Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23S-46-2020.pdf
PDF · 135.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Agropodnik Želovce s.r.o., so sídlom Želovce 802, 991 06 Želovce, IČO: XX XXX XXX, zast.: Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 759/3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: I.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.Z. XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP6-2020/007715-002 zo dňa 21. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalší účastník konania nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo len „úrad“) rozhodnutím č. B.-D.-C.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX založil podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj len „zákon č. 504/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o nájme“) podnájomný vzťah v prospech doterajšieho prenajímateľa I.. I. C. (v procesnom postavení ďalší účastník konania) na pozemkoch v nájme Agropodnik Želovce s.r.o. (v procesnom postavení žalobca), podkladom ktorého je rozdeľovací plán č. 137/2019 spracovaný geodetickou spoločnosťou Geomerkart s.r.o. Veľký Krtíš, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Podľa rozhodnutia podnájomný vzťah vzniká k podnájomným pozemkom: 1/ parcelné č. XXXX-X, o výmere XXXXX m2, orná pôda, za vlastné pozemky parcelné č. registra "J." XXX/X,. XXX, XXX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX/1,. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a X/parcelné č. XXXX/X-X, o výmere XXXXX m2, orná pôda, za vlastné pozemky parcelné č. registra "J.". XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X,. XXX/X. Zároveň úrad rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť XXX Eur doterajšiemu prenajímateľovi (§ 12a ods. 5 a ods. 12 písm. c) Zákona o nájme) a o povinnosti vypratať podnájomné pozemky nájomcom do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že vyhovel v rozsahu vyššie uvedenom žiadosti I.. I. C. zo dňa XX.XX.XXXX založiť podnájomný vzťah. Neakceptoval žalobcom navrhnuté vyčlenenie podnájomného pozemku v lokalite, ktorá je v užívaní iného poľnohospodárskeho podniku žalobcu, teda iným subjektom ako nájomcom. Podnájomný vzťah založil rozhodnutím v zmysle § 12a ods. 8 Zákona o nájme, pretože nájomca si nesplnil povinnosť uzavrieť s
doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu v zmysle § 12a ods. 2 Zákona o nájme, t. j. do 60 dní od podania žiadosti doterajším prenajímateľom nájomcovi podanej podľa § 12a ods. 1 Zákona o nájme. Pred rozhodnutím posudzoval podmienku primeranosti návrhu na umiestnenie pozemku.
3. Proti odvolaniu podal nájomca odvolanie, v ktorom namietal najmä:
- že rozhodnutie orgánu verejnej správy nevychádza z reálne zisteného skutkového stavu veci,
- že orgán verejnej správy prvého stupňa nezohľadnil pripomienky a námietky žalobcu, že dôjde k porušeniu nájomnej zmluvy žalobcu s rímskokatolíckou cirkvou farnosť F. zo dňa XX.XX.XXXX čl. X.X, v zmysle ktorého nájomca je oprávnený prenechať predmet nájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa, čo by mohlo viesť k ukončeniu nájomného vzťahu z dôvodu porušenia nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa,
- je ex lege vylúčené vytyčovať náhradné pozemky na poľnohospodárskej pôde vlastníka, ktorý zmluvou vylúčil takúto možnosť a prednostne mali byť dané do podnájmu pozemky vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) alebo pozemky vlastníkov, ktorí povinnému umožnili dať prenajaté pozemky do podnájmu,
- umelo by sa vytvoril stav, ktorý by nahradil komasáciu a nespravodlivo by sa spoluvlastnícke podiely I.. I. C. na 18-tich parcelách scelili do jedného bloku v celku,
- rozhodnutie o náhradnom užívaní nesmie zasiahnuť do hospodárskych podmienok povinného, ani ich sťažiť,
- orgán verejnej správy prvého stupňa nezohľadnil pozemky v iných lokalitách, ktoré má žalobca v nájme alebo vo vlastníctve pri posudzovaní v zmysle § 12a ods. 11 Zákona o nájme.
4. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. OU-BB-OOP6-2020/007715-002 zo dňa 21.02.2020, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie spoločnosti Agropodnik Želovce s.r.o. zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia popísal postup orgánu verejnej správy prvého stupňa v konaní o žiadosti doterajšieho prenajímateľa na vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 Zákona o nájme. Konštatoval, že navrhovateľ k žiadosti priložil podklady v zmysle § 12a ods. 10 Zákona o nájme, preukázal nesplnenie povinnosti žalobcu uzatvoriť podnájomnú zmluvu na základe žiadosti doterajšieho prenajímateľa zo dňa XX.XX.XXXX. Nájomná zmluva č. XXX/XXXX bola uzatvorená medzi nájomcom Agropodnik Želovce s.r.o. a starým otcom navrhovateľa Z. C. dňa XX.XX.XXXX na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na poľnohospodársku pôdu vo výmere X,.XXXX ha v katastrálnom území F.. Po smrti Z. C. nehnuteľnosti dedením prešli na Z. C., otca navrhovateľa a následne po jeho smrti dedením na I.. I. C.. Orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal ocenenie pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a ocenenie lokalít navrhnutých na umiestnenie podnájomných pozemkov za účelom porovnania. Vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 04.09.2019 a 23.10.2019 za účelom dosiahnutia dohody na umiestnení podnájomného pozemku. K dohode nedošlo, a preto na pojednávaní dňa 23.10.2019 predložil úrad účastníkom konania návrh umiestnenia podnájomného pozemku. Pri návrhu vychádzal z jednotlivých ustanovení § 12a Zákona o nájme a umiestnenie riešil tak, aby podnájomné pozemky boli umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve štátu alebo takého prenajímateľa, s ktorým má nájomca nájomnú zmluvu na dlhšie obdobie. Žalovaný konštatoval, že odvolanie nie je dôvodné, a preto mu nie je možné vyhovieť. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa označil za vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
5. Žalovaný poukázal na účel právnej úpravy v zmysle ustanovení § 12a Zákona o nájme, keď v predmetnej právnej úprave sú premietnuté postupy po zrušení ustanovenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), ktoré umožňovalo nariadiť usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav. Keďže pozemkové úpravy si vyžadujú časovú náročnosť ohľadom prípravy nového rozdelenia pozemkového vlastníctva, bolo potrebné v rámci predbežného a zjednodušeného postupu umožniť súkromným vlastníkom, v čo najkratšej dobe prístup k pozemkom užívaným poľnohospodárskou organizáciou, aby ich mohli užívať. Na takéto usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov mal nárok vlastník poľnohospodárskych pozemkov, ktoré neboli prístupné alebo ich nebolo možné racionálne obhospodarovať. Rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov sa vydávali do 31.12.2007, kedy prestal platiť § 15 zákona č. 330/1991 Zb.
6. Podľa žalovaného, prvostupňový orgán verejnej správy spoľahlivo zistil skutkový stav veci, zohľadnil všetky navrhovateľom predložené podklady a postupoval v zmysle Zákona o nájme a v súlade s Usmernením MPaRV SR č. XXXX/XXXX-XXX k § 12a Zákona o nájme. Posúdil, či návrh na umiestnenie pozemku, na ktorom má vzniknúť podnájomný vzťah spĺňa podmienky primeranosti, a keďže nedošlo k dohode medzi navrhovateľom a nájomcom, rozhodol v zmysle § 12a ods. 8 Zákona o nájme o vzniku podnájomného vzťahu k podnájomným pozemkom.
7. K námietke odvolateľa týkajúcej sa absencie súhlasu Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť F. k oprávneniu nájomcu prenechať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe, žalovaný konštatoval, že bol udelený písomný súhlas Rímskokatolíckej cirkvi farnosť F. v zastúpení I.. J. R., farským administrátorom zo dňa 05.11.2019.
8. Námietku rozdrobenosti spoluvlastníckych podielov navrhovateľa označil za irelevantnú. Postupy podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. a následne ustanovenia § 12a Zákona o nájme vznikli práve z dôvodu umožnenia vlastníkom hospodáriť na svojich pozemkoch, ktoré sú rozdrobené, a to skôr, ako dôjde k vykonaniu pozemkových úprav. Zákon o nájme vyslovene umožňuje spočítať rozdrobené spoluvlastnícke podiely, a tak určiť nárok vlastníka na podnájomný pozemok.
9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ako dôvody nezákonnosti, pre ktoré navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného uvádzal: nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore so spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).
10. Žalobca v žalobe namietal, že je neprijateľné, aby sa jednak orgán verejnej správy prvého stupňa, jednak odvolací orgán nevysporiadali s návrhmi a námietkami účastníka správneho konania.
