Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/103/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Peter Janco, s miestom podnikania Pivovarská 718/76, 019 01 Ilava, IČO: 48 166 341, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Jurajom Jancom, advokátom, so sídlom Mierové námestie 52/6, 019 01 Ilava, IČO: 36 131 806, proti žalovanému: MONBERG, s. r. o., so sídlom 1. Československej brigády 3243/25, 038 61 Vrútky, IČO: 51 317 281, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Jurajom Fričom, advokátom, so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, v konaní o zaplatenie 1.620,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -147 zo dňa 26. februára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -147 zo dňa 26. februára 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.620,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.620,-Eur od 28.11.2018 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.04.2019, podľa ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.620,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.620,- Eur od 28.11.2018 až do zaplatenia, ako ja náhradu trov konania. Po skutkovej stránke žalobu žalobca odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným rámcovú zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonávať práce špecifikované v rámcovej zmluve. Žalobca si riadne a včas splnil svoje povinnosti a následne žalovanému vystavil dňa 28.10.2018 faktúru č. 10/2018 na sumu 1.620,- Eur, splatnú do 30 dní, predmetom ktorej bolo vykonanie montážnych prác v Nemecku. Podľa žalobcu dňa 28.11.2018 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, keďže do dňa podania žaloby žalobca neevidoval úhradu dlžnej sumy. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj náhradu trov konania.

3. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na tvrdenia žalobcu, žalovaného, dôkazy predložené sporovými stranami, vykonal dokazovanie v rozsahu uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku a za aplikácie ust. , , , , , dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

4. Podľa výsledkov dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkovo-právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o dielo uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.08.2018, predmetom ktorej bolo usporiadanie vzájomných práv a povinností zmluvných strán tejto zmluvy, ako aj čiastkových zmlúv o dielo uzatvorených v súlade s touto zmluvou, podľa ktorých bude zhotoviteľ vykonávať pre objednávateľa stavebné, strojárske a ďalšie s nimi súvisiace práce, a to najmä elektroinštalačné práce, tesárske práce, zváračské práce v kooperácii s ďalšími zhotoviteľmi podieľajúcimi sa na realizácii zákazky na základe spolupráce s objednávateľom. Sporové strany dohodli, že presnú obsahovú špecifikáciu, rozsah, termíny nástupu, dohodnutú cenu a prípadné ďalšie podrobné podmienky vykonania diela podľa bodu 1. tohto článku zmluvy budú predmetom samostatných čiastkových zmlúv o dielo, ktoré budú uzatvorené v súlade s článkom II. zmluvy. Z objednávky (podklady pre objednávku služby - práce) č. zo dňa 01.10.2018 mal okresný súd za preukázané, že medzi sporovými stranami boli objednané stavebné a montážne práce v mieste vykonania služby v Nemecku v meste Konigsbach - Stein, pričom nástup zhotoviteľa bol od 01.10.2018 do 27.10.2018 alebo do ukončenia projektu. Zmluvné strany sa dohodli na cene diela 15,- Eur/hod.. Podľa tejto objednávky, ako aj rámcovej zmluvy o dielo, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10/2018 zo dňa 28.10.2018 na sumu 1.620,- Eur so splatnosťou do 30 dní. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v ďalších podaniach si uplatnil voči nároku žalobcu svoje nároky, a to v zmysle uplatnenej zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia článku VI., bod 10 rámcovej zmluvy o dielo vo výške 1.800,- Eur. Túto započítal vzájomne voči uplatnenej pohľadávke žalobcu a navrhol, aby okresný súd toto započítanie akceptoval, pretože spĺňa všetky formálne náležitosti a keďže zmluvná pokuta žalovaného vyúčtovaná vo výške 1.800,-Eur prevyšuje nárok žalobcu (ktorý je vo výške 1.620,- Eur) započítaním pohľadávka žalobcu zanikla vo vzťahu k žalovanému a žalovaný si už neuplatňuje zvyšok vyúčtovanej zmluvnej pokuty, tento uplatnil len do výšky žalovanej sumy. Týmto procesným úkonom podľa názoru okresného súdu žalovaný uznal pohľadávku žalobcu, pretože započítať možno len existujúce pohľadávky. Okresný súd dospel k záveru, že za nesporný možno považovať len nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za vykonané práce vo výške 1.620,- Eur, keďže ho chce žalovaný vzájomne započítať.

