Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-75-2023.pdf
PDF · 83.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/75/2023
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Management Skill Base, s.r.o. skrátené M.S.Base, s.r.o., so sídlom Kustrova 5, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 17 079 381, právne zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: REAL VT s.r.o., so sídlom Sídlisko I. 973/11, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, právne zastúpený: JUDr. Martin Šaffa, advokát, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 2 709,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier v tomto znení:
I. „Žalovaný s a z a v ä z u j e uhradiť žalobcovi sumu v celkovej výške 3 000,- Eur, a to v 20 splátkach vo výške 150,- Eur vždy k 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa toto rozhodnutie stane právoplatným a to na bankový účet žalobcu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V prípade, ak sa žalovaný omešká čo i len s jednou splátkou dlhšie ako 1 pracovný deň, stráca žalovaný výhodu platenia v splátkach a môže žalobca vymáhať celý nesplatený dlh, a to aj bez ďalšieho predchádzajúceho upozornenia žalovaného.
II. Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.“
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania bol dňa 11.01.2023 doručený návrh žalobcu na zaplatenie sumy 2 709,68 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania v rozsahu 100%. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi stranami konania došlo dňa 31.03.2022 k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca prenajímal žalovanému za odplatu predmet nájmu podľa zmluvy. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné vo výške 1 000,- Eur bez DPH za každý mesiac trvania nájmu, a to najneskôr do 7. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vznikla nájomcovi povinnosť uhradiť nájomné. Žalovaný následne odstúpil dňa 04.07.2022 od tejto zmluvy, čo bolo žalobcovi doručené dňa 08.07.2022, ktoré žalobca akceptoval. Žalovaný však nezaplatil nájomné za mesiac máj a jún 2022, pričom vzhľadom na to, že žalobcovi bolo doručené odstúpenie od zmluvy až 08.07.2022, žalobca si uplatňuje nájomné aj za júl 2022, a to celkom sumu 309,68 Eur. Žalovaný dlžné nájomné neuhradil ani po výzve žalobcu, čím sa dostal do omeškania, preto si žalobca v konaní uplatňuje aj príslušenstvo. Vo veci vydal upomínací súd platobný rozkaz zo dňa 01.02.2023 pod spisovou značkou 17Up/42/2023, voči ktorému žalovaný podal odpor, preto bol platobný rozkaz zrušený a vec postúpená miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou, ktorý vec viedol pod spisovou značkou 8Cb/9/2023.
2. V predmetnom odpore žalovaný uviedol, že žalobca si uplatňuje nájomné za prenájom hnuteľných vecí – fitness vybavenia za mesiace 05-06/2022 vo výške 1 200,- Eur za každý mesiac a za mesiac 07/2022 vo výške 309,68 Eur. Predmetné nájomné však bolo zo strany žalovaného uhradené započítaním zábezpeky v sume 2 000,- Eur bez DPH. V zmysle článku 4.9. a nasl. uzavretej zmluvy pri jej uzavretí
žalovaný zložil zábezpeku vo výške dvoch mesačných nájmov v sume 2 000,- Eur bez DPH, ktorá v zmysle článku 4.11 slúžila primárne na úhradu nezaplateného nájomného v prípade omeškania žalovaného. Táto zábezpeka bola zložená pri podpise zmluvy formou započítania pohľadávky, ktorú mal žalovaný voči žalobcovi titulom nezaplateného skladného za obdobie 11/2021 do 04/2022. Žalobca totižto využil služby a priestory žalovaného v nebytových priestoroch zábavného a reštauračného centra žalovaného na adrese B. C. XXXX, 093 01 Vranov nad Topľou. Na odmene za skladovanie sa strany konania nedohodli, avšak išlo o odplatné uskladnenie, keďže ide o jeden z predmetov podnikania žalovaného podľa § 527 Obchodného zákonníka. Následne pri uzatváraní nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že zábezpeka sa započítava titulom tohto uskladnenia po dobu 5 mesiacov vo výške 2 000,- Eur. Uvedené potvrdzuje výpočtový list zo dňa 02.04.2022, ktorý vystavil žalobca žalovanému a v ktorom je jasne uvedená kaucia zložená v sume 2 000,- Eur. Za týmto účelom žalovaný navrhol vypočuť ako svedkov D. E. F. a D. G. H.. Okrem tejto kaucie žalovaný žalobcovi uhradil aj nájomné prevodom za máj 2022 v sume 1 000,- Eur bez DPH za alikvotnú časť mesiaca 04/2022 a časť mesiaca 05/2022. K riadnemu odovzdaniu predmetu nájmu došlo až 11.04.2022 a nájomné bolo dohodnuté od 02.04.2022, teda až od dňa reálneho odovzdania predmetu nájmu patrí žalobcovi nárok na nájomné za mesiac 04/2022. Alikvotná časť nájomného za tento mesiac tak predstavuje sumu vo výške 634,- Eur bez DPH. Nájomné tak predstavovalo za mesiac 04/2022 sumu 634,- Eur, za 05/2022 sumu 1 000,- Eur, za mesiac 06/2022 sumu 1 000,- Eur a za mesiac 07/2022 alikvotnú časť nájomného 258,- Eur, t.j. spolu 2 892,- Eur bez DPH. Žalovaný uhradil žalobcovi titulom zápočtu a úhrady nájomného spolu 3 000,- Eur, teda žalobca voči nemu nemá žiadnu pohľadávku. Žalovaný zároveň poukazuje na bod 4.5 a 4.7 zmluvy, podľa ktorých rozhodujúce pre vznik a platenie jednotlivých nárokov je výhradne podpísaná nájomná zmluva a nie prípadne vystavené faktúry alebo iné účtovné dokumenty. S uvedeným súvisia aj nesprávne tvrdenia žalobcu o výške nájomného údajne v sume 1 200,- Eur mesačne. