Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-215-2020.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/215/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefaničova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému: Ľ. A., F.. XX.X.XXXX, T. R. F., H. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 117,99 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 117,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.11.2018 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 4.9.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 117,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.11.2018 až do zaplatenia, titulom dlhu na poistnom v zmysle poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to do zániku poistenia. Poistenie zaniklo v dôsledku nezaplatenia poistného.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie mu boli doručené dňa 20.11.2020.
3. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
6. Z písomnej Poistky č.6 596 554 887 súd zistil, že žalovaný ako poistník (poistený) a žalobca ako poisťovateľ uzavreli dňa 15.1.2018 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s dojednaným začiatkom poistenia dňa 15.1.2018. Zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú. Z obsahu zmluvy vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na výške ročného poistného 141,12 EUR, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v štvrťročných splátkach vo výške 35,28 EUR, so splatnosťou k 15. januáru., 15. aprílu, 15. júlu a 15.októbru.
7. Podľa ustanovenia § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
8. Podľa ustanovenia § 8 ods.2 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,, poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky.
9. Podľa ustanovenia § 9 ods.4 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
10. Podľa ustanovenia § 11 ods.11 citovaného zákona, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že sporové strany, žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistený uzavreli dňa 15.1.2018 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného. 12. Súd predmetnú poistnú zmluvu vyhodnotil ako platnú, vychádzajúc z ustanovenia § 788 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý predstavuje právnu úpravu lex specialis pre daný typ poistenia. 13. Základnou povinnosťou vyplývajúcou pre poisteného z poistnej zmluvy je povinnosť platiť poistné (§ 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka). 14. Z ustanovenia § 8 ods.2 zákona č.381/2001 Z.z. vyplýva, že spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky. V danom prípade z obsahu poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť, vyplýva, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia 15.1.2018, s dohodnutou dĺžkou poistného obdobia jeden rok, pričom výšku ročného poistného dohodli na 141,12 EUR. Zároveň sa dohodli na spôsobe zaplatenia ročného poistného a to v štvrťročných splátkach po 35,28 EUR. 15. Žalobca tvrdil, že žalovaný nezaplatil ani jednu z dojednaných splátok poistného za prvé poistné obdobie, ktoré sa stali splatnými dňa 15.1.2018, 15.4.2018, 15.7.2018 a 15.10.2018. Nárok na zaplatenie poistného si uplatnil za dobu do zániku poistenia, t.j. do 15.11.2018. 16. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje ustanovenie § 9 a nasl. zákona č.381/2001 Z.z. V danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu predpokladaného v ustanovení § 9 ods.4 citovaného zákona a teda z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bolo dohodnuté platenie ročného poistného v štvrťročných splátkach, k právnej skutočnosti, ktorou je nezaplatenie poistného za dohodnuté poistné obdobie jedného roka, došlo momentom nezaplatenia poslednej splátky za dohodnuté poistné obdobie (t.j. 15.10.2018) a teda, nie už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok. Skutočnosť, že došlo k nezaplateniu poistného za dané poistné obdobie, môže byť totiž poisťovni logicky známa až v momente, ak poistený nezaplatí poslednú splátku poistného za dané poistné obdobie. 17. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade posledná splátka dohodnutého poistného bola splatná dňa 15.10.2018, vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods.4 citovaného zákona poistenie zodpovednosti zaniklo uplynutím jedného mesiaca od dátumu splatnosti celého ročného poistného, t.j. dňa 15.11.2018. Z poistnej zmluvy a obsahu Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v danom prípade nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. 18. Z ustanovenia § 11 ods.11 citovaného zákona vyplýva, že poisťovňa má nárok na pomernú časť poistného až ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca má
nárok na zaplatenie dlžného poistného, predstavujúceho tri štvrťročné splátky poistného spolu vo výške 105,84 EUR (t.j. 35,28 krát 3), ako aj na pomernú časť poistného vo výške 12,15 EUR za obdobie od 15.10.2018 do zániku poistenia, t.j. do 15.11.2018. Spolu dlžné poistné teda predstavuje 117,99 EUR (t.j. 105,84 EUR + 12,15 EUR).
19. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že poistné nebolo zaplatené, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 117,99 EUR.
20. Žalobca sa okrem istiny domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
21. Podľa ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu.
24. Súd konštatoval, že žalobcovi patria aj úroky z omeškania, pretože žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas a preto sa dostal do omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka). Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Z obsahu poistnej zmluvy nepochybne vyplýva, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobou uplatnenú sumu, predstavujúcu lehotné poistné (štvrťročné splátky) vo výške 35,28 EUR so splatnosťou k 15.1.2018, k 15.4.2018, k 15.7.2018 a k 15.10.2018. Nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky štvrťročného poistného, t.j. 16.11.2018 sa teda žalovaný dostal do omeškania so zaplatením celej sumy. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od uvedeného dátumu, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
25. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 % ročne.
26. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu preto priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).