5. Okresný súd uviedol, že relevantným zostalo v konaní zodpovedanie aj otázky, či a v akom rozsahu nárok žalobcu zanikol uplatnenou kompenzačnou námietkou. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Ak žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju musí posúdiť podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle ust. , ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany ( ). V súlade s ust. je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, kedy sa vzájomne započítané pohľadávky stretli. Žalovaný koncipoval svoju pohľadávku na základe rámcovej zmluvy o dielo, článok VI. bod 10. ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že v dohodnutom období žalobca nevykonával dielo, a to v dňoch 16.10. až do 27.10.2018. Zhotoviteľ podľa žalovaného má uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý deň omeškania. Povinnosťou žalovaného bolo pre platné uplatnenie tohto nároku voči žalobcovi preukázať porušenie tohto zmluvného dojednania vyplývajúceho z rámcovej zmluvy o dielo. Žalovaný v písomných vyjadrenia uviedol, že dňa 15.10.2018 žalobca svojvoľne opustil miesto realizácie diela, kedy už bolo zrejmé, že žalobca všetky žalovaným objednané práce nevykoná. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi bola daná výpoveď, ktorá ale neviedla k okamžitému zániku zmluvného vzťahu podľa článku VIII. bod 3. rámcovej zmluvy o dielo. Z výpovede konateľa žalovaného Olivera Brillu mal okresný súd za preukázané, že dňa 14.10.2018 malo dôjsť k slovnej výmene medzi C. N. (žalobcom), C. W. a žalovaným, za ktorého vystupoval B. H., ktorá mala vyvrcholiť dňa 15.10.2018 odchodom z miesta výkonu práce žalobcu C. N. a C. W., pričom C. N. a C. W. oznámili spoločne s Z. Y., že buď dokončia prácu alebo ak odídu, tak môžu pre nich nastať právne následky. Táto skutočnosť podľa názoru okresného súdu zo strany žalovaného zostala len v rovine tvrdenia, nebola preukázaná žiadnymi inými dôkazmi.

6. Súd prvej inštancie z predloženej listiny „Ukončenie zmluvného vzťahu zo dňa 16.10.2018“ mal za preukázané, že žalovaný ukončil zmluvný vzťah so žalobcom C. N. zo strany objednávateľa dňa 15.10.2018 jednostranným vypovedaním zmluvy. Ako dôvod ukončenia zmluvy poukázal na čl. III. bod 1. písm. j), „že zhotoviteľ sa dopustil konania, ktoré viedlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku

alebo trestného činu“. Žalobca sa naopak bránil tým, že žalovaného fyzicky nenapadol, len si vulgárne vymieňali názory, pričom ho požiadal, aby ukončil s ním zmluvu, načo mal aj prísľub a keďže dňa 25.10.2018 prevzal oznámenie o ukončení zmluvy, bral to, že zmluva sa skončila dňom 15.10.2018. Z výpovede žalobcu mal okresný súd jednoznačne za preukázané, že žalovaný nevyzval žalobcu, aby dokončil dielo po 15.10.2018. Z listinných dôkazov, a to z podaných trestných oznámení mal okresný súd preukázané, že B. H. ako osoba podávajúca trestné oznámenia vypovedal, že fyzicky konflikt, ktorý B. H. mal s C. W. oznámil dodávateľovi, ktorý uvedených pracovníkov N. a W. vykázal z pracoviska a taktiež B. H. W. a N. ústne oznámil ukončenie spolupráce na základe hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Z tohto podľa názoru okresného súdu jednoznačne vyplynul úmysel žalovaného, ako aj žalobcu, ukončiť rámcovú zmluvu medzi sporovými stranami dňom 15.10.2018. Okresný súd ďalej vyjadril, že žalovaný by bol úspešný v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a jej kompenzáciou s nárokom žalobcu, len ak by jednoznačne a bez pochybností preukázal, že žalobcu vyzval na nástup do práce po dni 15.10.2018, avšak túto povinnosť si nesplnil. Výpoveď žalovaného B. H. v tomto smere preukázala, že B. H. po odchode C. N. a C. W. nechcel mať s nimi nič spoločné, nekomunikoval s nimi, nakoľko bol fyzicky a duševne otrasený.

7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uveril tvrdeniam žalobcu, keď z predložených listinných dôkazov, ktorými bolo trestné oznámenie, uznesenie OR PZ, odbor kriminálnej polície, uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 04.07.2019 mal preukázané, že žalovaný vykázal z miesta realizácie prác žalobcu C. N., a teda úmyslom obidvoch zmluvných strán bolo okamžité ukončenie rámcovej zmluvy o dielo dňom 15.10.2018. Vzhľadom k týmto prijatým záverom okresný súd konštatoval, že neboli naplnené podmienky u žalovaného na postup v zmysle rámcovej zmluvy o dielo podľa článku VIII. bod 2. písm. b), bod 3., a to plynutie výpovednej doby tri mesiace po doručení písomnej výpovede stranou žalovaného žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vznik nároku na vyúčtovanie zmluvnej pokuty voči žalobcovi tým, že nenastúpil do práce, a preto nárok žalovaného na kompenzáciu voči nároku žalobcu bol neopodstatnený a nemal žiadne právne účinky. Na základe uvedeného žalobe žalobcu vyhovel, túto sumu žalovaný naviac nerozporoval, teda súd prvej inštancie mal za to, že faktúra bola vyhotovená v súlade s rámcovou zmluvou o dielo, ako aj objednávkou č. zo dňa 01.10.2018.

