Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-4-2021.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Subarea
6C/4/2021
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: I. zastúpenej spoločnosťou Y., proti žalovanému: G. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.01.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa na vzdialenosť 10 metrov k žalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a zároveň žiadala, aby súd zakázal žalovanému vstup do rodinného domu so súpisným č. XXXX, postavenom na pozemku par. registra „C“ č. XXXX/XX, evidovanom na LV č. XXXX, pre kat. úz. I., obec G., okres I..
Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia od 10.04.2003. Manželstvo uzavreli v USA. Ich manželstvo je zapísané v osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR pod zväzkom OM/XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX. Z manželstva sa manželom narodili dve mal. deti: S. vo C. v USA, štátny občan SR a zároveň občan USA a U. v Y., štátna občianka SR. Po uzavretí manželstva prvé 4 roky manželia žili v USA. Spoločné manželstvo nebolo od počiatku harmonické. Žalovaný požíval v nadmernom množstve alkoholické nápoje a iné omamné a psychotropné látky, prevažne marihuanu. Po požití týchto látok býval často agresívny, reagoval vznetlivo a veľmi neprimerane. Žalobkyňa sa snažila manželovi pomôcť a z toho dôvodu vyplatila všetky jeho dlhy aj voči jeho matke a investovala viac ako 160.000,- dolárov na rekonštrukciu ich dvoch domov v USA. Po úhrade dlžných súm sa manželia rozhodli presťahovať na Slovensko do Y.. Žalovaný zamestnanie vždy získal vďaka svojim znalostiam a skúsenostiam, ale nikdy si ho nedokázal dlhodobo udržať kvôli nadmernému požívaniu alkoholu a viac ako nevhodnému správaniu sa voči kolegom a nadriadeným. Alkoholické nápoje aj požíval aj v zamestnaní. Bol viackrát postihnutý za priestupky za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu a v roku 2014 aj odsúdený. Snažil sa prestať s alkoholom a z toho dôvodu zveril žalobkyni platobné karty. Od roku 2013 manželia aj s deťmi bývajú v rodinnom dome v G., ktorý majú v BSM. Žalovanému tu zohnala prácu. Všetky incidenty a konflikty medzi manželmi vznikali a vznikajú po požití alkoholu žalovaným, ktorý potom neprimerane reaguje, nie je možné s ním komunikovať, je podráždený, zúrivý a násilný. Žalobkyňa aj s deťmi sa ho boja a tak ho počúvajú. Pokiaľ by mu vzdorovala, začne žalovaný na ňu slovne útočiť, vulgárne jej nadáva, vyhráža sa jej, že ak neprestane odvrávať vyhodí ju z domu. Žalobkyňa približne od 28.11.2020 zažíva od žalovaného neustále verbálne urážky, nadávky, osočovanie. Do16.12.2020, pokiaľ žalobkyňa neodcestovala s deťmi do Y. na vianočné sviatky, žalovaný ponocoval, v noci telefonoval, správal sa hlučne, šikanózne.
Žalobkyňa nemohla spávať a deťom zo stresu nechutilo ani jesť. Žalobkyňa tieto psychické útoky neriešila prostredníctvom polície, keďže v posledných rokoch nedošlo k fyzickému útoku. Žalobkyňa však tieto psychické útoky žalovaného znášala veľmi ťažko. Správanie žalovaného naberá na intenzite a prejavuje sa aj voči mal. deťom. Žalovaný má mimomanželské pomery s inými ženami, s ktorými telefonuje so sexuálnym podtónom, pričom sa dotýka intímnych častí svojho tela a posiela im fotografie a videá intímnych častí tela. Raz v noci, keď mu odporovala, bol zúrivý a pripravený ju za jej opovážlivosť udrieť, no vďaka deťom sa tak nestalo. Pred pár rokmi spomenula žalobkyňa rozvod, opäť sa v podnapitom stave správal agresívne, chytil ju za ramená a triasol ňou až mala na rukách modriny. Od tej doby ju žalovaný neustále psychicky týra. Žalobkyňa si dňa 12.12.2020 vybrala mzdu zo spoločného účtu, na čo žalovaný žiadal, aby mu platila nájomné, alebo ju vyhodí z domu. Keď mu dohovárala za pitia a neveru, tak ju viackrát v noci vyhodil za dvere a tie otvoril až po tom, ako ho deti prosili, aby ju pustil dnu. O domácnosť a mal. deti sa stará výlučne žalobkyňa, kým žalovaný hrá hry, fajčí a požíva alkohol. Žalovaný neovláda slovenský