, nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, z toho odvodzuje, že každý žiak zastúpený svojím zákonným zástupcom (rodičom alebo advokátom) sa môže nielen žalobou, ktorou sa môže domáhať upustenia od diskriminácie a umožnenia prezenčnej návštevy školského vyučovania ale môže žiadať súd aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil, aby žiakovi bolo umožnené navštevovať školu okamžite. Podľa žalobcu zo uvedených skutočností je zrejme, že jeho právo na prezenčné vzdelávanie je priamo ohrozené, jedinou možnosťou ako zabezpečiť prezenčnú výučbu a zabezpečiť dodržiavanie zásady nediskriminácie, je nariadiť neodkladné opatrenie. Opodstatnenosť nárokuje je osvedčená samotnou váhou nároku na rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu, zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie. Podľa neho z nepráva nemôže vzniknúť právo a preto nemožno podmieňovať, na základe nezákonných a nezákonne prijatých opatrení, prezenčnú formu výučby povinným vykonaním testovaním žiakov a ich rodičov.

3. K návrhu nepriložil žiadne dôkazy.

4. Dňa 05.01.2021 žalobca doplnil svoje podanie a zmenil aj petit návrhu. Domáhal sa, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť umožniť mu prezenčnú formu výučby na škole žalovaného v 1.rade, bez preukazovania sa podrobenia akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, od momentu umožnenia prezenčnej výučby na škole žalovaného testovaným žiakom až do zrušenia neodkladné ho opatrenia. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú

výučbu na škole bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu a to od okamihu kedy žalovaný v 1.rade umožní prezenčnú výučbu žiakov testovaných akoukoľvek formou testu na prítomnosť vírusu. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobcu podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu bez povinnosti rodičov žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu. Ďalej sa domáhala aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť umožniť žalobcovi prezenčnú formu výučby na škole žalovaného v 1.rade bez preukazovania sa výsledkov testovania na prítomnosť vírusu COVID-19. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného v 1.rade bez povinností žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu. Žiadal, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobcu podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu. A v neposlednom rade žiadal, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného v 1.rade bez povinnosti rodičov žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu a to všetko až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia.

5. Skutkový stav žalobca doplnil a uviedol, že z rozhodnutia ministra školstva zo dňa 04.12.2020, s účinnosťou od 07.12.2020, ktorým bolo umožnené prezenčné vzdelávanie na školách po preukázaní sa negatívnym výsledkom testu je zrejme, že minister školstva podmienil právo na vzdelanie povinným testovaním a napriek uvedenému mnohé školy ostali zatvorené, zabezpečovali iba dištančnú formu vzdelávania, ktorá však nedokáže zabezpečiť kvalitu vzdelania. Aj podľa plánu ministra školstva na návrat detí do škôl je zjavne, že prezenčná výučba žiakov je podmienená testovaním sa žiakov a rodičov na vírus COVID-19. Vládou a ministerstvom školstva navrhované pravidelné plošné testovanie na školách je podľa žalobcu spojené s ďalšími rizikami, ktoré znižujú prínosy testovania. Ďalej argumentoval, že rozhodnutie ministra školstva a hlavného hygienika nie sú dočasné, doposiaľ neboli zrušené, nevyplýva z nich dočasná účinnosť a podmieňovania prezenčnej výučby povinným testovaním môže byť opakovane a v neurčitom časovom rozvrhu. Nezákonnú diskrimináciu žiakov z určitého sociálneho prostredia a netestovaných žiakov je neproporčné obmedzovanie ľudského pravá na vzdelanie. Opätovne poukázal na to, že v aktuálnej situácii jedinou možnosťou ako zabezpečiť prezenčnú výučbu práve nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu bez podmieňovania testami na vírus.

6. Ako dôkazy súdu predložil rozhodnutie ministra školstva zo dňa 4. decembra 2020, prezentované stanovisko ministra školstva ku návratu žiakov do škôl, vyhlášky regionálnych úradu verejného zdravotníctva, vyhlášku úradu verejného zdravotníctva, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k preukazovaniu sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 pred vstupom do priestorov škôl zo dňa 11. decembra 2020.

