Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Sa-17-2018.pdf
PDF · 72.74 KB
No categories available
10Sa/17/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu V.. R.. N. W., nar.: XX.XX.XXXX, bytom W. R., M. XX, zastúpeného JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, Advokátska kancelária Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 23706-3/2018-BA zo dňa 27.02.2018, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.04.2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.04.2018 sa žalobca v tomto súdnom preskúmavacom konaní domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.02.2018, č.: 23706-3/2018-BA, ktorým žalovaná príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 65172-1/2017-KEM zo dňa 24.05.2017 rozhodla tak, že odvolanie V.. R.. N. W. zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (v ďalšom texte aj: „prvostupňový správny orgán“, resp. „správny orgán prvého stupňa“). Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa rozhodol podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení tak, že žalobcovi, ktorý je súdny exekútor, vzniklo ako samostatne zárobkovo činnej osobe prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 08.09.2015.
2. Žalobca v žalobe zároveň žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to až do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, ktorý návrh odôvodnil tým, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu vznikne finančná škoda a samotné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Zdôraznil, že priamym následkom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je prerušenie jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňom 08.09.2015. Obidva druhy poistenia súvisia so sociálnym zabezpečením fyzickej osoby, konkrétne s nárokmi na plnenie v prípade pracovnej neschopnosti a aj plnenia v rámci dôchodkového veku. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmysle podkladu pre vydanie rozhodnutia ministra spravodlivosti o prerušení výkonu funkcie súdneho exekútora, navrhol prerušenie výkonu funkcie zo zdravotných a rodinných dôvodov, preto za takejto situácie je neprijateľné, aby z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu žalovaná pristúpila k prerušeniu nemocenského poistenia.
3. V tej súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, a to zo dňa 25.10.2017, č. 200-041748-CA08/2017 (žalobcovi doručené dňa 02.11.2017), zo dňa 18.05.2017, č.: 200-022469-CA08/2017, (žalobcovi doručené dňa 31.05.2017), a zo dňa 19.03.2018, č.: 200-013679- CA08/2018 (žalobcovi doručené dňa 29.03.2018), ktoré pripojil k správnej žalobe. V zmysle týchto rozhodnutí správny orgán prerušil konanie vo veci nároku na nemocenské, čo odôvodnil tým, že nie je možné rozhodnúť o nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože na útvare
poistného prebieha šetrenie poistného pomeru povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Z dôvodu tvrdenia správneho orgánu, že v prípade žalobcu nie je možné zistiť trojročný vymeriavací základ, od roku 2017 mu neboli priznané a ani vyplatené žiadne dávky zo sociálneho poistenia. V zmysle platnej právnej úpravy nemá k dispozícii žiaden opravný prostriedok, resp. iný účinný prostriedok obrany proti rozhodnutiam o prerušení konania. Podľa názoru žalobcu z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie, ktorého preskúmania zákonnosti sa domáha, má značný vplyv na jeho prípadné nároky vyplývajúce zo sociálneho poistenia. Vyslovil presvedčenie, že pozastavenie účinnosti napadnutého rozhodnutia mu umožní jednorazovo vysporiadať povinnosti voči správnemu orgánu, v dôsledku čoho bude môcť riadne čerpať oprávnené dávky zo sociálneho poistenia, pretože sa ocitol v stave, ktorého následkom sú pozastavené akékoľvek dávky zo sociálneho poistenia do doby vyriešenia sporovej veci. Zdôraznil, že identifikoval aj ďalšie nároky, ktoré mu vyplývajú zo sociálneho poistenia, ale s poukazom na doručenie rozhodnutia o nemožnosti rozhodnúť o nároku na nemocenské, sa rozhodol, že akékoľvek iné uplatňovanie nárokov zo sociálneho poistenia by bolo neúčelné, bez reálneho výsledku, resp. možnosti sa ich domôcť.
4. Za ďalší dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval argument správneho orgánu o pozastavení príjmu v zmysle § 3 zákona o sociálnom zabezpečení, čiže neexistencia zárobkovej činnosti. Táto skutočnosť však nie je pravdivá, keďže v zmysle daňového priznania žalobca stále vykazoval zárobkovú činnosť, ktorá mu plynula priamo z titulu funkcie exekútora, napriek tomu, že samotný výkon funkcie mal pozastavený. Žalobca zároveň nesúhlasil s interpretáciou správneho orgánu vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 1 Exekučného poriadku a zdôraznil, že v danej situácii nemožno pristupovať k posúdeniu prerušenia výkonu funkcie ako k pozastaveniu živnosti podľa živnostenského zákona, pretože ide o dve úplne odlišné situácie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovanej obsahuje aj ďalšie omyly v aplikácii práva, ktorým skutočnostiam sa podrobne venoval v samotných žalobných bodoch. Opakovane preto žiadal, aby súd pozastavil účinky rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.: 23706-3/2018-BA zo dňa 27.02.2018, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2018 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že preskúmavané rozhodnutie vo veci prerušenia sociálneho poistenia u žalobcu nemá vykonateľný obsah, t.j. nezaväzuje žalobcu, aby niečo vykonal, niečo znášal alebo sa niečoho zdržal, teda žalobcu nezaväzuje k splneniu určitej povinnosti, ktorú je možné nútene vymáhať formou exekúcie. Žalobou napadnutým rozhodnutím sa tak nekonštituovala žiadna povinnosť, ale právne účinky tohto rozhodnutia (koncentrované vo výroku rozhodnutia) nastali nadobudnutím jeho právoplatnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
6. Podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom, alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 188 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Tak ako to vyplýva z dikcie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
9. Pri posudzovaní žalobcom špecifikovaných dôvodov návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd dospel k záveru, že tieto dôvody nie sú spôsobilé privodiť ním zamýšľaný výsledok, pretože rozhodnutím administratívneho orgánu nebola žalobcovi uložená povinnosť, ktorá by ho priamo k niečomu zaväzovala, resp. mu niečo ukladala, ale rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovanej bolo rozhodnuté o tom, že na základe zákonom predpokladanej skutočnosti došlo k prerušeniu jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, s tým, že právne účinky administratívneho rozhodnutia nastali už nadobudnutím jeho právoplatnosti. Za dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa názoru súdu nemožno považovať ani tvrdenia žalobcu o prerušení konania vo veciach nároku na nemocenské (týkajúce sa práceneschopnosti v rokoch 2017 a 2018), keď správny orgán sa v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí odvoláva na šetrenie poistného pomeru povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedenými rozhodnutiami nebol nárok žalobcu zamietnutý, ale rozhodnutia svedčia o tom, že o jeho nároku bude rozhodnuté po ukončení v odôvodnení rozhodnutia bližšie neuvedeného šetrenia. Žalobca ďalej vo svojom návrhu ani bližšie nešpecifikoval hrozbu závažnej ujmy, či finančnej škody, a to aj v porovnaní s jeho majetkovým a príjmovým statusom súdneho exekútora.
10. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd dospel k záveru o neopodstatnenosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto k skúmaniu ďalšej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd nepristúpil. Správny súd preto postupujúc podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačnú sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).