jazyk. Odmietol sa ho učiť. Uviedla , že k návrhu prikladá nahrávky v anglickom jazyku. Neustále vyhrážanie, osočovanie, ponižovanie zo strany žalovaného voči žalobkyni v posledných mesiacoch výrazne eskaluje najmä z dôvodu, že obaja pracujú v režime Home Office a deti majú online vyučovanie. Už maličkosť žalovaného dokáže vyprovokovať tak, že kričí na žalobkyňu i deti. Dňa 28.11.2020 ju tak zatláčal k stene, že sa jeho nosom dotýkal jej nosa a zo zovretými päsťami na ňu kričal nadávkami a vyhrážkami, že ak ho nebudú počúvať spacifikuje ich, že má na to výcvik. Tým u žalobkyne vzbudzuje strach o život, o fyzické ale najmä psychické zdravie detí. Žalobkyňa sa celá trasie, má poruchy spánku, sústredenia, trpí úbytkom telesnej hmotnosti, je v neustálom strese a napätá. Preto žalobkyňa po súhlase žalovaného odišla s deťmi 16.12.2020 do Košíc k rodičom s tým že nevie kedy sa vráti. Z dôvodu protiepidemiologických opatrení ostanú v Košiciach do 24.01.2021. Žalovaný s tým nesúhlasí. Telefonuje im v neskorých večerných hodinách. V telefóne je agresívny, vulgárny a útočí na žalobkyňu. Uvádza jej, že keď príde, naučí ju poslúchať a že nemá robiť problémy. Ide opäť o psychické týranie. Navrhovateľka, pokiaľ sa vráti z Y., má naďalej obavu o svoj život a zdravie. Obáva sa z naplnenia vyhrážok zo strany žalovaného. Žalobkyňa o svojej rodinnej situácii nehovorila nikomu. Snažila sa svoje manželstvo zachrániť a podporovať žalovaného. Vždy ho poslúchala. Nechcela vyvolávať konflikty, traumatizovať deti a tak sa všetko dialo za zatvorenými dverami. Odporca má špeciálny vojenský výcvik. „Vraj“ bol dva roky ostreľovačom v Afrike a Afganistane. Utrpel však zranenie a bol nútený sa vrátiť k rodinnému životu. Žalobkyňa má informáciu od obvodného lekára žalovaného, že dôsledkom jeho vojnových skúseností trpí posttraumatickou stresovou poruchou a chronickou depresiou, ktorou trpia aj jeho dvaja bratia a otec (jeho starý otec spáchal samovraždu na psychiatrickom oddelení). Žalovaný užíval krátky čas antidepresívna, ktoré mu predpísala obvodná lekárka v Bratislave, ale neskôr odmietol pokračovať v liečbe, odmieta návštevu psychológa, alebo psychiatra. Z dôvodu ochrany osobných údajov žalobkyni nebolo umožnené získať túto lekársku správu, a preto nevie túto skutočnosť súdu preukázať. O tejto poruche však svedčí jeho správanie sa. Chvíľami upadá do depresií, sebaľútosti, hovorí žalobkyni ako ju miluje a vzápätí sa správa vulgárne, agresívne a miestami až nepríčetne. Typická je u neho častá zmena nálad, strata kontroly. Z detí si urobil sluhov a núti ich robiť všetky domáce práce. Používa aj fyzické tresty a to u mal. S. a to už od mala. Keď mal 4 roky bol hyperaktívny a vtedy ho žalovaný zbil opaskom. Mal. S. sa ho od vtedy bál tak, že robil všetko čo mu povedal. Doposiaľ užíva lieky kvôli poruche učenia a navštevuje detskú psychiatrickú ambulanciu v Bratislave. V septembri 2020, kedy mal. S. diagnostikovali infekčnú mononukleózu s ťažkým priebehom trvajúcim 10 týždňov s teplotami. Lekári zakázali S. vykonávať fyzickú aktivitu a musel dodržiavať prísnu diétu. Žalovaný ho v ôsmom týždni liečby nútil pomôcť mu s rúbaním tují na záhrade. Deti Maloleté deti sa ho boja a nedokážu sa mu ubrániť. Odkedy od žalovaného odišli deti sa cítia uvoľnenejšie, pokojnejšie a šťastnejšie. Budú sa však musieť vrátiť do domu v G. z dôvodu opätovných otvorení škôl a výkonu jej zamestnania, pričom žalobkyňa sa návratu domov obáva, hlavne toho, že žalovaný vyhrážky uskutoční. Preto sa rozhodla riešiť konanie žalovaného formou neodkladného opatrenia, čo považuje za účinný spôsob riešenie problematiky násilia a práve toto považuje žalobkyňa za cestu „oslobodenia“ sa od dlhoročného násilia páchaného na jej osobe a mal. deťoch. Má za to, že existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne a mal. detí naďalej pokračovať.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchu v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného
opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010).
