Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-1554-2020.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Subarea
33Ek/1554/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO 00 321 796, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO 36 715 352, proti povinnému: M. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/XX, B. 21 N. Z., o vymoženie 68, 19 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 33Ek/1554/2020 zo dňa 18.12.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.11.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 68,19 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov vydaného Mestom Žilina pod č. OE/SLIV/162/0454191 dňa 26.06.2013.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.12.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § § 1 ods. 1, § 9 ods. 1 a 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. Oprávnený si pri podaní opätovného návrhu (v časti F/ Trovy exekúcie - oprávnený - iné trovy“ návrhu na vykonanie exekúcie) podľa jeho tvrdení v zmysle dôvodovej správy k ZOUNEK a usmernenia samotného formulára uplatnil nárok na náhradu paušálnej náhrady trov starej exekúcie vo výške 42 EUR. Vyšší súdny úradník uviedol, že dôvodová správa k zákonu nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok pre oprávneného pri “repodaji“, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy. Podľa ust. § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov v maximálnej možnej výške 42 EUR (35 EUR + DPH) predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Naviac znenie § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, teda ani na uplatnených 42 EUR ako iné trovy. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorý by oprávnenému umožňoval vymáhať sumu vo výške 42 EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie oprávnenému. Na základe uvedeného upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul pre súdneho exekútora voči oprávnenému. To znamená, že oprávnený má pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie návrhu. Oprávnený si uplatnil iné trovy vo výške 42 EUR nad rámce priznaného plnenia, čím
nastal rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, návrh oprávneného v časti trov exekúcie vo výške 42 EUR zamietol.
3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukazujúc na ustanovenie § 6 ods. 1,2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR mal za to, že ZoUNEK zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 ZoUNEK celkom zjavne v rozpore s Ústavou SR. Poukázal aj na uznesenie ÚS SR IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorom ÚS síce odmietol sťažnosť sťažovateliek namietajúcich, že upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na zaplatenie ich paušálnych trov došlo k zásahu do ich ústavných práv, ale zároveň v predmetnom uznesení ÚS v bode 32 odôvodnenia uvádza, že sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Na základe uvedeného žiadal súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
9/ Jedným z hlavných argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný.
10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného.
11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu), musel aj na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12/ K námietke oprávneného, že ide o zásah do vlastníckeho práva oprávneného na príslušenstvo sudca uvádza, že účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Nie je možné sa tak stotožniť s názorom oprávneného, že bez svojej viny si nemôže ako príslušenstvo uplatňovať trovy zastavenej exekúcie, keď ide o dôsledok skutočnosti, že vedená exekúcia nebola úspešná, a to ani z časti, a oprávnený sa naďalej domnieva, že v exekučnom konaní bude úspešný.
13/ V súvislosti s poukazom oprávneného na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v odôvodnení ktorého ústavný súd uviedol, že „sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na záver už len dodať, že podstatou uvedeného rozhodnutia bolo namietanie zásahov do práv sťažovateliek Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 ZoUNEK, ktorými ich (v procesnom postavení oprávnených) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie. Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK, pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súd rozhodnúť inak ako je zakotvené v § 9 ods. 3 ZoUNEK (contra legem) a pokiaľ oprávnený na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska ústavného súdu k výkladu a aplikácii ustanovenia § 9 ZoUNEK.
14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 33Ek/1554/2020 zo dňa 18.12.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).