11. Uviedol, že žalobca uskutočnil kontrolu ocenenia poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve (výlučnom aj v podielovom) doterajšieho prenajímateľa I.. I. C. zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca pripojil grafické znázornenie niektorých vlastníckych E-KN parciel a C-KN parciel a tvrdil, že orgán verejnej správy do výmer pre výpočet podnájomných pozemkov započítal aj časti parciel, ktoré sa nachádzajú za hranicami W.-u, t. j. registra užívanej poľnohospodárskej pôdy. Takýto postup označil za nesprávny, nakoľko pôda nachádzajúca sa za hranicami W.-u je dlhodobo neužívaná, a preto nemôže byť súčasťou výpočtov pre podnájomné pozemky. Súčet výmer náhradných pozemkov, by bol vyšší ako celková reálne obhospodarovaná výmera poľnohospodárskej pôdy. Samotný rozdiel predstavuje vo výmere XXXX,XX m2 k strate žalobcu na užívaní poľnohospodárskej pôdy. Namietal, že správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca nemá dispozičné oprávnenie k C-KN parc. č. XXXX/X k. ú. F., pretože existuje nájomný vzťah medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a spoločnosťou Agropex s.r.o. ako nájomcom.
12. Podľa žalobcu založený podnájomný vzťah rozhodnutím de jure donútil žalobcu porušiť ustanovenia nájomnej zmluvy, ktorú žalobca uzavrel dňa XX.XX.XXXX s Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť F., nakoľko v predmetnej nájomnej zmluve v článku 5.3 je uvedené, že nájomca je oprávnený prenechať predmet nájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Takýto súhlas žalobcovi nebol daný a vytvorením podnájomného vzťahu došlo k porušeniu tohto článku nájomnej zmluvy, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k ukončeniu nájomného vzťahu z dôvodu porušenia ustanovení nájomnej zmluvy.
13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný, ako odvolací orgán nezistil žiadne pochybenia, či nezákonnosť v postupe a rozhodovaní orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami v predmetnej veci. Všetkými námietkami a podaniami sa vyčerpávajúco zaoberal a svoje závery náležite odôvodnil. Konanie začalo na základe návrhu I.. I. C., ktorý k návrhu priložil podklady v zmysle § 12a ods. 10 Zákona o nájme. Skutkový stav bol správnym orgánom prvého stupňa spoľahlivo zistený, na základe ktorého
bolo vydané rozhodnutie v súlade s ustanoveniami Zákona o nájme, ako aj v súlade s Usmernením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súhlas Rímskokatolíckej cirkvi s umiestnením podnájomných pozemkov bol daný XX.XX.XXXX, žalobcovi zaslaný na vedomie e-mailom XX.XX.XXXX. Predbežný súhlas bol žalobcovi odovzdaný na ústnom pojednávaní dňa 23.10.2019, čo vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania.
14. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy neakceptoval jeho návrh na umiestnenie pozemkov uviedol, že pozemky, ktoré žalobca navrhol nie sú v jeho užívaní, ale v užívaní iného poľnohospodárskeho subjektu ako nájomcu, preto nebolo možné takýto návrh akceptovať. K ďalšej namietanej skutočnosti uviedol, že ustanovenia § 12a Zákona o nájme vznikli práve z dôvodu umožnenia vlastníkom hospodáriť na svojich pozemkoch, ktoré sú rozdrobené, a to skôr, ako dôjde k vykonaniu pozemkových úprav. Zákon o nájme umožňuje rozdrobené spoluvlastnícke podiely sčítať, a tak určiť nárok navrhovateľa na podnájomný pozemok.
15. Ku kontrole ocenenia poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa uviedol, že úrad verejnej správy prvého stupňa pri ocenení pozemkov vychádzal z platných údajov katastra nehnuteľností, t. j. údajov, ktoré sú hodnoverné a záväzné v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. W. bloky nie sú súčasťou katastra nehnuteľností, preto ich nemožno považovať za záväzné. Do ocenenia boli zahrnuté len pozemky, na ktoré bola uzavretá platná nájomná zmluva. Oceňovacia tabuľka pozostáva z dvoch častí, kde v časti A sú ocenené vlastnícke parcely žiadateľa a v časti B sú ocenené podnájomné pozemky, kde boli ocenené W. bloky, z dôvodu, aby umiestnenie podnájomných pozemkov spĺňalo kritérium primeranosti. Na ocenenie boli použité výstupy z programu W., ktorý je súčasťou informačného systému štátnej správy na úseku pozemkových úprav. So spôsobom ocenenia bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 04.09.2019 a nevzniesol voči nemu žiadne námietky.
