Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Csp/96/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava IČO: 35 850 370 zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: P.. G.L. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. X, XXX XX P. S. M. o zaplatenie 1110,90 € s príslušenstvom takto,

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica neskôr postúpenou na tunajší súd domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 1110,90 € spolu s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, na základe ktorej poskytoval žalovanému služby, ktoré žalovanému pravidelne fakturoval.

3. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti žalobcu. Žalobca zistil, že žalovaný neoprávnene odvádza z vlastného zdroja (studne) odpadové vody do kanalizácie. Žalobca vystavil žalovanému celkovo 10 faktúr v celkovej výške 1.075,90,-€, čo predstavuje nedoplatok žalovaného. Za porušenie povinností žalovaného vyúčtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 35,-€ ako aj 7x5,-€ za upomienky.

4. Dňa 06.10.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č.k. XXUp/XXXX/ XXXX.

5. Žalovaný podal proti Platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. Žalobcom uplatnený nárok označil za nedôvodný, pričom uviedol, že všetky faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha majú byť za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Toto tvrdenie žalovaný odmieta a na túto skutočnosť žalobcu aj opakovane upozornil.

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 24.10.2023. Vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca pri vyčíslení uplatňovaného nároku vychádza zo záverov šetrenia vykonaného priamo na mieste vypúšťania, o čom predložil

fotodokumentáciu. Zdôraznil, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia a ktorým by nárok žalobcu spochybnil.

7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.12.2023. Opakovane uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z jeho strany dochádzalo k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie na základe čoho boli žalobcom vystavené faktúry, ktorých zaplatenia sa predmetným konaním domáha. Vo vzťahu k žalobcom prezentovanej kontrole zariadenia konanej dňa 15.03.2022 uviedol, že k tejto kontrole prizvaný nebol. K žalobcom tvrdenému preukázanému neoprávnenému odberu alebo vypúšťaniu odpadových vôd žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca toto tvrdenie preukazuje fotografiami domu, ulice a vodomeru žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že v rodinnom dome, kde malo dôjsť k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd v rozhodnom období nikto nebýval a teda aj spotreba pitnej vody zodpovedala tejto skutočnosti. Podľa žalovaného došlo zo strany žalobcu k vystaveniu faktúr bez právneho dôvodu a to za služby, ktoré nie sú predmetom Zmluvy č. S. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na reklamáciu zo dňa 10.08.2022, ktorú zaslal žalobcovi.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. S poukazom na ustanovenie (ďalej len ) súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu (Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, Zmluva č. S. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 11.02.2019, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 18.03.2022 na sumu 567,29 € splatná dňa 17.04.2022, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 08.06.2023 na sumu 300,-€ splatná dňa 08.07.2023, List žalobcu zo dňa 08.06.2023 označený ako neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 02.06.2022 na sumu 49,14 € splatná dňa 16.06.2022, Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 49,14 € splatná dňa 16.09.2022, Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 49,14 € splatná dňa 16.12.2022, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 02.04.2023 na sumu 14,86 € splatná dňa 17.04.2023, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 02.05.2023 na sumu 14,86 € splatná dňa 22.05.2023, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 02.06.2023 na sumu 14,86 € splatná dňa 20.06.2023, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 13.03.2023 na sumu 16,61 € splatná dňa 27.03.2023, Druhá upomienka zo dňa 08.07.2022, zo dňa 07.10.2022, 10.01.2023, 19.04.2023, 10.05.2023, 12.06.2023, 12.07.2023, fotodokumentácia z č.l. 51, Predžalobná výzva dňa 06.09.2023, kópia doručenky predžalobnej výzvy žalovanému, Reklamácia žalovaného zo dňa 10.08.2022, Pokus o zmier zo dňa 07.06.2023, 11.07.2023 a 09.08.2023, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 15.08.2023 na sumu 101,40 € splatná dňa 02.09.2023, Odpoveď žalobcu na reklamáciu žalovaného zo dňa 25.04.2022, Výpis z LV č. XXXX ako aj LV č. XXXX) a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Dňa 11.02.20219 bola medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom uzavretá Zmluva č. S. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd ( ďalej len ,, Zmluva“) . Z článku I Zmluvy vyplýva, že žalobca ako dodávateľ sa zaväzuje odberateľovi v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta Z.Á. XXXX/X, XXX XX P. S. M. dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku a odvádzanie odpadových vôd. V článku IV Zmluvy je uvedené, že Zmluva je uzatvorená na dobu určitú, pričom nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu. Z článku IV bod 3 zároveň vyplýva, že týmto dňom strácajú platnosť a účinnosť všetky predchádzajúce zmluvy na dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktoré boli uzavreté pre odberné miesto uvedené v tejto zmluve. V článku V Zmluvy je upravený spôsob ukončenia Zmluvy, ktorá môže byť v zmysle Zmluvy ukončená a) dohodou zmluvných strán, b) výpoveďou zo strany odberateľa v jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po doručení výpovede dodávateľovi. S výpoveďou zároveň odberateľ doručí dodávateľovi žiadosť o stanovenie technických podmienok odstránenia pripojenia vodovodnej/kanalizačnej prípojky, na verejný vodovod/kanalizáciu, na ktorej je/súd zriadené odberné miesta uvedené v článku I tejto Zmluvy a odstráni na svoje náklady, c) odstúpením od Zmluvy zo strany Dodávateľa ak sa plnenie podľa tejto Zmluvy stane pre neho nemožným alebo ak odberateľ opakovane uskutoční neoprávnený odber vody z verejného vodovodu neoprávnene

