Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: Y. E. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník L. arabskej republiky, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA 12-30-031/2020-AV zo dňa 1.12.2020 o predĺžení zaistenia žalobcu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 11.1.2021 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PA 12-30-031/2020-AV zo dňa 1.12.2020 (napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že napadnuté rozhodnutie nie je v časti stanovenia dĺžky predĺženia zaistenia riadne odôvodnené existujúcimi skutočnosťami daného prípadu. Dĺžka doby zaistenia podľa žalobcu nie je náležite odôvodnená konkrétnymi dôvodmi a úkonmi, ktoré je potrebné v prípade žalobcu v rámci stanovenej doby zaistenia vykonať za účelom jeho administratívneho vyhostenia, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným a zasahujúcim do základných ľudských práv žalobcu, najmä do práva na slobodu pohybu. Žalobca poukázal aj na to, že k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť uplatnené iné dostatočne účinné, ale miernejšie opatrenia. Právne zdôvodnenie žaloby vychádzalo najmä z rozhodnutí NS SR sp. zn. a sp. zn. . 3. Podaním z neuvedeného dňa, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil, že stanovená doba zaistenia je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v ktorom je implementovaná Smernica EP a R č. 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Žalovaný uviedol, že stanovil dobu zaistenia žalobcu po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, vychádzal zo skutočností známych z jeho úradnej činnosti s tým, že dobu zaistenia nie je možné vopred určiť, pretože táto závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov.

4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 4.9.2020 hliadka OO PZ Šahy zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine; žalobca mal pri sebe prostriedky vo výške 430 dinárov a cca 270,- €. 5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-30-008/2020-AV zo dňa 04.09.2020 žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-30-012/2020-AV zo dňa 04.09.2020 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu do 04.12.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. 6. Listom zo dňa 2.10.2020 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov požiadal žalovaného o stanovisko vo veci možnosti vystavenia cudzineckého pasu pre žalobcu. 7. Voči rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-30-012/2020-AV zo dňa 04.09.2020 podal žalobca na tunajší súd správnu žalobu, ktorá bola rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. -24 zo dňa 21.10.2020 odmietnutá ako oneskorená. 8. Listom zo dňa 22.10.2020 sa Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov obrátil na žalovaného a oznámil mu informácie o priebehu vybavovania cestovného dokladu pre žalobcu na účely realizácie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vrátane toho, že žalobca s príslušnými orgánmi nespolupracuje a nemá záujem o návrat do domovskej krajiny. 9. V liste zo dňa 4.09.2020 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov (ÚPZC) Medveďov uviedol dĺžku návratovej procedúry štátnych príslušníkov Sýrskej arabskej republiky podľa dovtedajšej úradnej praxe v dĺžke troch mesiacov pre prípad osôb disponujúcich cestovným dokladom a v dĺžke minimálne piatich mesiacov pre prípad osoby nedisponujúcej cestovným dokladom, ktorá je ochotná s pracovníkmi ÚPZC Medveďov spolupracovať. 10. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 1.2.2021, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola dňa 11.10. doručená žiadosť ÚPZC Medveďov o predĺženie zaistenia, z ktorej vyplýva, že Zastupiteľský úrad i napriek snahe ÚPZC Medveďov nevystavil žalobcovi náhradný cestovný doklad, žalobca nespolupracuje a odmieta vyplniť potrebný dotazník. Žalovaný ďalej uviedol, že z písomnej informácie č. PPZ-HCP- BA12-30-030/2020-AV (predchádzajúci odsek tohto rozhodnutia) vyplýva, že predpokladaná doba na realizáciu administratívneho vyhostenia je v danom prípade až 5 mesiacov, pričom dobu zaistenia je potrebné predĺžiť z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia náhradného cestovného dokladu, potrebného na realizáciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný zároveň dospel k záveru, že v prípade žalobcu nie je možné realizovať alternatívny spôsob zaistenia podľa a o pobyte cudzincov. Skutkové a právne závery správneho súdu 11. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 12. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa , ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