9. Okresný súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania poukázal na ust. , , , Nariadenia Vlády SR č. a uviedol, že žalovaný si riadne a včas nesplnil svoj dlh do 30 dní odo dňa vystavenia dokladu, t.j. dňa 28.10.2018, a preto sa dostal do omeškania.

10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , , . Žalobca mal plný úspech, proti žalovanému mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, o ktorej výške náhrady trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

11. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , , , a . Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalovaný namietol skutkové zistenia okresného súdu, ktorý na jednej strane z výpovede konateľa žalovaného mal za preukázané, že dňa 14.10.2018 došlo k slovnej výmene medzi C. N. (žalobcom), C. W. a žalovaným, ktorá vyvrcholila dňa 15.10.2018 odchodom žalobcu a C. W. z miesta výkonu práce, avšak na druhej strane podľa okresného súdu skutočnosť, že žalovaný spoločne s Z. Y. oznámili C. N. a C. W., že buď dokončia prácu, alebo ak odídu, tak môžu pre nich nastať právne následky, zostala zo strany žalovaného len v rovine tvrdenia, pričom nebola preukázaná žiadnymi inými dôkazmi. Podľa žalovaného okresný súd pri vyhodnotení skutkového stavu úplne opomenul lekárske správy, z ktorých bolo nepochybné, že konateľ žalovaného utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali jeho lekárske ošetrenie. Išlo o objektívnu skutočnosť, ktorá svedčila v prospech tvrdenia žalovaného o jeho nielen slovnom, ale i fyzickom napadnutí zo strany žalobcu a C. W.. Išlo o existenciu takého dôvodu, na základe ktorého žalovaný rámcovú zmluvu o dielo vypovedal. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mal žalovaného požiadať, aby ukončil s ním zmluvu, na čo mal aj prísľub a keďže dňa 25.10.2018 prevzal

oznámenie o ukončení zmluvy, bral to, že zmluva sa skončila dňom 15.10.2018. Podľa žalovaného takýto záver okresného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca a žalovaný síce zhodne uviedli, že žalobca požiadal žalovaného o vypracovanie výpovede, na čo mu ale žalovaný odpovedal, aby si výpoveď podal sám. Podľa žalovaného k žiadnej dohode o ukončení zmluvného vzťahu ku dňu 15.10.2018 nedošlo a zmluvný vzťah naďalej trvá, čo potvrdili tvrdenia sporových strán. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 29.01.2020 okrem iného uviedol: „Ja som len oznámil, povedal som, že chcem odísť z práce. Na základe arogantného správania p. H. som už nemal záujem s ním spolupracovať. Na druhý deň pred Z. Y. som povedal, že ak sa takto bude k nám správať, tak požadujem, aby nám okamžite napísal výpoveď a k žiadnemu napadnutia tam nedošlo. Ja som požadoval výpoveď na mieste, kde mi p. H. povedal s úsmevom, dostaneš to poštou, táto mi prišla 25.10.2018.“ Žalobca priznal, že žalovaný od neho „požadoval faktúru, áno, to bola moja chyba, lebo som ju nevystavil. Preto som ráno na fajčiarni pred H. a Z. povedal, že končím a chcem výpoveď hneď.“ Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol „Ja som mu povedal, aby mi napísal výpoveď, on sa mi zasmial do tváre a povedal, že mi to príde poštou. Ja som požadoval výpoveď na mieste, on mi povedal, že mám si to vypísať a vytlačiť.“ Ďalej žalovaný poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní konanom dňa 29.01.2020, na ktorom uviedol: „Žalobcu som nevyhodil, žiadny prísľub výpovede nedostal. Žiadal, aby som mu vystavil výpoveď, na to som mu povedal, aby si ju vystavil sám. Oboznámil som ho s tým, že nutnosť je dokončiť si projekt, ktorý sa začal. Potom bol ten verbálny a fyzický incident. Išiel som to oznámiť Z. Y., zmluvnému partnerovi, kde sme im oznámili, že ak chcú odísť, musia si dokončiť projekt. Oznámili sme im to ústne. Následne na to N. a W. opustili pracovisko.“

13. Podľa týchto tvrdení žalovaný mal za to, že žalobca chcel odísť z práce, pričom požiadal žalovaného, aby mu dňa 15.10.2018 dal výpoveď. Žalovaný tak neurobil, preto zmluva trvala ďalej. Toto potvrdzuje i následné konanie žalovaného, ktorý zmluvný vzťah so žalobcom ukončil výpoveďou. V opačnom prípade by predsa žalobcovi žiadnu výpoveď neposielal. Žalovaný namietal, že okresný súd mu nevyhovel, pokiaľ uskutočnil návrh na vykonanie dôkazu - prehratie zvukového záznamu rozhovoru medzi konateľom žalovaného a svedkom S. H.. Svoje rozhodnutie nezdôvodnil a nevysporiadal sa s ním ani v odôvodnení rozsudku, hoci žalovaný vysvetlil okolnosti vzniku nahrávky tak, že dôvodom nahrávania rozhovoru bola vlastná bezpečnosť. Účelom nahrávania nebolo cielene nahrávať S. H..