vypustí odpadové vody do verejnej kanalizácie alebo ak odberateľa iným podstatným spôsobom poruší túto Zmluvu a d) iným spôsobom, ktorý je uvedený v VOP.

11. V článku II Zmluvy označenom ako ,, Právny vzťah odberateľa k nehnuteľnosti“ je v bode 1 písm. a) uvedené pod vlastníctvo podielové LV č. XXXX, kat. úz. U., súp.č.XXXX/X, parc.č.XXX/X, XXX/XX.

12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 18.03.2022 na sumu 567,29 € splatnou dňa 17.04.2022 žalobca účtoval žalovanému sumu vo výške 51,61 € za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 16.03.202 do 13.08.2020, ako aj sumu vo výške 215, 68 € za obdobie od 14.08.2020 do 15.03.2020. Sumu 300,-€ účtoval žalobca žalovanému ako zmluvnú pokutu za porušenie článku VII bod 1 písm. g) Zmluvy.

13. Faktúrou č. XXXXXXXXX2 vystavenou dňa 08.06.2023 na sumu 300,-€ splatnou dňa 08.07.2023 účtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 300,-€ za porušenie článku VII bod 1 písm. g) Zmluvy.

14. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 02.06.2022 na sumu 49,14 € splatnou dňa 16.06.2022 účtoval žalobca žalovanému spotrebu vody za obdobie od 16.03.2022 do 02.06.2022. Z predmetnej faktúry je zrejmé, že žalovaný mal mať na odbernom mieste uvedenom v Zmluve predpokladaný odber resp. spotrebu 1 m3, pričom stočné malo byť v objeme 40 m3.

15. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 02.09.2022 na sumu 49,14 € splatnou dňa 16.09.2022 účtoval žalobca žalovanému za obdobie 03.06.2022 do 02.09.2022 predpokladanú spotrebu pitnej vody v objeme 1 m3, pričom stočné bolo v objeme 40 m3.

16. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 02.12.2022 na sumu 49,14 € splatnou dňa 16.12.2022 účtoval žalobca žalovanému predpokladanú spotrebu pitnej vody v objeme 1 m3, pričom stočné bolo v objeme 40 m3.

17. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 02.04.2023 na sumu 14,86 € splatnou dňa 17.04.2023 účtoval žalobca žalovanému za obdobie 03.03.2023 do 02.04.2023 spotrebu v predpokladanom objeme 11 m3, pričom stočné predstavovalo 11 m3.

18. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 02.05.2023 na sumu 14,86 € splatnou dňa 22.05.2023 účtoval žalobca žalovanému za obdobie od 03.04.2023 do 02.05.2023 predpokladanú spotrebu vody v objeme 11 m3, pričom stočné bolo 11 m3.

19. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 02.06.2023 na sumu 14,86 € splatnou dňa 20.06.2023 účtoval žalobca žalovanému predpokladanú spotrebu vody v objeme 11 m3, pričom stočné predstavovalo 11 m3.

20. Vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 13.03.2023 účtoval žalobca žalovanému sumu 16,61 €, splatnou dňa 27.03.2023.

21. Listom zo dňa 08.06.2023 označenom ako ,, Neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie“ oznámil žalobca žalovanému, že na odbernom mieste Marhuľová 3203/7, Ivanka pri Dunaji bolo potvrdené neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie z vlastného zdroja - studne bez uzatvorenej Zmluvy. Z predmetného listu zároveň vyplýva, že žalovaný nedoručil žalobcovi aktualizovanú Zmluvu a ani nepristúpil k odpojeniu vlastného zdroja od nehnuteľnosti, čím dochádza k porušeniu ustanovenia o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Z uvedeného dôvodu bola žalovanému opakovane vystavená faktúra so stanovením zmluvnej pokuty v zmysle článku VII bod 1. písm. g) Zmluvy.

22. Dňa 08.07.2022, 07.10.2022, 10.01.2022, 19.04.2023, 10.05.2023, 12.06.2023 a 12.07.2023 zaslal žalobca žalovanému upomienky za neuhradené faktúry za ktoré si následne uplatňuje zaplatenie sumy 35,-€.

23. Na preukázanie potvrdeného neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie žalovaným žalobca predložil súdu fotografie rodinného domu, priľahlej cesty a bližšie neurčenej vodovodnej šachty, ktoré má byť zároveň aj odberným miestom v zmysle Zmluvy ( č.l.51). Predmetné fotografie sú označené dátumom 15.03.2023.

24. Žalovaný v konaní predložil listinu označenú ako Žiadosť - reklamácia zo dňa 10.08.2022. Z obsahu predmetnej listiny vyplýva, že žalovaný obdržal od žalobcu návrh zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. S.. Zároveň žalovaný uviedol, že nakoľko nemá záujem o jej uzavretie, nebude ju posielať podpísanú späť. Tento úkon urobil, nakoľko mu bol telefonicky odporučený pracovníkom žalobcu, ktorý urgoval zaslanie podpísaného exempláru späť žalobcovi.

25. Listom zo dňa 25.04.2022 označenom ako odpoveď na reklamáciu pokuty M. - opakovaná reklamácia vyplýva, že žalovaný dňa 12.04.2022 doručil prostredníctvom emailu žalobcovi opakovanú reklamáciu týkajúcu sa udelenej pokuty. Žalovaný opakovane odmietol uhradiť sankciu za vypúšťanie odpadových vôd z iných zdrojov. Žalobca v predmetnom liste opakovane poukázal na skutočnosť, že dňa 15.03.2022 bolo zistené odvádzanie a čistenie odpadových vôd z vlastného zdroja bez uzatvorenej zmluvy. Zároveň žalobca vytkol žalovanému, že žiadnym spôsobom nezdokladoval ako nakladal s uvedenými odpadovými vodami z vlastného zdroja v danom období. Vzhľadom na vyššie uvedené predmetnú reklamáciu žalobca zamietol.

26. Žalovaný v konaní predložil súdu LV č. XXXX z ktorého vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 484/10 o výmere 488 m2 druh pozemku záhrada, parc. č. XXX/XX o výmere 173 m2 zastavaná plocha a nádvoria ako aj stavby parc.č. XXX/XX rodinný dom je E.H. C. rod. E..

27. Z článku II Zmluvy nevyplýva, vzťah odberateľa t.j. žalovaného k nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu. V uvedenom článku je iba uvedený list vlastníctva č. XXXX, kat. územie U., súp.č. XXXX/X, parc.XXX/X, 309/11.

28. V verejne dostupného registra listov vlastníctva súd zistil, že na liste vlastníctva uvedenom v Zmluve sú uvedený ako vlastníci V. Z., X. Z. a X. R..