13. Podľa o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 14. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 15. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 16. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),

c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,

d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 18. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. Súd poznamenáva, že samotný žalobca v správnej žalobe uviedol, že skutkový stav považuje zo strany žalovaného za spoľahlivo zistený. 19. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby zaistenia ako aj neskúmanie využitia miernejších opatrení podľa a zákona o pobyte cudzincov, čo podľa žalobcu spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistenie žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov predĺžil o dobu najviac dvoch mesiacov na účel zabezpečenia všetkých záležitostí potrebných na realizáciu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť, že „oslovený Zastupiteľský úrad i napriek snahe Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov nevystavil účastníkovi konania náhradný cestovný doklad a účastník konania nespolupracuje a odmieta vyplniť potrebný dotazník.“ Tento dôvod rozhodnutia plne korešponduje s dôvodmi, umožňujúcimi žalovanému rozhodnúť o predĺžení zaistenia, vymedzenými v ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Pri určení doby predĺženia zaistenia žalovaný podľa napadnutého rozhodnutia vychádzal z informácie PPZ- HCP-BA12-30-030/2020-AV z ktorej vyplýva, že predpokladaná doba na realizáciu administratívneho vyhostenia je v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nedisponuje cestovným dokladom, minimálne 5 mesiacov. Doba zaistenia podľa predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení bola 3 mesiace a podľa rozhodnutia o predĺžení zaistenia 2 mesiace, čo znamená, že celková doba zaistenia podľa týchto rozhodnutí je určená na 5 mesiacov, čo neprekračuje ani základnú maximálnu dobu zaistenia

podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a plne to korešponduje s predpokladanou dĺžkou realizácie administratívneho vyhostenia, známou žalovanému z úradnej činnosti. 21. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej časti nedostatočného odôvodnenia dĺžky doby zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. 22. Súd v tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí absentujú konkrétne úkony, ktoré je potrebné v prípade žalobcu v rámci stanovenej doby zaistenia vykonať za účelom jeho administratívneho vyhostenia, čo má podľa žalobcu za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že žalovaný počas doby zaistenia bude vykonávať úkony, potrebné na výkon administratívneho vyhostenia, pričom konkrétne úkony budú závisieť od výsledku komunikácie medi našimi štátnymi orgánmi a Zastupiteľským orgánom Sýrskej arabskej republiky, ako aj od toho, či žalobca na tento účel poskytne potrebnú súčinnosť. Takéto vymedzenie úkonov, ktoré je potrebné realizovať na účely administratívneho vyhostenia je dostatočne určité na účely odôvodnenia doby predĺženia zaistenia. 23. Podľa ods. ods. 1 o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

24. Podľa ods. ods. 2 o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa alebo písm. b). 25. Podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 26. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. 27. Podľa o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. 28. Podľa vyhlášky MV SR č. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. 29. Podľa vyhlášky MV SR č. , ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na území Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť prihliada. 30. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal možnosťou využitia miernejších opatrení podľa ) a zákona o pobyte cudzincov, súd poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa , ktorá je podľa vyhlášky MV SR č. (vykonávací predpis k zákona o pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 4.9.2020 vyplýva, že žalobca v tom čase disponoval finančnou hotovosťou 270 Eur a 430 dinárov, čo je v prepočte cca 274,- € (430 srbských dinárov je v prepočte necelé 4 eurá). Podľa napadnutého rozhodnutia je na realizovanie úkonov administratívneho vyhostenia potrebný čas v trvaní dvoch mesiacov a teda žalobca by na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení k zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje finančnou hotovosťou minimálne vo výške 60 dní x 56,- €, čo je najmenej 3.360,- €. Žalobca nepreukázal ani to, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia ani to, že disponuje finančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. V nadväznosti na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodne dospel k záveru,

že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa alebo b) 31. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ), čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo. 32. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti ( Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu podľa zamietnuť. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).