V danom prípade ide o opatrenie, ktoré sa týka ochrany pred domácim násilím. V zmysle tohto neodkladného opatrenia účastníkovi, voči ktorému návrh smeruje, je možné, aby súd uložil, aby dočasne opustil byt alebo dom spoločne obývaný s osobou, ktorá navrhuje vydať neodkladné opatrenie, resp. aby do tohto domu alebo bytu dočasne nevstupoval. Úlohou tohto inštitútu je prostredníctvom rozhodnutia v občiansko-právnom konaní pred súdom eliminovať kontakt páchateľa násilia s obeťou násilia a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd preukázané odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia a to predloženými a relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického hľadiska najprístupnejšími dôkazmi v takýchto prípadoch sú lekárske správy, zápisnice polície o vykázaní násilníka zo spoločného obydlia ale aj trestné oznámenia a pod. Násilie je možné definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilie môže mať rôzne formy, môže byť napríklad fyzické, verbálne, sociálne, ekonomické, sexualizované, psychické i emocionálne, môže byť zjavné ale aj skryté.
Skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, sa súd oboznámil s návrhom žalobkyne, trestným rozkazom zo dňa 26.02.2014, LV č. XXXX, čestným vyhlásením V. zo dňa 26.12.2020, čestným vyhlásením C. zo dňa 20.12.2020, čestným vyhlásením C. a D. zo dňa 21.12.2020, listom pre súd mal. S. a mal. U. zo dňa 17.01.2021.
Po preskúmaní dôkazov súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala ňou tvrdený skutkový stav manželského spolužitia v podstate od uzavretia jej manželstva doposiaľ. Svoje skutkové tvrdenia však nepodložila žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by aspoň osvedčovali tento tvrdený opísaný stav, resp. aspoň osvedčovali tvrdené psychické týranie tak žalobkyne ako i mal. detí zo strany žalovaného. Žalobkyňa tvrdí, že zo strany žalovaného ide predovšetkým o psychické násilie, psychické týranie, vyhrážky a pod., avšak ničím nepreukázala resp. neosvedčila skutočnosť, že žalovaný je dôvodne podozrivý z takéhoto násilia, nepredložila súdu žiadny dôkaz o nejakom relevantnom šetrení násilného správania sa jej manžela. Žalobkyňa taktiež ničím neosvedčila tvrdené násilné správanie žalovaného k mal. deťom, keďže povinnosťou žalobkyne, v prípade zistenia psychického resp. fyzického týrania mal. detí, bola bezodkladne takúto skutočnosť oznámiť príslušnému Úradu práce, sociálnych veci a rodiny a požiadať ich o pomoc. Ani doložené čestné prehlásenia jej rodičov, sestier a vyjadrenia mal. detí účastníkov podporne nedokumentujú také konanie a správanie sa žalovaného, ktoré by vyžadovalo rýchlu a naliehavú elimináciu kontaktu žalovaného ako páchateľa násilia a žalobkyne a mal. detí ako obetí tohto násilia a nevyhnutnosť bezprostredne a rýchlo reagovať na takýto stav. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že sa jej na základe správania sa a konania žalovaného zhoršil zdravotný stav ako aj zdravotný stav jej mal. detí, avšak toto tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným lekárskym potvrdením ani od svojho lekára resp. od detského lekára, ktorého jej deti navštevujú. Čestné prehlásenia rodinných príslušníkov žalobkyne v Košiciach, ktorí z vlastného pohľadu v podstate zhodne popisujú manželské spolužitie žalobkyne so žalovaným od uzavretia jej manželstva až doposiaľ a svoj názor na žalovaného, neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť rýchlej úpravy pomerov medzi účastníkmi a aktuálne násilné správanie sa žalovaného, preto ich súd považoval z hľadiska rozhodovania o neodkladnom opatrení za irelevantné. Len subjektívny pocit žalobkyne, že žalovaný ich dlhodobo psychicky týra (tieto informácie nie sú ničím podložené), nestačí v danom prípade na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu popísané konania žalovaného nepreukazujú dôvodnosť nároku žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia ani podľa jedného z uvedených ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP. Na margo veci súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ vo veci nepodala ani trestné oznámenie, ani oznámenie o spáchaní priestupku zo strany žalovaného, ani nepodala návrh na rozvod manželstva, resp. návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas do rozvodu a to ani cestou príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo tiež dokumentuje jej postoj k pomerom v rodine a ku konaniu žalovaného.
Bez predloženia listín, osvedčujúcich dôvodnosť nároku a osvedčujúcich bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, súd návrhu vyhovieť nemôže. V danom prípade teda žalobkyňa neosvedčila, že konaním žalovaného by došlo k nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy a že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a teda potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobkyňa v tomto konaní úspešná nebola, žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, trovy konania v tomto štádiu nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)