Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Er-1419-2012.pdf
PDF · 67.89 KB
Case nature
Subarea
8Er/1419/2012
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420, proti povinnému: 1. Z. G., T.. XX.X.XXXX, H. K.. H. XXXX/XX, T. F., 2. F. Z. G., T.. XX.XX.XXXX, T. H. R. XXX/XX, T., o vymoženie 9.727,42 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,58 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno vydal dňa 13.2.2013 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu (EX 3373/2012).
2. Dňa 9.10.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) z dôvodu nemajetnosti povinného v 1. rade a nemajetnosti zomrelého povinného v 2. rade.
3. Súd zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 5D/246/2019 zistil, že uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 15.7.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2019, bolo dedičské konanie po povinnom pre jeho nemajetnosť zastavené. Lustráciou povinného v 1. rade súd zistil, že tento nedisponuje žiadnym bankovým účtom, nie je zamestnaný, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ktoré skutočnosti potvrdzujú zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného v 1. rade.
4. Podľa § 243h veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. V danej exekúcii súd zistil, že povinný v 1. rade nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, čo bolo preukázané exekučnou činnosťou súdneho exekútora, ako aj samotnou lustráciou majetku povinného vykonanou súdom. Povinný v 2. rade v priebehu exekúcie zomrel. Právoplatným a vykonateľným rozhodnutím povinnosť uložená povinnému v prípade, že tento v priebehu exekučného konania zomrie, nezaniká (§37 ods. 3 a 4 EP), ale prechádza na jeho právnych nástupcov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a oprávnený môže od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) nezanechal majetok. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa. Z uvedeného dôvodu súd pri zastavení exekúcie
postupoval v súlade s § 57 ods. 1 písm. h/ EP, keďže nie smrť poručiteľa je dôvodom na zastavenie exekúcie, ale jeho nemajetnosť, v dôsledku ktorej nemožno v exekúcii pokračovať. V súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. h / EP postupoval súd i pri zastavení exekúcie proti povinnému v 1. rade, keď zistenia súdneho exekútora ako aj súdu ohľadom majetku a príjmu povinného v 1. rade takýto postup odôvodňovali.
6. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
7. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 9.10.2019 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 3.266,20 eur.
8. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy a dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie nevyčíslil v súlade Exekučným poriadkom a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017. Súdny exekútor vyúčtovanú odmenu totiž vypočítal z výšky sumy, ktorú povinný v 2. rade postupne uhrádzal priamo na účet oprávneného. Podľa názoru súdu úhrady dlhu vykonané povinným priamo na účet oprávneného nemožno považovať za plnenie vymožené súdnym exekútorom. Pod vymoženou pohľadávkou je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. marca 2017. Ide o plnenie, ktoré by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. marca 2017. Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným priamo oprávnenému mimo exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom, nemožno považovať za pohľadávku vymoženú súdnym exekútorom podľa ustanovení Exekučného poriadku, ani podľa citovanej vyhlášky.
9. S ohľadom na vyššie uvedené súd pri určovaní náhrady trov exekúcie vychádzal z tretieho oddielu druhého dielu citovanej vyhlášky, ktorý upravuje odmenu exekútora pri zastavení exekúcie. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložený exekučný spis sp. zn. EX 3373/2012 a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie za úkony nachádzajúce sa v predloženom spise vo výške 73,58 eur, ktorá pozostáva 1/ z paušálnej odmeny vo výške 53,12 eur za 16 úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, g/ (4x), h/ (2x), i/ (2x), j/ (5x) citovanej vyhlášky, 2/ z náhrady hotových výdavkov vo výške 8,20 eur (náhrada poštovného vo výške 7 eur (5 zásielok po 1,40 eur) a náhrada poplatkov za 6 elektronických lustrácií po 0,20 eur vo výške 1,20 eur), a 3/ z náhrady 20% DPH vo výške 12,26 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona EP. Súd v súlade s § 203 ods. 2 EP na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.
Proti 2. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.