Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-20-2020.pdf
PDF · 87.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, proti žalovanej O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Obec Hontianske Tesáre, štátna občianka SR, o zaplatenie 329,83 € s príslušenstvom rozsudkom pre zmeškanie, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 329,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 329,83 € od 28.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.05.2020 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 10.04.2020, ktorou sa domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 329,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 329,83 € od 28.12.2019 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste podľa § 46 zákona č.251/2012 Z.z.. Žalobca faktúrou za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval sumu 329,83 €, č.faktúry 9191009392, splatná dňa 27.12.2019, s tým, že žalovaná ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradila. Žalobca poukázal na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike, v zmysle ktorého pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z.. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, žalobca poukázal na ustanovenie § 3 nariadenia vlády č.20/2013 Z.z..
2. Na návrh vydal súd dňa 30.07.2020 platobný rozkaz sp.zn. 11C/20/2020-23, ktorý však musel v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k. 11C/20/2020-44 zo dňa 23.11.2020 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
4. Súd postupoval analogicky podľa § 116 C.s.p., keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe (adresát neznámy) a lustráciou v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaná má ako trvalý pobyt evidovanú len Obec Hontianske Tesáre od 08.09.2020, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovanej. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne sa nepodarilo zistiť žiadneho aktuálneho zamestnávateľa žalovanej, prostredníctvom ktorého by jej súd mohol doručovať súdne zásielky. Lustráciou v registri ZVJS bolo zistené, že žalovaná nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Zo správy OO PZ Krupina súd zistil, že žalovaná sa na adrese uvedenej v žalobe nezdržiava, s tým, že šetrením bolo zistené, že žalovaná sa mala spolu s rodinou presťahovať do Českej republiky. Zo správy Informačného oddelenia riaditeľstva služieb cudzineckej polície ČR resp. z Centrálnej evidencie obyvateľov ČR súd zistil adresu žalovanej, na ktorej by sa mala táto zdržiavať. Následne sa súd opätovne pokúsil doručiť súdnu zásielku žalovanej na túto zistenú adresu v ČR, avšak zásielka nebola doručená z dôvodu, že adresát bol neznámy. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 27.12.2020 považuje za doručenú žalovanej.
5. Súd uznesením zo dňa 23.11.2020 sp.zn. 11C/20/2020-46 v zmysle § 167 ods. 2 C.s.p. vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a tiež označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Taktiež bola žalovaná v tomto uznesení poučená o tom, že ak vyššie špecifikovanú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Súd toto uznesenie doručoval spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle § 106 ods. 3 C.s.p., pričom tieto písomnosti sa považujú za doručené žalovanej dňom 27.12.2020 a zároveň súd doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami, ako i poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu a uznesenie zo dňa 23.11.2020 aj prostredníctvom Obce Hontianske Tesáre v súlade s ustanovením § 5 zákona č.253/1998 Z.z., pričom v zmysle správy Obce Hontianske Tesáre zo dňa 29.12.2020 bolo súdu oznámené, že informovali verejnou vyhláškou o uložení zásielky, ktorá verejná vyhláška bola zverejnená na internetovej stránke obce od 16.12.2020 do 26.12.2020, pričom zásielka menovanou nebola prevzatá a dňa 31.12.2020 bola vrátená na tunajší súd.
6. Podľa § 106 ods. 1 C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p., ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. V súlade s § 273 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p. a § 275 C.s.p. oznámil súd na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci na deň 20.01.2021 o 08.30 hod., č.pojednávacej miestnosti 10 (vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 11.12.2020) a vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
8. Podľa § 273 C.s.p., súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Podľa § 275 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
9. Súd o tejto žalobe rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to podľa nasledujúcich ustanovení zákona č.251/2012 Z.z. o energetike, vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č.87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 46 ods. 1 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „citovaná vyhláška“) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 39 ods. 13 zákona o energetike, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V takom prípade možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-tich dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.