Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-152-2020.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Subarea
6Co/152/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Z.. M. M., nar.XX.X.XXXX, bytom U. X, H., proti žalovanej: M. D.Y., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, S., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. novembra 2020 sp. zn. 29C/13/2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. novembra 2020 č.k. 29C/13/2020-17.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 23. novembra 2020 č.k. 29C/13/2020-17 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného oparenia v tomto znení : žalovaná - vlastníčka domu v obci G., súp. číslo XXX, ako aj priľahlých pozemkov je povinná bezodkladne, najneskôr do konca mesiaca februára 2021 odstrániť všetky nálety, a to najmenej 3 metre od parcely 1104/31, to je od parcely navrhovateľa parc.č. 1104/31 a znížila výšku čerešne na výšku najviac 3,5 až 4 metre. Súd určuje, že toto rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti sa stáva exekučným titulom. Súd zaväzuje žalovanú nahradiť trovy tohto konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci G. N. Č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku Parcely registra „C“ KN, a to pozemku parc.č. 1104/113. Žalovaná je aj výlučnou vlastníčkou pozemku č.1104/113 o výmere 649 m2- zastavaná plocha a nádvorie pozemku parc.č. 1104/30 vo výmere 3103 m2
- záhrada. Uvedené nehnuteľnosti sú vedené na LV č.XXX, ako aj vlastnícky vzťah odporkyne. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v obci G. N..Č..XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra C na pozemku č.1104/147 vo výmere 259 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca je aj spoluvlastníkom pozemkov 1104/31 o výmere 2328 m2, záhrada ,pozemku č.1104/146 o výmere 1009 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemku č.1104/147 o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Uvedené nehnuteľnosti a vlastníctvo k nim je uvedené na LV č. XXX. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaná sa o svoj majetok riadne nestará, ide najmä o parcelu č. 1104/30- záhrada, na ktorej vedľa plotu už roky vyrastajú neželané kríky a stromy, takzvané nálety, ktoré už v súčasnosti už dosahujú nemalú výšku. Parc. č. 1104/30 je už z južnej strany vedľa pozemku parc.č. 1104/31, o ktorú sa stará žalobca. Neželané vysoké kríky tienia záhradu žalobcu. Bez slnka na záhrade žalobca v podstate už nedopestuje riadnu zeleninu, čím žalobcovi je spôsobená škoda na úrode. Žalovaná sa o záhradu nestará, schátralý plot neopravuje, na základe čoho cudzie psy cez jej pozemok prechádzajú na pozemok žalobcu. Na parcele č. 1104/30 sa nachádza asi 50 ročná čerešňa, ktorá má asi 8 metrovú výšku a rozkonárená asi do 6 metrov, ktorá tiež tieni záhradu žalobcu, pričom plody z tejto čerešne sú len pre škodcov, nakoľko žalovaná už roky čerešne neoberá. Žalovanú žalobca viackrát upozornil a taktiež na tento stav
upozornil syna žalovanej (Z. D.), ktorý z času na čas záhradu pokosí. Syn žalovanej sa správa veľmi čudne , drzo, a namiesto toho, aby rešpektoval návrhy žalobcu, nálety odstránil, sa žalobcovi vyhráža, že ku plotu, ktorý je v dezolátnom stave, nasadí ešte ďalšie kríky a stromy. Medzi iným už viackrát sa vyhrážal, že dom žalovanej predá aj so záhradou, že nehnuteľnosti predá cigánom z angín mlyna a že žalobcovi urobí peklo na zemi. Žalobca na tento stav viackrát písomne upozornil žalovanú, ktorá však zásielky nepreberá, telefonické hovory odmieta, na SMS správy nereaguje. Posledný doporučený list sa vrátil žalobcovi dňa 29.10.2020, ktorý je pripojený ako dôkaz tvrdenia žalobcu. Na základe už neúnosného stavu , na správanie sa žalovanej a jej syna žalobca navrhuje , aby súd rozhodol predmetným rozhodnutím, uznesením s vyššie uvedeným obsahom.
3. Poukázal na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu s § 324 ods. 1,2, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 CSP a z priložených listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v obci G. N..Č..XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra C na pozemku č.1104/147 vo výmere 259 m2, zastavaná plocha a nádvorie ako aj spoluvlastníkom pozemkov 1104/31 o výmere 2328 m2, záhrada, pozemku č.1104/146 o výmere 1009 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemku č.1104/147 o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci G. N. Č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku Parcely registra „C“ KN, a to pozemku parc.č. 1104/113. Žalovaná je aj výlučnou vlastníčkou pozemku č.1104/113 o výmere 649 m2- zastavaná plocha a nádvorie pozemku parc.č. 1104/30 vo výmere 3103 m2 - záhrada.
4. Súd mal za to, že žalobca osvedčil určitú formu obťažovania susedom, nie však aj skutočnosť, či takýto zásah prekračuje mieru primeranú miestnym pomerom a vyžaduje úpravu neodkladným opatrením. Vychádzal z úvahy, že obmedzenie musí byť osvedčené v kvalifikovanej intenzite. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany (podľa § 127 ods. 1 OZ) je treba pojem nad mieru primeranú pomerom vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale i vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 117/1993, R72/1994). Výklad pojmu nad mieru primeranú pomerom by mal byť objektívny a konkrétny, mala by sa v ňom zohľadniť tiež intenzita zásahu, jeho frekvencia a stupeň konkrétneho obťažovania vo vzťahu k susedom, i po zhodnotení miestnych pomerov. Opis rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje tvrdenia o následkov rušenia ale jeho požadovaná intenzita osvedčená nebola (na základe čoho by bolo potom možné vyhodnotiť hranicu medzi dovoleným správaním a správaním nedovoleným).