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000,- Eur bez DPH mesačne a žiadne iné ustanovenia o navýšení o DPH neboli dojednané. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, kde uviedol, medzi stranami konania začali predzmluvné vzťahy už v novembri 2021, o čom svedčí e-mailová komunikácia, kedy žalobca zaslal žalovanému na pripomienkovanie návrh zmluvy. K úhrade kaucie ani jej započítaniu však nedošlo. Rovnako nie je ani žiadna dohoda o určení ceny za uschovanie náradia. Ide len o tvrdenie žalovaného, ktoré ničím neosvedčil. Žalovaný má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, ak popiera tvrdenia žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že medzi ním a žalobcom vznikla zmluva o uskladnení nemá žiaden právny základ. Zmluva je dvojstranný právny úkon a na to, aby mohol byť uzavretý musí spĺňať základné obsahové náležitosti a to predovšetkým vôľu strán predmetnú zmluvu uzatvoriť. Žalobca však so žalovaným nikdy takúto zmluvu neuzavrel a rovnako ani neprejavil vôľu byť predmetným právnym úkonom viazaný. Svedčí o tom aj to, že žalovaný nikdy nevydal potvrdenie, ktoré musí byť písomné o prevzatí veci v zmysle § 528 Obchodného zákonníka. Okrem toho, žalovaný mal predmet nájmu k dispozícii od 11/2021, o čom svedčí aj návštevnosť samotného fitness centra a tiež e-mailová komunikácia, preto neobstojí argument o odovzdaní predmetu nájmu až 11.04.2022. Okrem toho z predmetného odporu je zrejmé, že žalovaný uhradil za celý čas trvania nájmu iba sumu vo výške 1 000,- Eur a žiadnu ďalšiu úhradu nevykonal. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 04.08.2023 postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Prešov ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 22 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou 25Cb/72/2023.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že e-mailová komunikácia, ktorú žalobca predložil je vedená medzi ním a jeho právnym zástupcom, a teda nemá žiadnu preukaznú hodnotu, keďže advokát strany nemôže vystupovať ako svedok. Pokiaľ ide o tvrdenia, že v období od 11/2021 – 04/2022 sa nemalo jednať o skladovanie predmetu nájmu v priestoroch žalovaného, ale údajne už vtedy mala platiť nájomná zmluva je nevyhnutné poukázať na dátum uzavretia nájomnej zmluvy a príslušných dokumentov. Do uvedeného času boli predmetné stroje skladované v rozloženom stave v nebytových priestoroch žalovaného súvisiacich s jeho prevádzkou reštaurácie, kde boli uskladnené na výslovnú žiadosť žalobcu, pretože mal podľa jeho slov skončiť s prevádzkovaním vlastného fitness centra, končila sa mu nájomná zmluva a jednoducho tieto stroje nemal kam zložiť. Žalovaný súhlasil so složením týchto strojov v jeho prevádzke, keďže mal záujem o niekoľko mesiacov neskôr o prenájom fitness strojov buď od žalobcu alebo iných prenajímateľov. Tvrdenia žalobcu o predčasnom odovzdaní predmetu nájmu sú nelogické, keďže žalovaný by si tieto neprenajal v čase, keď nemal dokončenú svoju fitness prevádzku. Okrem toho tieto skutočnosti možno jednoducho preukázať svedeckými výpoveďami či
fotodokumentáciou. Taktiež to možno preukázať ohlásením začiatku prevádzky fitness na RUVZ vo Vranove nad Topľou a Mestskom úrade Vranov nad Topľou. Rovnako logické je aj to, že žalovaný žiadal finančnú odplatu za to, že v dôsledku skladovania strojov nemal k dispozícii a nemohol užívať priestor o výmere 50 m2.
5. Dňa 03.04.2024 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom súdu oznámil, že medzi stranami konania došlo k dohode o zmieri, preto navrhol, aby súd schválil súdny zmier v znení, ktorým by žalovaného zaviazal na úhradu žalobcovi sumu v celkovej výške 3 000,- Eur, a to v 20 splátkach vo výške 150,- Eur vždy k 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa toto rozhodnutie stane právoplatným a to na bankový účet žalobcu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V prípade, ak sa žalovaný omešká čo i len s jednou splátkou dlhšie ako 1 pracovný deň, stráca žalovaný výhodu platenia v splátkach a môže žalobca vymáhať celý nesplatený dlh, a to aj bez ďalšieho predchádzajúceho upozornenia žalovaného. Strany sporu sa dohodli, že každá strana si hradí trovy konania samostatne.