16. Ďalší účastník navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako vlastník nehnuteľností, ktorému Ústava SR zaručuje ochranu vlastníckych práv, svoje vlastnícke práva nemôže realizovať, ak XX.XX.XXXX skončila nájomná zmluva medzi ním a žalobcom a v nasledujúcom období nedisponuje nájomnou zmluvou, ale ani užívacím právom podnájomného pozemku uvedeného v rozhodnutí Okresného úradu vo D. Y. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca nevypratal podnájomný pozemok a nezaplatil mu úhradu nákladov za rozdeľovací plán, v zmysle rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Konštatoval, že žalobca si aj v roku XXXX uplatnil v rámci dotácií aj celú plochu jeho podnájomného pozemku, z čoho vyplýva, že podnájomný pozemok mu neuvažuje odovzdať, a teda jeho dispozičné právo nakladať s jeho vlastníctvom bude naďalej znemožnené. Vynaložil nemalé náklady na vytýčenie podnájomného pozemku, pričom jeho fyzické užívanie mu stále nebolo umožnené obštrukciami žalobcu. Do užívania dostal rozhodnutím iba výmeru cca XX XXX m2 poľnohospodárskej pôdy, za jeho poľnohospodárske pozemky v bonitných skupinách č. 5, 6 a 7, a nie aj za 9, čo po vysvetlení úradom akceptoval, avšak tým stratil oproti nájomnej zmluve pomerovo podstatne väčšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy, akú podľa tvrdenia žalobcu stratil žalobca na základe jeho výpočtu.
17. Žalobca v replike spochybňoval písomný súhlas Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť F., keď tento súhlas bol vyžiadaný za nejasných okolností a postupom neobvyklým, bez akéhokoľvek stanoviska žalobcu. Uviedol, že vzhľadom na negatívne stanovisko žalobcu k vydaniu pozemkov, ktoré má prenajaté od cirkvi sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné náležitosti a považuje za ex lege vylúčené, aby boli náhradné pozemky vytyčované na poľnohospodárskej pôde vlastníka, ktorý ex contractu vylúčil takúto možnosť. Správny orgán je povinný túto skutočnosť rešpektovať a prioritne je povinný, ako vyplýva z ducha zákona, prideliť náhradné pozemky na parcelách, vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu alebo vlastníkov, ktorí povinnému umožnili dať predmetné pozemky do podnájmu. Konštatoval, že žalobca nepopiera vlastnícke právo I.. I. C., s každým právom sú však spojené aj určité povinnosti, rovnako nikto nesmie byť zvýhodňovaný na úkor iného účastníka. Vlastník musí pri presadzovaní svojich individuálnych vlastníckych záujmov rešpektovať aj záujmy iných, predovšetkým záujmy spoločenské. Žalobca mal od počiatku vôľu dohodnúť sa, nie však na úkor jeho práv, ktoré má titulom uzavretých nájomných zmlúv.
18. Žalovaný nevyužil možnosť podať dupliku.
19. Žalobca zároveň s podaním žaloby podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd uznesením č. k. A./XX/XXXX-XX zo dňa XX..XX.XXXX zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.
20. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhli vo veci nariadiť pojednávanie a správny súd sám nezistil niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 20.01.2021. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 23.11.2020.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ako aj postup orgánov verejnej správy v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
26. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu D. Y., pozemkový a lesný odbor o vzniku podnájomného vzťahu k určeným podnájomným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. Z dôvodov vyššie uvedených rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný výlučne tvrdenými dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, a to v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP v spojení s § 181 ods. 1 SSP).
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.; nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.
28. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.; ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej len "okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.
29. Podľa § 12a ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.; nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 je rozdeľovací plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
30. Podľa § 12a ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z.; náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom.
31. Podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z.; ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.
32. Podľa § 12a ods. 9 zákona č. 504/2003 Z. z.; rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.
33. Podľa § 12a ods. 10 zákona č. 504/2003 Z. z.; doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa odseku 8, k žiadosti priloží a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu katastrálneho územia, ktoré sú v jeho vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 preukázateľne doručenú nájomcovi, c) zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah sa skončil alebo sa má skončiť, d) návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah.
34. Podľa § 12a ods. 11 zákona č. 504/2003 Z. z.; okresný úrad určí, či návrh podľa odseku 10 písm. d) spĺňa podmienky primeranosti. Okresný úrad prerokuje s doterajším prenajímateľom a nájomcom návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah, a z prerokovania vyhotoví zápis. Na základe výsledkov prerokovania nájomca v lehote 15 dní odo dňa prerokovania predloží nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah. Okresný úrad vyzve doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán, okresný úrad konanie zastaví.
35. Podľa § 12a ods. 15 zákona č. 504/2003 Z. z.; podnájomný vzťah vzniknutý podľa odseku 1 alebo odseku 8 je nájomca povinný oznámiť vlastníkovi pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah, do 30 dní od jeho vzniku.
36. Podľa § 12a ods. 16 zákona č. 504/2003 Z. z.; ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada doterajší prenajímateľ, ktorý je podielovým spoluvlastníkom, výmera podnájomného pozemku sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa na dotknutých pozemkoch. Celú výmeru podnájomného pozemku musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba, právnická osoba, ktorej je doterajší prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo samostatne hospodáriaci roľník alebo právnická osoba, ktorí hospodária na výmere najviac 150 ha a obhospodarujú pozemky na území obce, v ktorej doterajší prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky; to neplatí, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 požiada fond. Na postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 sa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepoužijú.
37. Ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o nájme upravuje legislatívny rámec úpravy nájomnej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že ak zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov obsahuje odlišnú právnu úpravu ako občiansky zákonník, majú ustanovenia zákona o nájme prednosť pred ustanoveniami občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva
o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je zmluva, ktorou prenajímateľ (vlastník, resp. správca) prenecháva nájomcovi pozemok, resp. pozemky na poľnohospodárske účely, aby ho dočasne užíval alebo bral z neho úžitky a plody, a to za odplatu - nájomné. Podnájomná zmluva je nájomná zmluva, ktorou nájomca pozemok, resp. pozemky na poľnohospodárske účely, ktoré má sám v nájme (alebo časť), prenecháva do ďalšieho užívania inému (tzv. podnájomníkovi) vo forme nájmu.
38. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov v § 12a upravuje v jednotlivých odsekoch procesný postup vzniku špecifického podnájomného vzťahu na základe dohody medzi doterajším prenajímateľom a nájomcom alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu. V prípade úpravy právnych vzťahov formou rozhodnutia štátneho orgánu sa môže postupovať vtedy, ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu na základe dohody do 60 dní od doručenia žiadosti doterajšieho prenajímateľa nájomcovi. V takom prípade, má doterajší prenajímateľ právo požiadať Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, o vydanie špecifického rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k učeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.
39. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami a vyjadreniami účastníkov konania, správny súd zistil, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.