29. Žalovaný vo výpovedi pred súdom odmietol tvrdenia žalobcu, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Ako prvá mu bola doručená od žalobcu faktúra na zaplatenie sumy 567,29 € za porušenie povinností vyplývajúcich mu z článku VII Zmluvy uzavretej v roku 2019. Následne mu bola vystavená faktúra na sumu 300,-€, ktorou si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za neoprávnené vypúšťanie vôd do verejnej kanalizácie. Dňa 22.03.2022 zaslal žalobca žalovanému novú Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s tým, že žalovaný zmluvu nepodpísal. Následne žalobca kontaktoval žalovaného prostredníctvom formulára na webovej stránke žalobcu, ktorého upovedomil o tom, že nemá záujem predmetnú zmluvu podpísať a žiadal ho o stornovanie už vystavených faktúr. Dňa 19.06.2023 obdržal od žalovaného list označený ako neoprávnené vypúšťanie vôd, s tým, že tento istý postup sa niekoľkokrát zopakoval. Dňa 15.08.2023 bola nehnuteľnosť odpojená od prívodu pitnej vody a za odpojenie vody mu bolo účtovaných 101,40 €. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že zaplatenie tejto faktúry nie je predmetom tohto konania.

30. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

31. Podľa veta prvá o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa .12.

32. Podľa vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo vlastník

pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.

33. Podľa § 28 odsek 3 uvedeného zákona, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

34. Podľa , o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len ""), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.

35. Podľa do verejnej kanalizácie možno vypúšťať alebo odvádzať iba odpadové vody mierou znečistenia a množstvom zodpovedajúce prevádzkovému poriadku verejnej kanalizácie, ak sa ich producent nedohodne s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie inak.

36. Podľa kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

37. Podľa právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

38. Podľa § 29 ods. 5 ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie vodu z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom overeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.

39. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

40. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

41. Podľa , a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dokaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sporu sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkaz na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

42. Ako prvú v prejednávanej veci súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu.

43. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

45. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X L. XXX/XXXX). Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

46. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného plnenia na základe Zmluvy č. S. uzavretej dňa 11.02.2019, ktorú sám predložil súdu spolu s podaným návrhom. Ako zmluvná strana na strane odberateľa je v Zmluve uvedený žalovaný, ktorý je označený menom a priezviskom ako aj dátumom narodenia. Z článku II uvedenej Zmluvy nevyplýva jednoznačne vzťah odberateľa k nehnuteľnosti, ktorá je označená ako odberné miesto ( Z. XXXX/X, X. XXXXXXXX). V bode 1 písm. a) je iba uvedený list vlastníctva č. XXXX, kat. územie U., súp. č. XXXX/X, parc.č.XXX/X, XXX/ XX.

47. Súd vykonal lustráciu vyššie uvedeného listu vlastníctva z ktorého zistil, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti uvedenej v Zmluve, pričom nie je bližšie uvedený vzťah odberateľa k nehnuteľnosti. Z ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.

48. Zohľadniac vyššie uvedenú skutočnosť súd zastáva názor, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovanou stranou.

49. Súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom povinnosti, ktorú v konkrétnom konaní išlo. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

50. Podľa rozhodnutia NS SR vo veci XCdo XXX/XXXX z 29.júna 2010 vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo ( nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej ( existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívneho ) existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

51. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sa súd vyjadrí aj k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody.

52. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia škody, ktorá mu mala byť spôsobená neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd žalovaným do verejnej kanalizácie z iného zdroja, ktorým mala byť studňa žalovaného. Tieto tvrdenia týkajúce sa preukázaného neoprávneného vypúšťania odpadových vôd žalobca preukazuje súdu fotodokumentáciou predmetnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súdu považuje argumentáciu žalobcu za nedostatočnú a nepreukázanú. Zo žalobcom predložených faktúr je zrejmé, že na odbernom mieste bol v období od 16.03.2022 do 02.12.2022 takmer identický odber vody, pričom je zrejmé, že ak odber vody bol 1 m3 a stočné bolo 40 m3, toto iba potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že predmetná nehnuteľnosť obývaná nebola. Čo sa týka žalobcom uplatnenej výšky škody, ktorá mu mala byť spôsobená súd poukazuje na ustanovenie podľa ktorého ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie vodu z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom overeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.

53. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že ak by aj súd pripustil skutočnosť, ktorá preukázaná v konaní nebola, že žalovaný neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, tak žalobca bol povinný v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia predložiť žalovanému ako aj súdu odborný výpočet overený prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, čo neurobil.

54. V tejto súvislosti súd uvádza, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

55. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena.

56. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore.

57. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania teda súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a

zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti. V kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán.

58. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd aj tento žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako aj pre neunesenie dôkazného bremena tvrdení žalobcom.

59. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle .

Poučenie:

P O U Č E N I E :

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej ;inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).