6. Dňa 03.04.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorý súdu oznámil, že medzi stranami konania prebehlo mimosúdne rokovanie, ktorého výsledkom bolo odsúhlasené znenie súdneho zmieru. Zároveň žalobca požiadal súd, aby na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 08.04.2024 schválil návrh súdneho zmieru, ktorý tvorí prílohu podania a to bez účasti strán sporu, s ohľadom na hospodárnosť vynaložených nákladov strán sporu.
7. Dňa 08.04.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalovaného a svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu. Súd skonštatoval, že mu bol doručený návrh na schválenie zmieru, s ktorým vyslovil súhlas ako žalobca, tak aj žalovaný, preto žalobca navrhol, aby súd schválil uzavretý zmier. V rovnaký deň bolo doručené súdu podanie žalovaného, v rámci ktorého navrhol schváliť zmier v znení, ako ho navrhol aj žalobca. Pokiaľ ide o trovy konania, strany sporu sa dohodli, že každá strana si hradí trovy konania samostatne, pričom súd upozornil právneho zástupcu žalovaného, že schváli zmier v znení, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania, s čím právny zástupca žalovaného súhlasil.
8. Podľa článku VII základných princípov C.s.p., základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
9. Podľa § 148 odsek 1 C.s.p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
10. Podľa § 148 odsek 2 C.s.p., súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
11. Podľa § 234 C.s.p., súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
12. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o schválení zmieru súdom je súd názoru, že o schválení súdneho zmieru nemožno rozhodovať formou rozsudku, ale formou uznesenia, vychádzajúc z právnej teórie, že pri schvaľovaní zmieru účastníkov, ide síce o rozhodovanie vo veci samej (meritórne), avšak nejde o žiadne z rozhodnutí o predmete sporu posúdením žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný (§ 216 C.s.p.) a na základe preukázaných skutkových zistení (sporných a nesporných), resp. ustálení preukázaného skutkového stavu veci, po vykonaní potrebného dokazovania (§ 215 C.s.p.). Pri rozhodovaní o návrhu zmieru, súd posudzuje dohodu strán, ktorá je obsahom zmieru, ako bolo uvedené, výlučne z hľadiska jej prípustnosti podľa hmotného práva, resp. či neobsahuje dohody v rozpore s hmotným právom a nie je viazaný pôvodným petitom žaloby a ani neposudzuje zmier podľa výsledkov doterajšieho dokazovania, resp. ho z tohto dôvodu nedopĺňa. I keď súčasná právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej explicitne neuvádza, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, ide práve o také rozhodnutie súdu, ktorému zákon priznáva účinky rozsudku i keď rozhoduje o schválení zmieru účastníkov uznesením a tiež zakladá preukážku rozhodnutej veci (res iudicatae). Je potrebné doplniť, že významným rozdielom pri uplatnení tohto druhu rozhodnutia, je najmä prípustnosť odvolania, ktoré je proti rozsudku prípustné vždy, ak to zákon nevylučuje a naopak pri uznesení je prípustné, len ak to zákon pripúšťa (§ 355 C.s.p.). S uvedeným napokon korešponduje aj súčasné znenie ustanovenia § 398
C.s.p., ktoré pripúšťa proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, podanie žaloby na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.
13. Zmier dosiahnutý medzi stranami sporu ako jeho konečné znenie bolo navrhnuté súdu na pojednávaní dňa 08.04.2024 oboma stranami konania v rámci uzatvorenej dohody, s ktorou obe strany vyjadrili súhlas. Súčasťou dohody strán sporu bolo znenie výroku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 3 000,00 Eur spočívajúcej v časti žalovanej istiny a príslušenstva. Pokiaľ ide o trovy konania, strany sporu sa dohodli, že každá strana si hradí trovy konania samostatne, pričom súd upozornil právneho zástupcu žalovaného, že schváli zmier v znení, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania, s čím právny zástupca žalovaného súhlasil. Dosiahnutý zmier súd schválil, keďže ho nepovažoval prima facie za rozporný s právnymi normami obsiahnutými vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a najmä v rozpore s hmotným právom. V rozpore s hmotným právom nebola ani časť výroku ohľadom trov konania, ktorý súd nepriznal žiadnej strane konania. Takto uzavretý a schválený súdny zmier v jeho konečnom znení ako aj nárokov týkajúcich sa náhrady trov konania vyčerpáva celý predmet sporu. Za proklamovaného súhlasu oboch strán sporu, ktorý bol vyjadrený v predmetnom návrhu na schválenie súdneho zmieru, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 355 odsek 2 v spojení s § 357 C.s.p.)