Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/446/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky - V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XX, XXX XX L., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO 36 856 592, dieťa rodičov: matka - B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L.-J., a otec - Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. 8, XXX XX L., v konaní o návrhu starej matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie starej matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.09.2019, č.k. -177, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 10.09.2019, č.k. -177, sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 10.09.2019, č.k. -177, zvýšil povinnosť otca platiť výživné na maloletú Z. E., nar. XX.XX.XXXX, z 70 eur na 170 eur mesačne, počnúc dňom 25.11.2017, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky (správne starej matky). Zročné výživné za obdobie od 25.11.2017 do 31.08.2019, v celkovej sume 1.849,99 eura, povolil otcovi splácať po 400 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.12.2016, č.k. -85, v časti o výživnom na maloletú Z. zo strany otca. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil , , , , , , , a , Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh starej matky na zvýšenie výživného pre maloletú určeného otcovi je dôvodný čiastočne. Konanie o zvýšenie výživného na maloletú vo vzťahu k matke podľa nezačal, dôvodiac, že výsluchom matky i starej matky mal za preukázané, že matka výživné na maloletú platí v sume 100 eur mesačne, keď brigáduje 200 eur mesačne a prispieva aj vecnými plneniami( školské potreby, ovocie a pod). Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú existenciu kvalifikovanej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom na strane maloletej (rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. -85, zo dňa 13.12.2016, právoplatný dňa 20.12.2016, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a rodičom bola uložení povinnosť platiť na maloletú výživné k rukám starej matky, otcovi sumou 70 eur a matke 100 eur mesačne). Skonštatoval, že za obdobie 3 rokov maloletá úmerne veku vyrástla a jej potreby sa zvýšili v každom smere - výživa, ošatenie, obuv, voľnočasové aktivity, dovolenky, kultúra a zdravotná starostlivosť. Za preukázané považoval, navrhovateľkou hradenie všetkých poplatkov súvisiacich s jej školskou činnosťou a zdravotným stavom, keď maloletá je dispenzarizovaná vo viacerých odborných ambulanciách. Náklady maloletej tvoria aj zvýšené výdavky na stravu, keď vyžaduje delaktózovú