40. Pokiaľ žalobca namietal, že jednak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný sa nevysporiadali s jeho návrhmi a námietkami, uvedené nevyplýva z administratívneho spisu, zo zápisníc z ústneho pojednávania pred úradom, ani z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý v stručnom a zrozumiteľnom rozsahu objasnil jednak aké návrhy a pripomienky vyhodnocoval a napokon aj prečo ich nebolo možné zohľadniť. Je zrejmé, že medzi nájomcom a doterajším prenajímateľom nebola zhoda v názore, ktoré pozemky obhospodarované nájomcom by mali byť poskytnuté do podnájmu doterajšiemu prenajímateľovi. Práve z dôvodu neuzavretia podnájomnej zmluvy, v dôsledku nenájdenia konsenzu ohľadom predmetu nájmu, vo veci rozhodoval na základe návrhu doterajšieho prenajímateľa orgán verejnej správy. Mocenské rozhodnutie štátneho orgánu nastupuje v prípade, ak nájomca a doterajší prenajímateľ neuzatvoria podnájomnú zmluvu, ak si nájomca nesplní svoju povinnosť v zmysle § 12a ods. 2 Zákona o nájme. Zákon je koncipovaný tak, že doterajší prenajímateľ, ktorý požiada Okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa § 12a ods. 8 Zákona o nájme zároveň navrhne umiestnenie podnájomného pozemku, keď k žiadosti prikladá návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah (§ 12a ods. 10 písm. d)). Zákon ukladá úradu určiť, či návrh na umiestnenie pozemku spĺňa podmienky primeranosti. Okresný úrad na ústnych pojednávaniach prerokoval návrh umiestnenia pozemku s nájomcom a doterajším prenajímateľom. Vzhľadom na rozdielne názory účastníkov konania k návrhu na umiestnenie podnájomného pozemku, napokon rozhodol, pričom zohľadnil v širších súvislostiach aj ďalšie žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 12a ods. 8 Zákona o nájme v susednom katastrálnom území Záhorce. V súlade so zákonom prihliadal na to, aby primárne boli podnájomné pozemky umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve štátu alebo takého prenajímateľa, s ktorým má nájomca nájomnú zmluvu na dlhšie obdobie. Výsledkom takéhoto posúdenia bolo rozhodnutie o umiestnení podnájomných pozemkoch na pozemkoch Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť F. a pozemkoch Slovenskej republiky - v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava.
41. Pri posudzovaní primeranosti rozhodujúci orgán verejnej správy zohľadňoval jednak výmeru, ako aj bonitnú skupinu kvality. Podnájomný pozemok č. XXXX-X sa nachádza v bonitnej skupine 5 a podnájomný pozemok č. XXXX/X-.X sa nachádza v bonitnej skupine č. 6, čiže do vyčlenenia podnájomného pozemku boli započítané len tie vlastnícke parcely, ktoré sa nachádzajú v bonitných skupinách 5, 6 a 7. Ostatné zazmluvnené parcely navrhovateľa, ktoré sú v bonitnej skupine 9 (vo výmere XXXX m2) do vyčleňovania neboli zahrnuté z dôvodu neprimeranosti, keďže žalobca nedisponuje s užívaním W. blokov, ktoré by sa nachádzali v bonitnej skupine 9 (ide o horšie, menej kvalitné pozemky). Riadil sa pritom Usmernením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. XXXX/XXXX-XXX, F.:. XXXX/XXXX, v zmysle ktorého za primeraný pozemok v bonite sa považuje taký, ktorého bonita má príslušnosť k rovnakej, resp. v susednej (vyššej alebo nižšej) bonitnej skupine kvality podľa prílohy č. 9 vyhlášky č. 508/2004 Z. z. Pokiaľ žalobca navrhoval ako podnájomné pozemky určiť na lokalitách, ktoré sú užívané iným subjektom ako nájomcom, prvostupňový orgán v odôvodnení objasnil, že súčasné znenie zákona o nájme neumožňuje, aby vznikol podnájomný vzťah k takýmto pozemkom. Správny súd považuje záver žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu za správny, pretože z ustanovenia § 12a
ods. 1 Zákona o nájme jednoznačne vyplýva, že povinnosť uzatvoriť podnájomnú zmluvu s doterajším užívateľom má výlučne nájomca.
