Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-55-2020.pdf
PDF · 92.46 KB
Case nature
Subarea
17Co/55/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobkyne M. S., N.. XX.X.XXXX, C. A. N. Ľ. XXX, XXX XX N. Ľ., právne zastúpená Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 proti žalovanej P. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q. XXX, XXX XX Q., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C 30/2020-64 zo dňa 9.9.2020 takto
rozhodol:
Mení uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vydal neodkladné opatrenie a zakázal žalovanej predať, darovať, previesť na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezplatného užívania, zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, odborom katastrálnym pre obec a katastrálne územie Q., a to rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele KN-C XXXX/X, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 8C 30/2020.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd návrh posúdil podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP, ďalej podľa § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a podľa § 333 CSP. Mal preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne vzniku a zániku manželstva žalobkyne a jej bývalého manžela, ohľadne existencie rodinného domu a uzavretia kúpnej zmluvy medzi jej bývalým manželom a žalovanou, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou, okrem iného, aj rodinného domu súp. č. XXX. Prvoinštančný súd preskúmal návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že tento je dôvodný. Žalobkyňa sa nariadením neodkladného opatrenia domáhala okamžitej úpravy právnych pomerov strán konania za účelom nezhoršenia postavenia žalobkyne pre prípad, že bude úspešná v konaní vo veci samej. Prvoinštančný súd mal osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z predložených tvrdení a listín sa javí, že rodinný dom súp. č. XXX bol postavený za trvania manželstva a bol v čase rozvodu manželstva v takom stave, že bol obývateľný, čiže sa za daného stavu javí, že s veľkou pravdepodobnosťou rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej bývalého manžela. Konečný záver o tejto otázke však bude možné ustáliť až po vykonanom dokazovaní. Súd skúmal podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia, a to či bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobkyne ohrozené a či tu existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Žalobkyňa pri odôvodnení potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán konania poukazovala na krátky časový interval medzi mimosúdnymi rokovaniami o vyporiadaní BSM medzi ňou a jej bývalým manželom a následným uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá podľa žalobkyne mala za cieľ ukrátiť ju na jej právach. Tiež poukázala na predpoklad podobného konania do budúcnosti.
Predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovanou a bývalým manželom žalobkyne bol novopostavený rodinný dom, čiže nehnuteľná vec s vyššou hodnotou. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 29.7.2019. Podľa tvrdení žalobkyne dňa 29.4.2019 sa konali mimosúdne rokovania o vyporiadaní BSM žalobkyne a jej bývalého manžela. K prevodu vlastníckeho práva teda došlo krátko po týchto rokovaniach. Aj kúpna cena, za ktorú bol rodinný dom predaný a ktorá vyplýva z vyžiadanej kúpnej zmluvy, sa na prvý pohľad javí dosť nízka s prihliadnutím na ceny novostavieb rodinných domov v okolitých obciach, ako aj s prihliadnutím na náklady potrebné na postavenie rodinného domu v súčasnosti, ktoré sú viacnásobne vyššie. Aj táto okolnosť nasvedčuje tomu, že skutočne mohlo ísť o účelový prevod. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že prípadný prevod rodinného domu na ďalšiu osobu závisí iba od vôle a rozhodnutia žalovanej a že ide o nehnuteľnosť evidentne vyššej hodnoty. Ak by sa žalovaná rozhodla rodinný dom predať ďalej, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že túto skutočnosť by sa žalobkyňa dozvedela až z poznámky v katastri nehnuteľnosti, kedy by už bolo vedené konanie o povolenie vkladu. Do povolenia vkladu by nemuselo byť nariadené neodkladné opatrenie s uloženým zákazom nakladať s rodinným domom. Preto prvoinštančný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že ak žalovaná nemá v úmysle nakladať s uvedeným rodinným domom, že by chcela previesť vlastnícke právo k nemu na inú osobu, jej postavenie sa ani týmto neodkladným opatrením žiadnym spôsobom nezmení, pretože tento môže naďalej bežne užívať a využívať. Ak by však mala v úmysle uvedený rodinný dom scudziť alebo zaťažiť niektorým zo spôsobov uvedeným vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, je dôvodné upraviť pomery strán konania neodkladným opatrením, pretože v takomto prípade by skutočne došlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne, ktorá by prípadne musela iniciovať súdne konanie voči ďalšej osobe. Prvoinštančný súd uviedol, že o náhrade trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd nerozhodol, pretože o týchto nárokoch rozhodne pri rozhodovaní o veci samej.