14. Okresný súd z výpovede žalobcu mal preukázané, že nevyzval žalobcu, aby dielo dokončil po 15.10.2018. Súčasne okresný súd uviedol, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu by bol preukázaný len v tom prípade, ak by žalovaný vyzval žalobcu, aby nastúpil do práce po 15.10.2018, avšak túto povinnosť si nesplnil. Podľa žalovaného vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca svojvoľne opustil miesto realizácie diela, nakoľko už predtým v ten istý deň, a to 15.10.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, aby práce na diele dokončil, preto nemal žalovaný žiaden dôvod opätovne žalobcu vyzývať, aby práce dokončil. Takúto zmluvnú povinnosť žalovaný nemal. Žalovaný až následne rámcovú zmluvu o dielo písomne vypovedal. Žalovaný mal za to, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VI. bod 10. rámcovej zmluvy o dielo. Na to, aby došlo k ukončeniu zmluvy dňa 15.10.2018, ako prijal záver okresný súd, by museli strany sporu uzavrieť najneskôr dňa 15.10.2018 dohodu o ukončení zmluvného vzťahu podľa čl. VIII. bod 2. písm. a) rámcovej zmluvy o dielo. Podľa výsledkov dokazovania vyplynulo, že kým žalobca chcel, aby mu žalovaný dal výpoveď, na čo žalovaný reagoval tak, aby dal výpoveď samotný žalobca, žalovaný ukončil zmluvný vzťah jednostrannou výpoveďou. Okresný súd pri tejto výpovedi žalovaného nerešpektoval teóriu dôjdenia, podľa ktorej je písomný právny úkon účinný až okamihom jeho dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta tohto úkonu. V opačnom prípade by okresný súd musel dospieť k záveru, že výpoveď žalovaného adresovaná žalobcovi nemohla nadobudnúť účinnosť a spôsobiť žalovaným zamýšľané právne následky skôr ako 25.10.2018, kedy bola žalobcovi doručená. Aj podľa čl. VIII. bod 2. písm. b) rámcovej zmluvy o dielo začala dňom 26.10.2018 plynúť zmluvne dohodnutá výpovedná doba troch mesiacov. Žalovaný ďalej poukázal, že podľa čl. VIII. bodu 4. rámcovej zmluvy o dielo pre vylúčenie pochybností, ukončenie zmluvy, či už dohodou alebo výpoveďou, nemá vplyv na trvanie práv a povinností zmluvných strán podľa existujúcich čiastkových zmlúv o dielo, ktoré neboli v čase ukončenia zmluvy splnené. Toto bol práve prípad, ktorý bol medzi žalobcom a žalovaným. Z týchto odvolacích dôvodov žalovaný mal za to, že jeho odvolanie je opodstatnené.

15. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu v podaní zo dňa 12. mája 2020. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné. Podľa žalobcu okresný súd úplne a správne zistil skutkový stav veci, neporušil žiadne procesné práva žalovaného, bolo rozhodnuté správne a zákonne, preto žalobca navrhol rozsudok okresného súdu

potvrdiť. Žalovaný v odvolaní opakuje tvrdenia o údajnom svojvoľnom opustení miesta vykonávania diela zo strany žalobcu. Tieto tvrdenia žalovaného sú účelové a nepravdivé, keďže vôľa oboch zmluvných strán, a najmä žalovaného, bolo ukončiť vykonávanie diela žalobcom už ku dňu 15.10.2018, a teda nie v rámci výpovednej doby. Žalovanému v takomto prípade nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi nemohol vzniknúť, a teda mu nevznikla ani pohľadávka, ktorú by mohol voči žalovanej pohľadávke započítať. Okresný súd správne skonštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať svoj nárok voči žalobcovi, v rovine ktorého neuniesol dôkazné bremeno. Zo zápisníc z výsluchov konateľa žalovaného jednoznačne vyplýva, pokiaľ vôbec došlo k jeho napadnutiu, že bol napadnutý C. W. a nie žalobcom. Zodpovednosť žalobcu za akékoľvek protiprávne konania voči konateľovi žalovaného si žalovaný vymyslel z dôvodu nedostatku vecných argumentov. Bolo nesporne preukázané, že ani žalovaný po 15.10.2018 nemal záujem na tom, aby žalobca pre neho akékoľvek činnosti vykonával. Žalobcu v tomto smere nekontaktoval, nedožadoval sa z jeho strany plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Z tvrdení žalobcu v ich vzájomnej súvislosti s uvedenými písomnými dôkazmi bolo zrejmé, že nielen žalovaný, ale obe zmluvné strany mali úmysel ukončiť konkrétnu zmluvu o dielo k 15.10.2018. Vznesenie nároku na zmluvnú pokutu zo strany žalovaného bolo len účelovou obranou zo strany žalovaného voči nároku žalobcu. Dôkazy vo forme lekárskych správ konateľa žalovaného považoval žalobca vo vzťahu k predmetu sporu, a najmä vo vzájomnej súvislosti k ostatným vykonaným dôkazom, za irelevantné. V trestnom oznámení zo dňa 28.10.2018, ktoré je súčasťou súdneho spisu, konateľ žalovaného Oliver Brilla uviedol, že 15.10.2018 „fyzický konflikt som osobne neskôr oznámil dodávateľovi, ktorý uvedených pracovníkov N. a W. vykázal z pracoviska a ja som zároveň W. a N. oznámil ústne ukončenie spolupráce na základe hrubého porušenia pracovnej disciplíny, agresie na pracovisku a tiež porušenia zmluvných podmienok.“ Žalobca zdôraznil, že uvedenej údajnej agresie, či napádania sa podľa tvrdení konateľa žalovaného nezúčastnil a trestné oznámenie sa výslovne týkalo len C. W. a jeho vyhrážania sa na adresu B. H.. Konateľ žalovaného opakovane vo svojich výpovediach uviedol, že žalobca sa mu žiadnym spôsobom nevyhrážal, nenapadol ho a svoje trestné oznámenie smeroval len voči C. W..