finančne náročnejšiu stravu, maloletá navštevuje súkromné hodiny výtvarnej výchovy (bez súhlasu otca) ktoré považoval za prospešné pre jej vývoj. Vo vzťahu k zisťovanej zmene pomerov na strane rodičov zistil, že matka uzavrela manželstvo, nežije s manželom, ale s priateľom, jej príjem je nezmenený, pracuje na dohodu o vykonaní práce, v medziobdobí brigáduje, v súčasnom období je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Na strane otca zistil podstatnú zmenu pomerov zvýšením jeho príjmu. Nestotožnil sa s názorom otca, že výživné v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka, s ktorým matka i navrhovateľka súhlasili, nie je schopný platiť, nakoľko na skutočnosť, že má exekúcie, súd pri rozhodovaní o výživnom nemohol prihliadnuť a túto skutočnosť vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Návrhu vyhovel čiastočne a zvýšil výživné na maloletú zo strany otca na sumu 170 eur mesačne, ktorá podľa záveru súdu prvej inštancie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek, a zodpovedá aj zisteným pomerom otca, ktorý od decembra 2018 dobrovoľne na výživu maloletej platí 100 eur mesačne. Vo vzťahu k otcovi zohľadnil jeho produktívny vek 41 rokov a schopnosť pracovať bez obmedzení zhoršeného zdravotného stavu. Skonštatoval, že príjem otca sa po ukončení výkonu trestu odňatia slobody podstatným spôsobom zvýšil, i keď jeho výšku relevantným spôsobom nepreukázal. Vychádzal z tvrdení otca, že 12 mesiacov pracoval v Rakúsku s príjmom 1400 eur mesačne a na Slovensko sa vrátil, lebo nemal kontinuálne prácu, pričom ani tieto svoje tvrdenia nepreukázal, rovnako ako dôvod skončenia pracovného pomeru v Globerg-Accounting, s.r.o.. Súd prvej inštancie prihliadol na vývoj a rast životných nákladov, keď navrhovateľka z doterajšej výšky výživného určenej v roku 2016 v súčasnom období zabezpečí podstatne menej potrieb maloletej. Zohľadnil, že otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zročné výživné ku dňu 31.08.2019 vyčíslené v celkovej sume 1.849,99 eur (12 mesiacov a 6 dní x 100 eur /zročné výživné od 25.11.2017 do 30.11.2018/ + 9 mesiacov x 70 eur /zročné výživné od 12/2018 do 31.08.2019/, kedy otec platil po 100 eur mesačne), povolil otcovi podľa splácať po 400 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výrokoch o výživnom na maloletú, o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie stará matka (ďalej len navrhovateľka) podľa , , , a a , navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne ho zmeniť a jej návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a priznať jej voči otcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. Namietala nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď z neho nie je zrejmé, prečo súd priznal výživné práve vo výške 170 eur mesačne, z akých konkrétnych zárobkových možností (majetkových pomerov) otca vychádzal a ako sa vysporiadal s ňou predloženými dôkazmi, zárobkovými možnosťami otca, rozsahom plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči ďalšiemu maloletému dieťaťu, príjmom jeho partnerky vo výške 8.000 eur mesačne, v akej výške považuje potreby maloletej za odôvodnené. Súd prvej inštancie nedal dostatočne odpoveď na otázku, prečo určená a nie iná výška výživného zodpovedá v súčasnom období oprávneným a odôvodneným potrebám dieťaťa a aj pomerom zisteným na strane otca. Poukázala na rozpor vo výrokovej časti rozsudku a odsekmi 12 a 31 rozsudku (ak teda otec podľa názoru súdu je schopný platiť výživné 180 eur mesačne, prečo výživné zvýšil len na 170 eur mesačne). Vo vzťahu k zárobkovým možnostiam otca súd nevychádzal zo skutočného stavu veci, nemajúc za preukázaný príjem otca. Mala za to, že pre konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa nie je relevantná len okolnosť, či sa pomery na strane povinného (otca) podstatne zmenili a či sa príjem podstatným spôsobom zvýšil, ale o akú konkrétnu zmenu pomerov ide, na čo súd prvej inštancie nedal odpoveď. Poukázala na obsah znaleckého posudku H.. H. L. č. XX/XXXX, vypracovaného pre potreby konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. , ktorého predmetom je jej návrh na zákaz styku otca s maloletou a z ktorého vyplýva vyjadrenie otca o jeho príjme a jeho dlhoročnom pracovnom pôsobení v Rakúsku. Uviedla, že z vlastných tvrdení otca jednoznačne vyplýva, že v minulosti bol schopný zarobiť 1.900 eur netto a tiež že aj v apríli 2019 stále v Rakúsku pracoval (a pravdepodobne doteraz pracuje). V predmetnom konaní sa otec vyjadril, že 12 mesiacov pracoval za mzdu 1.400 eur mesačne ako pomocník na stavbe (ods. 9 rozsudku). Považujeme za potrebné zdôrazniť, že práca pracovníka (robotníka, pomocníka) na stavbe nie je špecifickou pracovnou pozíciou v špecifickej spoločnosti (napríklad na riadiacej funkcii). V prípade ak by otec nemohol pokračovať v práci robotníka v Rakúsku u určitého zamestnávateľa, napríklad aj pre nevyplatenie mzdy, nič mu nebránilo, aby za obdobnú mzdu pokračoval v práci u iného zamestnávateľa. Zdôraznila, že otec nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, ani skutočnosť, že by mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu a ani zdravotné problémy, ktoré by mu pracovať bránili. Vzhľadom na uvedené, ale vzhľadom aj na charakter práce robotníka alebo pomocníka na stavbe, možno odôvodnene predpokladať, že otec do dnešného dňa pokračuje v práci načierno v Rakúsku. Bez ohľadu na akékoľvek dohady o súčasnej výške príjmu otca, ku ktorým sa musela uchýliť z dôvodu, že otec nepreukázal žiadne