42. K žalobnej námietke, že žalobca počas priebehu celého správneho konania upozorňoval, že má uzavreté nájomné zmluvy, ktoré umožňujú uzatvorenie podnájomnej zmluvy a rovnako, že je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov v dostatočnej výmere, a teda, že tieto majú byť prioritne použité podľa § 12a Zákona o nájme, pričom orgán verejnej správy vôbec nezobral do úvahy ním navrhované lokality, kde má uzavreté nájomné zmluvy, ktoré umožňujú uzatvorenie podnájomnej zmluvy, správny súd konštatuje, že zákon predpokladá predložiť návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý ma vzniknúť podnájomný vzťah od žiadateľa, t. j. doterajšieho prenajímateľa ako vlastníka prenajatých pozemkov, užívaných nájomcom. Z ničoho nevyplýva, že by úrad mal prioritne použiť pozemky ako podnájomné navrhnuté nájomcom. Úlohou úradu je teda vyhodnotiť, či pozemky navrhnuté doterajším prenajímateľom sú vhodné na uzavretie podnájomnej zmluvy, resp. ako predmet rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, teda, či v zmysle zákona sú primerané výmere a bonite k pozemkom doterajšieho prenajímateľa v obhospodarovaní nájomcu. Doterajší prenajímateľ sa nemusí uspokojiť s nejakými náhradnými pozemkami, ktoré má k dispozícii žalobca, ak tie, ktoré navrhol doterajší prenajímateľ zodpovedajú požiadavke primeranosti. V praxi zrejme nebude možné vždy dosiahnuť absolútnu zhodu medzi prenajatými pozemkami a umiestňovanými podnájomnými pozemkami, čo do výmery a bonity. Správny súd má za to, že eventuálne nižšiu kvalitu (bonitu), napr. v dôsledku umiestnenia náhradného pozemku na W. blokoch v susedných bonitných skupinách (teda nie na identických ako u prenajatého pozemku), by bolo možné kompenzovať vyššou výmerou a naopak, čo ale bude závisieť od konkrétnych okolností tej-ktorej veci. Zákon hovorí o podnájomnom pozemku primeranej (nie rovnakej, či zhodnej) výmery a kvality. V predmetnej veci na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že výmera podnájomného pozemku sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa na dotknutých pozemkoch (§ 12a ods. 16 Zákona o nájme), keďže žiadateľovi bolo vyhovené a rozhodnuté o vzniku podnájomného vzťahu k podnájomným pozemkom nižšej výmery ako je súčet výmer jeho pozemkov, po odpočítaní výmery XXXX m2. Žalobca síce poukázal na skutočnosť, že akékoľvek rozhodnutie o náhradnom užívaní nesmie zasiahnuť do základných hospodárskych podmienok, teda ekonomických zásad prírode blízkeho poľnohospodárstva povinného, ani ich sťažiť, avšak neuviedol konkrétne v čom v jeho prípade došlo k sťaženiu hospodárskych podmienok.
43. Inštitút podnájomného vzťahu má umožniť vlastníkovi ako doterajšiemu prenajímateľovi užívať podnájomný pozemok namiesto jeho pozemku, ktorý užíva nájomca. Ide o výrazný zásah do vlastníckeho práva vlastníka. Právna úprava preto umožňuje uzatvoriť podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Toto sú relevantné skutočnosti, ktoré musí orgán verejnej správy pri rozhodovaní v zmysle § 12a ods. 8 Zákona o nájme o vzniku podnájomného vzťahu k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa posúdiť, postupujúc podľa § 12a ods. 11 Zákona o nájme. V postupe okresného úradu správny súd nezistil žiadne pochybenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne zrozumiteľným spôsobom objasnil výsledok posudzovanej primeranosti.
44. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa jeho kontroly ocenenia poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa došlo k odchýlke, pretože orgán verejnej správy započítal aj časti parciel, ktoré sa nachádzajú za hranicami W.-u, kde pôda je dlhodobo neužívaná, a preto nemala byť zohľadnená pre výpočet pre podnájomné pozemky, správny súd konštatuje, že zákon neumožňuje zohľadňovať túto skutočnosť. Tvrdenia žalobcu sú irelevantné, ak pozemky doterajšieho prenajímateľa boli nájomnou zmluvou jeho právnym predchodcom dané žalobcovi do nájmu. Ako s nimi žalobca hospodáril, či išlo o reálne obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov (o to viac, ak to záviselo od konania žalobcu) je pre určenie výmery náhradných pozemkov za pozemky vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa dané do nájmu žalobcovi, nepodstatné. Navyše takýto rozdiel v zmysle tvrdenia žalobcu predstavuje XXXX,XX m2, čo vzhľadom na celkovú výmeru zazmluvnených pozemkov a celkovú výmeru určených podnájomných pozemkov XXXXX m2 (po odpočítaní XXXX m2 v neprospech doterajšieho prenajímateľa) možno považovať za tolerovateľnú odchýlku pri naplnení požiadavky primeranosti.
45. Pokiaľ žalobca vytýkal orgánu verejnej správy, že sa nevysporiadal so skutočnosťou o existencii nájomného vzťahu medzi G. ako prenajímateľom spoločnosťou Agropex s. r. o., správny súd konštatuje,
že táto žalobná námietka je nekonkrétna, nie je z nej zrejmé ako mal byť žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca v tejto časti nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby.