16. Žalobca zdôraznil, že nie on svojvoľne opustil pracovisko, ale bol z neho vykázaný a tiež, že už 15.10.2018 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie spolupráce, okrem iného aj „na základe hrubého porušenia pracovnej disciplíny“. Hrubé porušenie pracovnej disciplíny je v laickej časti verejnosti považované za dôvod pre okamžité ukončenie pracovného pomeru, pričom bolo preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným má skôr znaky závislej práce, než obchodnoprávneho vzťahu. Bolo zrejmé, že žalovaný chcel ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom okamžite, ako tomu nasvedčovalo aj jeho ďalšie konanie, keď sa žiadnym spôsobom nedomáhal plnenia povinnosti zo zmluvy zo strany žalobcu a aj v rámci trestného oznámenia uviedol, že jeho právny zástupca mu odporučil čakať, či žalobca opraví svoju faktúru. Trestné oznámenie bolo podané dňa 28.10.2018, pričom zákazka, z ktorej mal žalobca údajne „svojvoľne odísť“ trvala do 27.10.2018. Ďalej žalobca poukázal na výpoveď B. H., ktorý uviedol, že je pravdou, že žalobcu nevyplatil, ale len z toho dôvodu, že údajne na to nemal podklady. Opakovane vo svojich výpovediach uviedol, že sa so žalobcom stretnúť nechcel a nechcel s ním ani komunikovať. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovi dňa 15.10.2018 oznámil, že trvá na tom, aby zákazku dokončil, sú tak podľa žalobcu účelové, nepravdivé a žalovaný ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca zdôraznil, že čiastková zmluva bola uzavretá na dobu určitú, ohraničenú konkrétnym časom, z ktorej vznikla žalovaná pohľadávka a akékoľvek v rámcovej zmluve dohodnutie výpovednej lehoty sa čiastkovej zmluvy týkať nemôže. Žalobca zdôraznil, že konkrétne dielo malo trvať len od 01.10.2018 do 27.10.2018. Ak by sa mala aj v takomto prípade uplatniť výpovedná doba troch mesiacov, znamenalo by to, že v prípade ukončenia čiastkovej zmluvy výpoveďou by táto zmluva trvala dlhšie, ako keby došlo k jej ukončeniu splnením, čo je zjavne absurdné. Ustanovenie čl. II. rámcovej zmluvy okrem toho nestanovuje, že by čiastková zmluva o dielo mohla byť zmenená len v písomnej forme. S prihliadnutím aj na ustanovenie je možné takúto čiastkovú zmluvu ukončiť i ústne, či konkludentným prejavom. K takémuto ukončeniu čiastkovej zmluvy o dielo, ako to nesporne vyplynulo i z dokazovania, došlo dňa 15.10.2018. Od tohto dňa nemohol na strane žalovaného vzniknúť voči žalobcovi akýkoľvek nárok na zmluvnú pokutu týkajúcu sa omeškania s vyhotovením konkrétneho diela. Uplynutím výpovednej doby mohlo dôjsť len k ukončeniu rámcovej zmluvy o dielo, v rámci ktorej žalovaný už so žalobcom žiadnu čiastkovú zmluvu o dielo neuzatvoril. Pokiaľ ide o námietku nevykonania dôkazu navrhnutého žalovaným, a to vypočutie svedka H., tak žalobca mal za to, že súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré sú potrebné pre objasnenie veci. Pokiaľ mal byť uvedený svedok len účastníkom napadnutia konateľa žalovaného, ktorého sa žalobca nezúčastnil, tak táto skutočnosť z vecného hľadiska pre tento spor je