príjmy, ak otec v minulosti zarábal 1.900 eur netto, v konaní nebola preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by bránila otcovi v súčasnosti dosahovať podobný príjem. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či a ako súd prihliadol na okolnosť, že maloletá sa s otcom vôbec nestýka, tento sa na jej starostlivosti a potrebách plneniami navyše nepodieľa. Namietala nevykonanie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. H., nar. XX.XX.XXXX, a jej výšky, rodinným pomerom otca a príjmu jeho partnerky žijúcej s ním v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej namietala záver, že by nepreukázala dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletej, keď túto okolnosť podložila relevantnými lekárskymi správami, pričom sám súd konštatuje, že maloletá je po liečbe helikobakterovej gastritídy a má zistenú intoleranciu laktózy a tiež, že je dispenzarizovaná vo viacerých odborných ambulanciách. Ak súd bol toho názoru, že dôkazy ňou predložené nie sú postačujúce, mal ju vyzvať na ich doplnenie, alebo doplniť dokazovanie sám (s odvolaním predložila test na alergiu z 21.05.2019, výpis z knihy návštev H.. F. F., potvrdenie o cene lieku „Daosin“ ktorý maloletá užíva z dôvodu histamínovej intolerancie). Súčasťou súdneho spisu je aj prehľad výdavkov na maloletú, pričom súd neuviedol do akej miery považoval ňou deklarované potreby maloletej za dôvodné a ktoré by eventuálne neuznal. Za zrejmé považovala, že ani zvýšené výživné otca 170 eur mesačne spolu s výživným od matky, nepokryje odôvodnené potreby maloletej, ktoré bude musieť zabezpečovať z vlastných zdrojov, aj keď sama vyživovaciu povinnosť k maloletej, na rozdiel od jej rodičov nemá. V záujme maloletej by rada svoje finančné prostriedky použila skôr na sporenie maloletej, dovolenku maloletej alebo kúpu darčekov. Pokaľ súhlasila s výživným aj 180 eur mesačne, ktoré tiež nepovažovala za adekvátne odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam otca, dôvodom bolo ukončenie dlhotrvajúceho, pre ňu náročného konania. Vo vzťahu k náhrade trov konania nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie podľa . Odôvodenie v tejto súvislosti považovala za nedostatočné, pretože aj predpokladá priznanie náhrady trov konania v zmysle a . Napriek tomu, že navrhovala priznať jej náhradu trov konania, súd neodôvodnil, prečo jej náhradu trov konania nepriznal.

4. Matka, otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa , s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania podľa ust. , v spojení s ust. zrušil a podľa ust. v spojení s ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane výživou povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Dieťa má tiež právo mať úspory, ak to umožňujú príjmy rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené)

potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím, relaxom a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

9. Na strane povinného rodiča súd prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy.

10. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

11. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov.

12. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( v spojení s ust. ). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Zákon o rodine v ust. (rovnako procesný predpis - ust. ) ustanovuje

osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. 13. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine (účinného od 01.04.2017), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

14. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je súd v konaní o výžive maloletého dieťaťa podľa ust. povinný zisťovať skutočný stav veci ( ) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ).

15. V konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov ( a ). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Aj keď návrhy na ďalšie dokazovanie účastníkmi v konaní neboli produkované, súd prvej inštancie mal postupovať v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, mal vykonať dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť, v akej výške sú v súdenej veci dané predpoklady pre zvýšenie výživného na maloletú, s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria pre určovanie výživného na maloleté dieťa a či na základe zistenia skutočného stavu postačuje zvýšiť výživné iba vo vzťahu k povinnému rodičovi - otcovi, alebo či nie je dôvodné zvýšenie výživného aj vo vzťahu k matke tak, aby boli pokryté odôvodnené potreby maloletej v čo najvyššej možnej miere.

16. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o čiastočnom zvýšení výživného na maloletú vo vzťahu k otcovi, dospejúc k záveru o zmene pomerov na strane otca a maloletej (výživné na maloletú otcovi zvýšil od podania návrhu, od 25.11.2017 z 60 eur na 170 eur mesačne). Vo veci rozhodol, bez vykonania potrebného dokazovania, keď dokazovanie nezameral rovnako voči obidvom rodičom. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, ako sa vysporiadal s otázkou výšky nákladov na odôvodnené potreby maloletej, v akej sume ich považuje za odôvodnené a aj preukázané. Pokiaľ zvýšil výživné iba vo vzťahu k otcovi, nie je zrejmé, či vykonaným dokazovaním mal za preukázané že forma plnenia si vyživovacej povinnosti matky voči maloletej prostredníctvom platieb výživného a vecnými plneniami je dostatočná a zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam. Nesprávne určil povinnosť otca platiť výživné k rukám navrhovateľky ( Zákona o rodine). Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia ( ). Pokiaľ navrhovateľka súdu prvej inštancie vytkla nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia danú námietku je nutné podriadiť pod ust. .

17. Súd prvej inštancie teda k svojmu záveru dospel bez toho, aby sa dostatočne riadil vyššie spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu, t. j. komplexne preskúmal majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov rovnako za posudzované obdobie a to v kontexte preukázania existencie zmeny pomerov. Neskúmal oprávnené náklady maloletej a ich dôvodnosť, ktoré sú nevyhnutné pri určovaní výživného, kedy až na základe ustálenia ich výšky je možné tieto potom premietnuť do rozhodnutia o výživnom. Okrem nákladov na odôvodnené potreby maloletej, nezisťoval ani priemerné mesačné výdavky u oboch rodičov, prípadne existenciu finančných záväzkov. Zohľadnil tvrdenia otca o jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej X. H., nar. XX.XX.XXXX, avšak jej výšku bližšie neskúmal, výsluchom otca nezistil v akom rozsahu je táto vyživovacia povinnosť z jeho strany plnená, či sa o maloletú osobne stará, prípadne či si vyživovaciu povinnosť k nej plní dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia súdu. Vo vzťahu k maloletej v čase rozhodovania dôvodil zmenou pomerov za obdobie 3 rokov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, poukazujúc že má 10 rokov a navštevuje 3 ročník Bulharskej základnej školy Christa Boteva ( správne v šk. roku 2019/2020 navštevovala 4 ročník), avšak z rozhodnutia nevyplýva, ako vyhodnotil zmenu pomerov ku dňu podania návrhu, podaného v lehote 11 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Vo vzťahu k maloletej mal zo strany navrhovateľky preukázané zdravotné problémy maloletej ako je intolerancia laktózy, prekonanie helikobakteriálnej gastritídy a jej liečbu v roku 2017, z rozhodnutia však nevyplýva ustálenie zmeny pomerov na strane maloletej, v čom je potrebné vidieť nárast nákladov na jej odôvodnené potreby, ako sa v mesačných nákladoch maloletej odrážajú náklady spojené s jej liečbou, či intoleranciou laktózy a v akej výške ich súd prvej inštancie pre potreby rozhodnutia o výške výživného ustálil. Navrhovateľka, ktorej je maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti nemá vyživovaciu povinnosť k svojej vnučke a naďalej sú to rodičia, ktorým vyživovacia povinnosť k maloletej zo zákona prináleží. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že obaja rodičia, z ktorých ani jeden osobnú starostlivosť a výchovu o maloletú osobne nezabezpečuje, sú povinní svoju vyživovaciu k maloletej plniť podľa svojich možností a schopností. Na prijatie rozhodnutia o zvýšení výživného na maloletú mal súd prvej inštancie správne ustáliť výšku jej mesačných nákladov (dôvodných) a posúdiť zákonné kritériá pre určovanie výživného vo vzťahu k obidvom rodičom tak, aby skutočné náklady maloletej boli podľa možností a schopností rodičov rozdelené medzi oboch pomerne, resp. s ohľadom na vykonané dokazovanie v zmysle § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine tak, aby záver súdu vychádzal zo zistenia skutočného stavu. Preto mal súd prvej inštancie vykonávať potrebné dokazovanie zamerané na zistenie rodinných, zárobkových, majetkových pomerov a možností a schopností nielen vo vzťahu k otcovi, ale aj matke. Nie je možné sa totiž uspokojiť iba s vyjadrením matky a navrhovateľky (jej matky), že platí výživné 100 eur mesačne (aj v tomto smere sa ich tvrdenia v priebehu konania rozchádzali), keď dokazovaním je potrebné preukázať, či tieto plnenia matky zodpovedajú jej možnostiam a schopnostiam, zmene pomerov či už na strane maloletej ale aj samotnej matky, ktorá ako vyplýva z jej tvrdení uzavrela manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s ďalším partnerom. Pri posúdení možností a schopností matky nestačí iba jej vyjadrenie o jej evidencii ako nezamestnanej, keď tieto je potrebné rovnako ako u otca vyhodnocovať a v jej prípade napr. aj zisťovať dôvody nezotrvania na svojich pracovných pozíciách, ktoré v priebehu posudzovaného obdobia získala a pracovný pomer v krátkom čase ukončila. Súd prevej inštancie síce zohľadnil rodinné prídavky ktoré stará matka poberá na maloletú, nezisťoval však nárok či poberanie iných štátnych sociálnych dávok v súvislosti so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a či v prípade ich priznania tieto s ohľadom na ich charakter môžu mať vplyv na rozhodnutie o výške výživného. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že súd prvej inštancie nepotvrdil ňou tvrdený trvale zhoršený zdravotný stav maloletej, odvolací súd udáva, že navrhovateľka skutočné náklady na liečbu maloletej v posudzovanom období nepreukázala, t.j. napríklad potvrdenie od ošetrujúcej lekárky maloletej o indikovanej liečbe, ktorá by nebola vôbec alebo čiastočne hradená zdravotnou poisťovňou a teda ide o pravidelné a priame mesačné náklady maloletej vynakladané navrhovateľkou. Rovnako z dokladov predložených navrhovateľkou nevyplýva, aké sú mesačné náklady na platené krúžky maloletej, ako často ich navštevuje ( resp. v akom období ich navštevovala), keď predložila iba potvrdenie koľko stoji 1 hodina a z potvrdenia základnej školy vyplýva, že maloletá navštevuje krúžky v rámci školy, ktoré však osobitne platené nie sú. Pokiaľ navrhovateľka trvá na zvýšení výživného iba vo vzťahu k otcovi na 550 eur mesačne, je aj povinná takéto odôvodnené náklady na maloletú preukázať. Až po ich preukázaní a ustálení možno, avšak vo vzťahu k obom rodičom posúdiť, ktorý z rodičov a v akej výške je povinný uvedené náklady maloletej prostredníctvom výživného uhrádzať, resp. či vecné plnenia niektorého z nich, v danom prípade zrejme iba matky, je možné vyhodnotiť tak, že tieto pravidelne pokrývajú časť mesačných nákladov na maloletú a je možné ich zohľadniť, prípadne uzavrieť, že dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti matky spolu s pôvodne určenou výškou výživného na maloletú aj naďalej

zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam a postačuje. V posudzovanom prípade z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné uzavrieť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá na strane rodičov a maloletej prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia.

18. Za popísanej situácie odvolací súd musí skonštatovať, že v súdenej veci súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania navrhovateľky, podľa ust. , v spojení s ust. zrušil a podľa ust. v spojení s ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného mimosporového konania vyjadrený v článkoch 1, 4 a 6 v spojení s článkom 46 a násl. a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v hore naznačenom smere, komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a zárobkové pomery obidvoch rodičov za celé posudzované obdobie a ich výdavky, pokiaľ rodičia vedú spoločnú domácnosť s partnermi, vykoná dokazovanie aj smerom k zisťovaniu ich príjmov. Možnosti a schopnosti obidvoch rodičov posúdi aj z pohľadu tzv. zásady potencionality zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. V zmysle ust. , začne konanie aj bez návrhu o zvýšenie výživného na maloletú aj vo vzťahu k matke maloletej. Dokazovanie doplní aj na zistenie a ustálenie nákladov na odôvodnené potreby maloletej. O spôsobe platenia výživného rozhodne v súlade s Zákona o rodine. Súčasne súd prvej inštancie, vykoná dokazovanie (prípadne toto aj zopakuje) v súlade s ust. a a nasl. (najmä ust. ) a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom ( ).

20. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie ( ). Rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o trovách konania odôvodní tak, aby zodpovedalo .

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. a rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).