46. Tvrdenie žalobcu, že žalobca porušil ustanovenia nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril s Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť F. nie je správne. Žalobca zmluvné dojednanie neporušil, preto ani neexistuje dôvod výpovede nájomnej zmluvy pre porušenie zmluvných podmienok. Zmluvné dojednanie je pre orgán verejnej správy irelevantné. Jedná sa o rozhodnutie štátneho orgánu o určení vzniku podnájomného vzťahu, teda ide o mocenské rozhodnutie nezávislé na vôli nájomcu, či prenajímateľa zabrániť tomu, aby jeho pozemky užíval niekto iný ako nájomca. Z ustanovenia § 12a ods. 15 Zákona o nájme vyplýva, že nájomca je povinný oznámiť podnájomný vzťah vzniknutý podľa § 12a ods. 8 Zákona o nájme vlastníkovi pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah, do 30 dní od jeho vzniku, z čoho možno vyvodiť, že podnájomný vzťah môže vzniknúť bez ohľadu na stanovisko vlastníka. Právny názor žalobcu je v rozpore s účelom zákona, ustanoveniami § 12a Zákona o nájme, najmä pokiaľ by nájomca uzavrel s prenajímateľmi všetky nájomné zmluvy s takouto výhradou. Z ustanovenia § 10 ods. 4 Zákona o nájme vyplýva, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Teda zmluvne sa môže nájomca s prenajímateľom dohodnúť, že nájomca nemôže ďalej prenajatú vec prenajať tretej osobe, čo ale nevylučuje, že rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle § 12a ods. 8 Zákona o nájme bude daná prenajatá vec do podnájmu, že orgán verejnej správy je oprávnený založiť k takémuto pozemku podnájomný vzťah. Podstatným je to, že nájomca na základe dohody, na ktorú bol vyzvaný doterajším prenajímateľom podľa § 12a ods. 1 (bez ohľadu na to, čo mu v tom bránilo - napríklad aj zmluvné dojednanie) s doterajším prenajímateľom neuzavrel podnájomnú zmluvu v zmysle § 12a ods. 2 Zákona o nájme. Právna úprava preferuje dohodu medzi nájomcom a doterajším prenajímateľom na uzavretí podnájomnej zmluvy, avšak ak k uzavretiu zmluvy nedôjde (do 60 dní od podania žiadosti doterajšieho prenajímateľa adresovanej nájomcovi), doterajší prenajímateľ podá na príslušný okresný úrad žiadosť o vydanie rozhodnutia, že k určeným pozemkom vzniká v jeho prospech podnájomný vzťah. Navyše, v predmetnej veci Rímskokatolícka cirkev prejavila súhlas so vznikom podnájomného vzťahu na pozemkoch prenajatých žalobcovi. Žalobca spochybňoval predmetný súhlas až v replike, teda po uplynutí lehoty na podanie žaloby, preto sa správny súd s touto námietkou nezaoberal.
47. Správny súd má za to, že orgán verejnej správy postupoval v súlade s ustanoveniami § 12a zákona č. 504/2003 Z. z., ktoré okrem iného upravujú postup okresného úradu pre prípad, ak nájomca dobrovoľne neuzavrie s vlastníkom ako doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu. Úlohou orgánu verejnej správy bolo posúdiť, či dôvody nesplnenia si povinnosti nájomcu, t. j. žalobcu takúto zmluvu uzavrieť boli namieste a zároveň posúdiť podmienky primeranosti ohľadom návrhu na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle ustanovení § 12a Zákona o nájme pre rozhodnutie v zmysle § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. Orgán verejnej správy v konaní, v ktorom správne postupoval v zmysle citovaného zákona, dodržiavajúc zásady správneho konania, vydal rozhodnutie s náležitosťami vyžadovanými v zmysle § 12a ods. 12 Zákona o nájme.
48. Z dôvodov vyššie uvedených vyplýva, že žiadna zo žalobcom uplatnených námietok nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
49. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, rozhodujúc podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
50. Správny súd v súlade s ustanovením § 169 SSP rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania v konaní, pretože ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne také trovy konania, ktoré by súviseli so splnením nejakej povinnosti, ktorú mu uložil súd. Ďalší účastník konania si neuplatnil ani žiadne iné trovy konania, u ktorých by súd za účelom ich priznania posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa.
51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Poučenie : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.