irelevantná, a preto nebolo potrebné tohto svedka vypočuť. Prehratie zvukového záznamu rozhovoru konateľa žalovaného s menovaným by z vecného hľadiska nemohlo priniesť nič. Potom, ako okresný súd zamietol tento dôkaz, žalovaný na výzvu okresného súdu uviedol, že už nemá žiaden dôkaz, ktorý by mal byť pred súdom vykonaný. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že na vykonaní tohto dôkazu žalovaný už netrval. Jeho nevykonanie preto nemôže byť odvolacím dôvodom. Podľa žalobcu žalovaný neuvádza žiaden relevantný odvolací dôvod, preto zotrval na potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 01.06.2020 (č.l. 186 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajského súdu nevyužil.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -190 zo dňa 04.11.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 12.01.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

20. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania boli odvolacie dôvody žalovaného, ktoré boli hodnotené za dôslednej aplikácie ust. , . V ďalšom ako podstatné krajský súd uvádza, že základom pre hodnotenie odvolacích dôvodov žalovaného bol skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. , keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania.

21. Podstatou odvolacieho dôvodu žalovaného bola námietka nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie podľa vykonaného dokazovania, ako aj z dôvodu nevykonania dôkazov označených žalovaným, a to keď nebol prehratý zvukový záznam rozhovoru medzi konateľom žalovaného a svedkom S. H., naviac ktoré nevykonanie dôkazu nebolo ani zdôvodnené rozsudkom okresného súdu. Žalovaný mal za to, že z titulu nesprávnych skutkových záverov potom došlo aj k nesprávnemu zhodnoteniu, že žalovaný nepreukázal nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorú započítal voči žalobcovmu nároku. Ďalej žalovaný namietal skutkové zistenia okresného súdu, keď nemohlo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dňom 15.10.2018, pretože k takémuto momentu ukončenia nebol predložený žiaden dôkaz, napr. dohoda o ukončení zmluvného vzťahu podľa Článku VIII. bod 2. písm. a) Rámcovej zmluvy o dielo a súčasne, ak bola daná výpoveď z Rámcovej zmluvy zo strany žalovaného, tak táto mohla nadobudnúť účinnosť a spôsobiť právne následky nie skôr ako 25.10.2018, kedy bola žalobcovi doručená. K námietke skutkových zistení a následne aj právnych posúdení žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle Rámcovej zmluvy bola dohodnutá výpovedná doba troch mesiacov, ktorú bolo potrebné vziať do úvahy k ustáleniu ukončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom podľa Článku VIII. bodu 4. Rámcovej zmluvy, ukončenie zmluvy nemalo vplyv na trvanie práv a povinností zmluvných strán podľa existujúcich čiastkových zmlúv o dielo, ktoré neboli v čase ukončenia zmluvy splnené, čo podľa žalovaného bola aj daná sporová právna vec.

22. K uvedeným odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalovaného, že by došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu okresným súdom podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie sporovej veci a osobitne uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaným, ktorý žiadal, aby ním uplatnená zmluvná pokuta vyúčtovaná faktúrou č. 12/2018 vo výške 1.800,- Eur, avšak uplatnená len do výšky žalobcom uplatneného nároku, bola ako kompenzačná námietka akceptovaná. Žalovaný uviedol, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v súlade s ustanovením Článku VI. bod 10. Rámcovej zmluvy, a to podľa

žalovaného porušením povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa, ktorý nevykonával dielo v dňoch od 16.10. až do 27.10.2018.

23. K námietke žalovaného o nevykonaní dôkazu okresným súdom, a to prehratie zvukového záznamu rozhovoru medzi konateľom žalovaného a S. H. krajský súd v prvom rade uvádza, že strane sporu je priznané právo označovať dôkazy, avšak ktoré z nich budú vykonané, o tom výlučne rozhoduje len súd v zmysle ust. , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Právo sporovej strany navrhovať vykonanie dôkazov nie je možné zamieňať s právom súdu rozhodnúť, ktorý z označených dôkazov vykoná a ktorý nevykoná. Krajský súd má za to, že podľa zmluvných dojednaní žalobcu a žalovaného v Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 09.08.2018 (ďalej len „Rámcová zmluva“) a na ňu nadväzujúcej čiastkovej zmluvy o dielo podľa Podkladu pre objednávku služby - práce, evidenčné číslo podkladu: zo dňa 01.10.2018 (č.l. 25, 58 - 62 spisu), pre posúdenie veci po skutkovej ako aj právnej stránke nebolo potrebné doplniť dokazovanie o dôkaz žalovaným navrhnutý a okresným súdom nevykonaný.