5. Poukázal na to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd tiež na zreteli princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
6. Bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej v danom štádiu konania dospel k záveru, že dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia v danom prípade nie je hodnoverne osvedčená, a teda neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
7. Zdôraznil, že konanie o neodkladnom opatrení neumožňuje stranám sporu predniesť svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu, na základe ktorých by mohlo byť vo veci vydané relevantné rozhodnutie. Podľa úvahy súdu, žalobcom navrhované neodkladné opatrenie sa svojim obsahom dotýka takej úpravy práv a povinností strán sporu, ktoré by mali byť riešené meritórnym rozhodnutím. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a uložil splnenie povinnosti žalovanej priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie vo veci samej by stratilo zmysel. Takéto neodkladné opatrenie by tiež znamenalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovanej. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie meritórneho nároku. Skutkové tvrdenia a listinné dôkazy podľa súdu neumožňovali v tomto prípade záver, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP.
9. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/,f/ a h/ CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v súlade s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Vytkol súdu prvej inštancie, že neaplikoval ust. § 336 ods. 1 CSP, ktoré žalobca považoval za najviac účelné, v dôsledku čoho má konanie inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/CSP). Súd prvej inštancie podľa neho pochybil aj tým, že síce mal osvedčenú určitú formu obťažovania žalobcu susedom, avšak napriek takémuto zásahu nenariadil neodkladné opatrenie, spochybniac primeranú ne/primeranú mieru obťažovania, čím podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd podľa neho použil neprimerané porovnanie, keď poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/117/1993, R/72/1994, keďže podľa neho je rozdiel medzi tým, či súd rieši chov sliepok a iných zvierat alebo nálety stromov a kríkov. Namietal, že súd poukázal na nemožnosť zneužitia vlastníckeho práva na ujmu práv iných, no napriek tomu navrhované neodkladné opatrenie na ochranu žalobcu nenariadil. Opakovane zdôraznil, že žalovaná sa o svoj majetok nestará, v dôsledku čoho vedľa plotu už roky vyrastajú neželané kríky a stromy, tzv. nálety a tienia záhradu žalobcu.
11. Podaním zo dňa 11.12.2020 doplnil odvolanie tak, že sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanej zabezpečiť odstránenie všetkých nežiaducich náletov-kríkov a stromov, a to najmenej 3m od parcely žalobcu a upraviť starú čerešňu na výšku najviac 3,5 m v lehote do 30 dní od obdŕžania rozhodnutia.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň má za to, že žalobca neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods.2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.
22. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
26. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné.
27. V danom prípade žalobca nepreukázal ani takéto osvedčenie. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, neosvedčil dostatočným spôsobom pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).
28. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nariadenie neodkladného opatrenia je tu spojené so zásahom do vlastníckeho práva, ktorý však musí byť obmedzený iba na nevyhnutnú mieru a súd pri takomto zásahu musí brať zreteľ na princíp proporcionality (teda nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru). Správne sa preto súd prvej inštancie zameral na posúdenie, či žalobca osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku. Odvolací súd považuje za správny záver súdu, že žalobca dôvodnosť nároku, ktorému sa má v tomto prípade poskytnúť predbežná procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, hodnoverne neosvedčil. Vychádzal pritom zo správnej úvahy, že v zmysle ust. § 127 ods. 1 OZ je obťažovanie právne významné len v prípade, ak dosahuje požadovanú intenzitu, teda ochranu nie je možné poskytnúť pri každom obťažovaní, ale iba pokiaľ toto obťažovanie presiahne mieru primeranú pomerom.
29. Správne sú aj úvahy súdu týkajúce sa výkladu pojmu „nad mieru primeranú pomerom“ v zmysle určenia hranice medzi dovoleným správaním (teda stav od optimálneho stavu až po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (za ktorý je považovaný stav, ktorý už nie je prípustný). Pri posudzovaní tejto hranice je potrebné vychádzať vždy z konkrétnych pomerov v danom čase a na danom mieste a jedná sa o okolnosti, ktoré musia byť zisťované vo veci samej a riešené meritórnym rozhodnutím, nakoľko konanie o neodkladnom opatrení neumožňuje stranám sporu predniesť svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a uplatňovanie svojho práva. Aj podľa odvolacieho súdu by takéto neodkladné opatrenie, bez vykonania dôkladného dokazovania (ktoré pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je možné vykonať), znamenalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovanej.
30. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že nebola splnená ani druhá z podmienok nevyhnutných na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy). V danom prípade takéto nebezpečenstvo nebolo preukázané. Naopak, z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o dlhodobo pretrvávajúci stav. Žalobca neosvedčil (a ani netvrdil) žiadne novovzniknuté aktuálne skutočnosti, ktoré si vyžadujú bezprostredný zásah zo strany súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Ním popísaná situácia je dlhodobá. Odvolací súd má za to, že doterajšia nečinnosť žalobcu nemôže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
31. Vzhľadom na uvedené, keďže neboli splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
32. Nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku žalobcu, že súdu prvej inštancie mal aplikovať ust. § 336 ods. 1 CSP, ktoré žalobca považoval za najviac účelné. Uvedené ustanovenie súd aplikuje iba v prípade, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Aplikácia však neprichádza do úvahy, ak súd návrh zamietne.
33. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, považuje za vecne správne a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.
34. Odvolací súd dodáva, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov nebráni žalobcovi v prístupe k súdnej ochrane v podobe konania o žalobe vo veci samej.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).