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odvolanie. V odvolaní namietala nesprávne rozhodnutie vo veci, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa zákonom predpokladané podmienky podľa § 326 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 327 CSP. Návrh síce obsahuje určitý text toho, čo sa žalobkyňa domáha, avšak nie je náležite špecifikovaný rodinný dom, ku ktorému sa obmedzenie žiada, pretože v čase rozhodných skutočností popísaných v návrhu nešlo o rodinný dom v právnom slova zmysle, ale išlo len o vec. Preto mal byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý. Dôvody v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú opísané pravdivo, pretože tvrdenie, že žalobkyňa a Q. S. nadobudli vlastníctvo k rodinnému domu zapísanému na LV č. J sa nezakladá na pravde. V tom čase, kedy došlo k rozvodu manželstva žalobkyne a Jozefa Haladeja, rodinný dom so súp. č. 686 neexistoval, v tom čase existovala len rozostavaná stavba na parcele KN-C 1248/2. Preto rodinný dom nemôže byť predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože rodinný dom vlastnícky prislúcha žalovanej. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že žalobkyni neprislúcha právo a nárok k rodinnému domu, ale len k rozostavanej stavbe. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že na výstavbu rodinného domu a na výstavbu a dokončenie rozostavanej stavby boli použité jej finančné prostriedky. Odmietla tvrdenie o špekulatívnej kúpe rodinného domu, rozostavanú stavbu dokončila žalovaná a aj ju skolaudovala a kupovala ho čestne a bez nejakých výhrad za účelom zabezpečenia bývania pre seba a pre maloletého syna. Namietala, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali zámer žalovanej nehnuteľnosť ďalej scudziť, nie je z nich badať žiadne konanie žalovanej na úkor žalobkyne ako cudzej osoby. Prvoinštančný súd nemohol preto návrhu vyhovieť a považovať nárok na vydanie neodkladného opatrenia za postačujúci a dôvodný. Namietala okrem dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia aj skutočnosť, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníctva k nehnuteľnosti v konaní o veci samej. Preto, keďže žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia, žiadala, aby napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu bolo zmenené a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Uplatnila si náhradu trov konania.
4. K odvolaniu žalovanej zaujala písomné stanovisko žalobkyňa. Žiadala, aby prvoinštančné rozhodnutie bolo potvrdené. Poukázala na to, že krátko po konaní s Q. S. o vyporiadaní BSM, bývalý manžel žalobkyne previedol rodinný dom na žalovanú, pretože sa vnútorne nestotožňoval so skutočnosťou, že dom patrí do BSM. K takémuto prevodu došlo 3 mesiace po mimosúdnych rokovaniach. Takéto konanie Q. S. podporuje tvrdenie žalobkyne o nedobromyseľnosti kupujúcej a predávajúceho za situácie, že nehnuteľnosť bola predaná „pod cenu“. Žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti bývala pred nadobudnutím
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, ako tam bývala žalobkyňa ako bývalá manželka Q. S.. Dom bol zariadený a obývateľný. Bývalý manžel žalobkyne Q. S. previedol nehnuteľnosť bez vedomia žalobkyne na žalovanú, ide o neplatný právny úkon. Uviedla, že žalovaná nehnuteľnosť podľa jej tvrdenia kupovala za účelom zabezpečenia bývania pre žalovanú a jej maloletého syna, preto nariadené neodkladné opatrenie ju neobmedzuje, avšak chráni žalobkyňu, ktorej sa zasiahlo do jej práv.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa M. S. podala dňa 12.8.2020 voči P. X. a voči Q. S. žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ide konkrétne o nehnuteľnosti, a to rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele KN-C XXXX/X, kde žiadala určiť, že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V žalobe poukázala na to, že po rozvode manželstva bývalý manžel (žalovaný v 2/ rade vo veci samej) predal nehnuteľnosť svojej priateľke P. X., aby sa majetok patriaci do BSM zmenšil a tak ukrátil žalobkyňu na jej právach. Učinil tak po rokovaniach o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva. Dňa 13.8.2020 na Okresný súd Stará Ľubovňa podala žalobkyňa do konania vo veci samej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej P. X., kde sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej sa zakázalo disponovať so spornou nehnuteľnosťou, keďže sa vedie konanie vo veci samej o určenie, že táto nehnuteľnosť, a to rodinný dom, súp. č. XXX, zapísaný na LV XXXX, k.ú. Q., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala žalobkyňa na to, že manžel po rozvode manželstva a po neúspešnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti previedol na svoju priateľku, žalovanú P. X. a vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra v Starej Ľubovni pod V1317/2019 dňa 14.8.2019. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že nehnuteľnosť bola predaná po 4 mesiacoch od neúspešných mimosúdnych rokovaní. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka predložila kópiu právoplatného rozvodového rozsudku, list vlastníctva k.ú. Q. č. XXXX, v ktorom bolo zaevidované nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k rozostavanému rodinnému domu a ďalším nehnuteľnostiam tam zapísaným a ďalej list vlastníctva č. XXXX, k.ú. Q., kde bolo zaevidované už kolaudačné rozhodnutie na rodinný dom, súp. č. XXX, k.ú. Q..