24. Bolo nepochybné, tak ako to vyjadril aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobcov nárok na zaplatenie ceny vykonávaného diela vyúčtovaného faktúrou č. 10/2018 k objednávke, resp. čiastkovej zmluve o dielo, evidovanej ako číslo 01102018.011 zo dňa 01.10.2018, a to v sume 1.620,- Eur, nebol sporný. Sporným zostalo, či žalobcov nárok na cenu diela zanikol započítaním, ktoré uskutočnil žalovaný, ak voči pohľadávke žalobcu použil na započítanie zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 12/2018 (č.l. 26 spisu). Je nepochybné, že na túto obranu žalovaného o zániku žalobcovej pohľadávky započítaním zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalovaným, nositeľom dôkaznej povinnosti bol žalovaný. Žalovaný bol povinný preukázať, že na zmluvnú pokutu účtovanú v dňoch od 16.10. do 27.10.2018 v zmysle Článku VI. bod 10. Rámcovej zmluvy mu vznikol nárok (9 dní x 200,- Eur = 1.800,- Eur zmluvná pokuta). Krajský súd v zhode so zisteniami súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný uplatnenú zmluvnú pokutu nepreukázal.

25. Podľa Článku VI. bodu 10. Rámcovej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak Zhotoviteľ poruší svoju povinnosť stanovenú v článku III. bod 6 písm. l) tejto Zmluvy, je povinný zaplatiť Objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý deň omeškania Zhotoviteľa. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že nárok Zhotoviteľa na náhradu škody zostáva nedotknutý.

26. Podľa Článku III. bod 6. písm. l) Rámcovej zmluvy zhotoviteľ je povinný nastúpiť a vykonávať Dielo v dobe vykonávania Diela dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo.

27. Podľa Článku VIII. bod 2. Rámcovej zmluvy túto zmluvu je možné ukončiť: a) po vzájomnej dohode uzavretej v písomnej forme, b) písomnou výpoveďou zo strany Objednávateľa bez uvedenia dôvodu.

28. Podľa Článku VIII. bod 3. Rámcovej zmluvy výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom po doručení písomnej výpovede druhej Zmluvnej strane. Účinky doručenia výpovede sú splnené aj vtedy, ak príjemca výpovede si túto nevyzdvihol v odbernej lehote, alebo jej prevzatie bezdôvodne odmietol.

29. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že nie je možné bez ďalšieho Rámcovú zmluvu vzťahovať na čiastkovú zmluvu o dielo, podľa ktorej žalobca ako zhotoviteľ plnil žalovanému ako objednávateľovi, ktorá čiastková zmluva bola evidovaná ako číslo podkladu: zo dňa 01.10.2018. Aj v Článku I. bodu 2. Rámcovej zmluvy žaloba a žalovaný ako zmluvné strany dohodli, že presná obsahová špecifikácia, rozsah, termín, cena, ako aj ďalšie podrobné podmienky vykonávania diela budú predmetom samostatných čiastkových zmlúv o dielo. V zmysle Článku II. bodu 4. Rámcovej zmluvy bola dohodnutá prednosť práv a povinností zmluvných strán dohodnutých v čiastkovej zmluve o dielo. Podľa čiastkovej zmluvy o dielo evidovanej ako číslo podkladu: zo dňa 01.10.2018 (č.l. 25 spisu) vyplynulo, že žalobca mal vykonávať stavebné a montážne práce podľa pokynov žalovaného ako objednávateľa s nástupom žalobcu ako zhotoviteľa od 01.10.2018 do 27.10.2018 alebo do ukončenia projektu. Podľa údajov miestom vykonania služby - práce bol Názov: Felsomat, Adresa: Gutenberg Str. 13, Mesto: Konigsbach - Stein, Krajina: Nemecko. Hodinová sadzba odmeny za dielo bola 15,- Eur s nástupom na výkon diela 01.10.2018. Z predmetnej čiastkovej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (č.l. 25 spisu) vyplynulo, že táto

mala dohodnutú konkrétnu dobu realizácie diela, t.j. dobu určitú a tým nebolo namieste apelovať zo strany žalovaného ako odvolateľa na dohodnutú trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá mala začať plynúť dňom 26.10.2018. Pre Rámcovú zmluvu v zmysle Článku IX. bodu 5. bolo dohodnuté, že táto sa môže meniť písomne. Vzhľadom k dohodnutej písomnej forme vzťahujúcej sa na zmeny Rámcovej zmluvy bolo možné pripustiť, aby podľa výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom došlo k ukončeniu čiastkovej zmluvy nie v písomnej forme.