7. Dňa 12.01.2021 žalobca doplnil odôvodnenie návrhu a uviedol, že aj podľa premiéra so COVID testy nefunkčné, rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní je vecou politického a iného zmýšľania, je zrejmé, že rodičia žalobcu budú ignorovať hromadné testovanie na školách, aby upozornili na protiprávne metódy vlády, pri ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv a k zvyšovaniu nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej choroby. Preto nemožno podmieňovať prezenčnú výučbu na školách testovaním žiakov a rodičov nespoľahlivými testami a ešte neprípustnejšia diskriminácia by vznikla, ak by žiakom nebolo umožnené navštevovať školu kvôli neotestovaniu ich rodičov.

8. Súd vo veci rozhodoval v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Neodkladné opatrenie slúži ku zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán alebo obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené, nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

12. Úlohou súdu nie je polemizovať so žalobcom o vhodnosti prijatých protiepidemiologických opatrení, či vhodnosti formy a spôsobu testovania, ani zamýšľať sa nad nedostatkami dištančnej formy vzdelávania na školách. Úlohou súdu nie je ani vyvracať žalobcov názor, že brániť sa nákaze je možné iba prostredníctvom vakcinácie z Ruska či Číny, ktoré vakcíny slovenská vláda nenakúpila, a z akých dôvodov.

13. Súd sa nebude zaoberať ani tvrdením žalobcu, že rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní je vecou politického a iného zmýšľania a teda je zrejmé, že rodičia žalobcu budú ignorovať hromadné testovanie na školách, aby tým upozornili na protiprávne metódy vlády, pri ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv a k zvyšovaniu nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej choroby. Podľa názoru súdu si rodičia nevyhrali adekvátnu formu pre svoje politické a iné názory.

14. Úlohou súdu v tomto konaní je posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného znenia.

15. Pomery strán súd posudzuje v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je nesporné, že v čase rozhodovania súdu nie je umožnená prezenčná forma výučby ani na jednom stupni základných škôl, ani na stredných školách. Tvrdenia žalobcu o diskriminácii žalobcu sa súdu javia ako nepodložené, neosvedčené relevantnými skutkovými tvrdeniami.

16. Dôvodom, pre ktorý súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol je, že žalobca nepreukázal, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V návrhu nepreukázal jediný dôvod, z ktorého odvodzuje nevyhnutnosť ingerencie súdu vo veci zabezpečenia prezenčnej výučby žalobcu, za situácie, že na všetkých školách prebieha výučba výlučne dištančne. Navyše situácia ohľadom vývoja pandémie je stále dynamická a podobne dynamicky sa vyvíjajú aj možnosti prevencie, či očkovania. Žalobcovi nehrozí žiadna škoda, nedochádza v porovnaní s inými žiakmi ku porušeniu či ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov.

17. Vo vzťahu ku navrhovanému zneniu neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinností do budúcnosti, t.j. od momentu umožnenia prezenčnej výučby na škole, súd uvádza, že ak by vyhovel takémuto návrhu, negatívnym spôsobom by zasiahol do iných vzťahov a porušil by princíp proporcionality, nakoľko by tým neprimerane zvýhodnil žalobcu vo vzťahu ku ostatným žiakom. Zároveň by tým vzniklo zvýšené riziko nákazy pre žiakov a učiteľov, ktorí sa podrobili testovaniu a tým znížili riziko nákazy a práve výnimkou pre žalobcu by ich legitímne očakávania o bezpečnom spôsobe výučby na škole boli narušené. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zákazu diskriminácie, ale spôsob akým to chce dosiahnuť by mu zaručil neadekvátnu výhodu vo forme absencie povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania sa na prítomnosť vírusu COVID-19, pričom tejto fakt sám o sebe obsahuje známky diskriminácie ostatných žiakov a učiteľov vo vzťahu ku žalobcovi.

18. Ďalším dôvodom pre nevyhovenie návrhu je skutočnosť, že konanie žalovaného v 1.rade nezávisí od jeho subjektívneho rozhodnutia, ale je reakciou na opatrenia, ktoré sú prijímané zákonným spôsobom a úlohou súdu v tomto konaní nie je preskúmavať ich opodstatnenosť, ani formu.

19. Dôvodom na zamietnutie návrhu je aj skutočnosť, že žalobcom tvrdená diskriminácia nebola preukázaná, súd o návrhu žalobcu nerozhoduje v zmysle o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ale návrh žalobcu posudzoval iba podľa ustanovení , pričom na uzavrel, že žalobca nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

20. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný v 1.rade a v 2.rade mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal právo na náhradu trov konania.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu strany sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje v zmysle ustanovenia v spojení s , . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.