Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-67-2020.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: M. Č., rod. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O.. N. XXXX/XX, N., zastúpenej JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti žalovanému: L.. V. Č., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O.. N. XXXX/XX, N., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov M. Č., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom O.. N. XXXX/ XX, XXX XX N., a L.. V. Č., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom O.. N.C. XXXX/XX, XXX XX N..
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.9.2020, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 22.9.2020, sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 8.7.1978.
2. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od manželského zväzku strán sporu a od skutočnosti, že jej manžel podniká, čo je zákonným dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“) podľa § 148a Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný súhlasil so žalobou v celom rozsahu, a žiadal, aby súd BSM zrušil.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 19.1.2021, na ktoré sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobkyne z dôvodu vyhláseného núdzového stavu a obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania pre pandemickú situáciu spôsobenú šírením nebezpečného respiračného ochorenia vírusom SARS-CoV-2 (Covid-19), pričom obe strany výslovne súhlasili s pojednávaním a s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobkyne.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to sobášnym listom, lustráciami v Registri obyvateľov SR, výpisom zo živnostenského registra, a zistil tento skutkový stav:
6. Zo sobášneho listu vydaného dňa 8.7.1978 súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 8.7.1978 v obci W. S., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce W. S. vo zväzku L.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.
7. Lustráciami v Registri obyvateľov SR súd zistil, že strany sporu sú stále manželmi.
8. Z výpisu zo živnostenského registra č. 204-2437 súd zistil, že žalovanému vzniklo dňa 23.5.2013 oprávnenie na vykonávanie živnosti na štyri predmety podnikania, všetko s prideleným IČO: XXXXXXXX, s obchodným menom: L.. V. Č. - V., s miestom podnikania: O.. N.C. XXXX/XX, N.. Predmetné oprávnenie na podnikanie trvá doposiaľ.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne:
10. Podľa ust. § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
11. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“ v príslušnom tvare), upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním (§ 1 citovaného zákona).
12. Podľa § 2 živnostenského zákona, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Vykonaným dokazovaním listinami, a to sobášnym listom, lustráciami v Registri obyvateľov SR a výpisom zo živnostenského registra súd mal za preukázané, že BSM strán sporu vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 8.7.1978, že žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom manželstvo strán sporu aj oprávnenie žalovaného na podnikateľskú činnosť doposiaľ trvajú.
15. Keďže žalobu na zrušenie BSM v súlade s § 148a OZ podal ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, proti manželovi, ktorý získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, žalobkyňa osvedčila svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel, a zrušil BSM strán sporu za trvania ich manželstva.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V tomto spore bola vo veci plne úspešná žalobkyňa, preto by jej súd mal priznať nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd však zistil, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni, spočívajúce v osobitej povahe sporu, pre vyriešenie ktorého je vždy nevyhnutné podanie žaloby, a že žalovaný nezavinil podanie žaloby, ako aj z dôvodu, že obe strany mali záujem na rovnakom výsledku sporu, teda na zrušení ich BSM. Preto súd úspešnej žalobkyni podľa § 257 CSP náhradu trov konania výnimočne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).