30. Nepochybne žalovaným uplatnená kompenzačná námietka zmluvnej pokuty má charakter zabezpečovacieho inštitútu, ktorý má viesť k zabezpečeniu plnenia, resp. splnenia zmluvnej povinnosti. Zmluvnou povinnosťou, ktorá mala byť zabezpečená zmluvnou pokutou, bolo nastúpiť a vykonávať dielo v dobe vykonávania diela dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo žalobcom ako zhotoviteľom. Len za porušenie tejto povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa bolo možné uplatňovať zmluvnú pokutu žalovaným. Výsledky dokazovania však nepreukázali to, že by žalobca ako zhotoviteľ porušil zmluvnú povinnosť, a to, že by nenastúpil a nevykonával dielo v dobe dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo. Žalobca ako zhotoviteľ nastúpil na výkon diela 01.10.2018 a vykonávanie tohto diela ukončil 15.10.2018, a to z titulu zmluvnými stranami ukončeného vykonávania diela žalobcom. Okresný súd správne skonštatoval, že z listiny vyhotovenej žalovaným a označenej ako „Ukončenie zmluvného vzťahu zo dňa 16.10.2018“ bolo preukázané ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom dňa 15.10.2018. To, že dňom 15.10.2018 bol ukončený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným potvrdzuje samotné správanie sa a konanie žalobcu a žalovaného, pokiaľ žalovaný po takto prejavenej vôli nevyzval žalobcu na pokračovanie diela, resp. nemal záujem na tom, aby žalobca pokračoval vo vykonávaní diela aj po 15.10.2018. V zmysle výsledkov dokazovanie je potrebné rešpektovať prejav vôle žalovaného, ako aj žalobcu ukončiť zmluvu k 15.10.2018. V prípade ukončenia čiastkovej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným k 15.10.2018 potom nebolo namieste uplatňovať zmluvnú pokutu, ktorá sa viazala na povinnosť žalobcu nastúpiť a vykonávať dielo v dobe dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, ak táto bola ukončená k 15.10.2018, pokiaľ na takomto plnení zmluvných povinností žalobcom už žalovaný nemal záujem. Krajský súd zdôrazňuje, že podľa výsledkov dokazovania žalovaný nemal záujem, aby po 15.10.2018 žalobca nastúpil a vykonával dielo, nemal záujem na plnení tejto zmluvnej povinnosti žalobcom, čo žalovaný prejavil aj v úkone ukončenia zmluvného vzťahu uzavretého na základe dokumentu Rámcová zmluva zo dňa 16.10.2018 k dátumu 15.10.2018. Bolo nepochybné aj z tohto úkonu žalovaného zo dňa 16.10.2018, že Rámcová zmluva „zastrešovala“ čiastkové zmluvy o dielo. Takouto čiastkovou zmluvou o dielo bola zmluva, evidenčné číslo podkladu: v súvislosti s ktorou žalovaný faktúrou č. 12/2018 vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu 1.800,- Eur. Pokiaľ ale žalovaný v úkone zo dňa 16.10.2018 prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah (čiastkovú zmluvu o dielo) so žalobcom, ktorý bol „zastrešený“ Rámcovou zmluvou o dielo k 15.10.2018, tak po tomto dátume nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností žalobcom.

31. Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajským súdom v spojení so závermi okresného súdu vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalovaný nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom zabezpečenej zmluvnou pokutou podľa Rámcovej zmluvy, preto nemohol byť úspešný s uplatnenou námietkou započítania, kompenzácie voči žalobcovmu nároku a tým pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny realizovaného diela bola preukázaná ako opodstatnená. Pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené.

32. Nebol namieste odvolací dôvod žalovaného, ktorý bez ďalšieho žiadal prihliadnuť k dojednaniam Rámcovej zmluvy, ak žalovaným uplatnená zmluvná pokuta sa vzťahovala k čiastkovej zmluve o dielo č. a z obsahu dojednaných práv a povinností Rámcovej zmluvy vyplývalo, že niektoré z nich sa vzťahujú len na Rámcovú zmluvu. Ak žalovaný v odvolaní poukázal na Článok VIII. bodu 4. Rámcovej zmluvy, a to, že zánik Rámcovej zmluvy nemá vplyv na trvanie práv a povinností podľa čiastkových zmlúv o dielo, tak práve žalovaný v úkone zo dňa 16.10.2018 k dátumu 15.10.2018 prejavil vôľu ukončiť aj čiastkovú zmluvu o dielo, ak ju identifikoval miestom výkonu diela zhodného podľa čiastkovej zmluvy o dielo č. .

33. V konečnom dôsledku žalovaný svojim správaním dal nepochybne najavo, že nemá záujem na vykonávaní čiastkového diela žalobcom, t.j. že nemá záujem na trvaní zmluvného vzťahu so žalobcom či už podľa čiastkovej zmluvy o dielo alebo Rámcovej zmluvy.

34. Vo vzťahu k zhodnoteniam vyjadreným krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku sa primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.04.2012, podľa ktorého odvolací súd neporuší zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu a navyše tiež rozvedie vlastnú argumentáciu. Krajský súd bol povinný rozviesť aj svoju argumentáciu, aby sa dôsledne vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalovaného. V konečnom dôsledku aj súd prvej inštancie prepájal čiastkovú zmluvu o dielo so zmluvou Rámcovou. Podstatným a rozhodným v danej súdenej veci bolo to, že žalovaný nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom pri čiastkovej zmluve o dielo zabezpečenej zmluvnou pokutou, dojednanou v Rámcovej zmluve.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.