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemôže dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne, osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupovať podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej skúmal podmienky, za ktorých môže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. Odvolací súd zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje predpísané náležitosti, je dostatočne zrozumiteľný, určitý a nemá žiadne také vady, ktoré by bránili v pokračovaní v konaní o tomto návrhu. Okolnosti, ktoré sú opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a majú skutkový charakter, ktorými žalobkyňa tvrdí dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nemajú vplyv na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak nie sú úplné alebo pravdivé. O takýchto okolnostiach sa rozhoduje meritórne, teda podľa § 328 ods. 1 CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z procesného hľadiska obsahuje všetky predpísané náležitosti, je určitý, zrozumiteľný. Vecnému prejednaniu takéhoto návrhu nebránia žiadne okolnosti uvedené v ust. § 327 CSP. Preto prvoinštančný súd správne postupoval, pokiaľ meritórne prerokoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Nariadenie neodkladného opatrenia po vecnom preskúmaní môže v súlade s ust. § 328 ods. 1 CSP skončiť buď nariadením neodkladného opatrenia, alebo jeho zamietnutím. Odvolací súd v tejto súvislosti skúmal, či žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu takéhoto návrhu. Navrhovateľka totiž musí svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak presvedčivo odôvodniť, že súd bude mať osvedčenú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou tým, že žalovaná kúpila od bývalého manžela žalobkyne nehnuteľnosti, medzi inými aj rodinný dom, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žalobkyne a jej bývalého manžela. Odvolací súd ďalej skúmal, či žalobkyňa tvrdila a zároveň a osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia z existencie. Osvedčenie znamená, na rozdiel od dokazovania, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako pri takomto procesnom dokazovaní. Výsledkom postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka neodkladného opatrenia musí súdu predložiť toľko tvrdení a toľko osvedčujúcich okolností, že v skutočnosti, ktorým mieni vydaním neodkladného opatrenia predísť alebo zamedziť ním sú spravdepodobnené a ktoré sú rozhodujúce pre záver súdu o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby bolo uložené žalovanej zákaz predať, darovať, previesť rodinný dom a ďalej poskytnúť ho do bezplatného užívania, zaťažiť vecným bremenom, teda obmedziť jej vlastnícke práva, vyplýva z predchádzajúceho konania bývalého manžela žalobkyne, ktorým konaním bývalý manžel žalobkyne pred podaním žaloby vo veci samej previedol vlastnícke právo k rozostavanej stavbe, resp. rodinnému domu na žalovanú, je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Táto okolnosť však sama osebe nesvedčí o nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou. Nesvedčí ani o reálnej obave z ohrozenia prípadnej exekúcie pri rozhodnutí vo veci samej. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len netvrdila, nieto osvedčila, žiadnu takú okolnosť, ktorá by bola dôvodná pre obmedzenie vlastníckych práv žalovanej, teda že žalovaná má čo i len v úmysle, resp. už vykonala nejaké úkony v súvislosti s ďalším prevodom, resp. zaťažením nehnuteľnosti. Samotná žalovaná tvrdila, že v nehnuteľnosti býva, býva tam spolu so svojim synom, čo nakoniec potvrdila aj žalobkyňa vo svojich vyjadreniach. Takéto správanie žalovanej nesvedčí o tom, že by žalovaná mala v úmysle akokoľvek meniť aktuálny právny stav k predmetu sporu. To, že bývalý manžel žalobkyne disponoval s nehnuteľnosťou, nemôže byť dôvodnom pre nariadenie neodkladného opatrenia voči novej vlastníčke, ktorá je stranou sporu v konaní vo veci samej, teda je informovaná o spornosti vlastníctva k predmetu, ktorý aktuálne je zapísaný na liste vlastníctva v jej prospech. Odvolací súd nemal osvedčené okolnosti dôvodné pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, preto vyhovujúce prvoinštančné uznesenie zmenil a návrh zamietol.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.