Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-109-2020.pdf
PDF · 99.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/109/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: B. T., U.. X.X.XXXX, R. H. I., Š. XX, zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: A. E., U.. XX.X.XXXX, R. H. L., L.Á. XXXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 25C 76/2020-72 zo dňa 18.12.2020
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.10.2020 domáhala, aby súd nariadil vo veci neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej užívať a vstupovať do nehnuteľnosti - 2- izbového bytu Č.. XX U. B.. D., H. Č.. X O. N. E..Č.. XXXX H. L. U. O. X a zariadeniach obytného domu súp.č. XXXX, D. D..Č.. XXXX o výmere 399 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX, okr. L. B., O. L.-C., L.. Ú. C. G., ako aj nahradiť trovy konania, keďže dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že vo veci už podala žalobu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, keďže žalovaný v predmetnom byte aj naďalej býva a to bez právneho titulu, čím dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva. Uviedla, že žalovanému bola daná výpoveď z nájmu bytu v mesiaci apríl 2020 podľa ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom výpovedná lehota začala plynúť žalovanému dňa 1.5.2020 a uplynula dňa 31.7.2020 a žalovaný bol vyzvaný na vypratanie bytu do skončenia výpovednej lehoty. Byt nevypratal a naliehavý právny záujem na žalobkyni spočíva v tom, že doposiaľ sa zdržiavala v zahraničí, ale v dôsledku šírenia ochorenia COVID 19 bola nútená prísť na Slovensko do predmetného bytu, keďže žiadnu inú nehnuteľnosť na území Slovenska nevlastní.
3. Vo veci sa vedie na súde prvej inštancie konanie o vypratanie bytu pod sp.zn. 26C 24/2020, v ktorom bol podaný v rovnakom znení návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd zamietol, ale z iného dôvodu, uznesením zo dňa 1.10.2020 č.k. 26C 24/2020-21. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2020.
4. Žalobkyňa v konaní predložila vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.5.2020 adresované žalobkyni, ktorým žalovaný potvrdzuje, že dňa 15.10.2019 uzatvoril so žalovanou ústnu zmluvu o nájme týkajúcu sa
dvojizbového bytu na O. X H. L. na dobu neurčitú s dohodnutým nájmom 400,00 eur. Zároveň týmto listom žalovaný potvrdil dlh nájomného za mesiac apríl 2020 a okolnosť, že žalobkyňa ústne opakovane žiadala žalovaného o vypratanie bytu. Z listu predloženého žalobkyňou zo dňa 8.7.2020 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovaného na vypratanie bytu na O. X H. L., Č.. R. XX a zároveň predmetným listom potvrdila výpoveď z nájmu bytu danú v apríli 2020 v súlade s ust. § 710 ods. 3 OZ.
5. Súd uznesením č.k. 25C 76/2020-21 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
6. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co 86/2020-62 z dôvodu podaného odvolania zo strany žalobkyne proti hore uvedenému uzneseniu zrušil predmetné uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodu preskúmania riadneho doručenia písomnej výpovede žalovanému z nájmu predmetného bytu a to aj so zreteľom na naplnenie zákonných predpokladov v zmysle § 325 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa uvádzala, že je vlastníčkou predmetného bytu a z dôvodu šírenia ochorenia COVID 19 nemá toho času kde bývať a to podľa zákona č. 62/2020 Z.z., keďže dôvodom výpovede má byť omeškanie s platením nájomného zo strany žalovaného. Taktiež uložil súdu preskúmať správnosť zápisu tohto konania vo forme samostatného zápisu, keďže vo veci sa vedie aj samostatné konanie o vypratanie nehnuteľností na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 26C/24/2020.
7. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení na čl. 21, na str. 4 uviedol, že aj keby list právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 8.7.2020 adresovaný žalovanému bol podľa obsahu súdom považovaný za písomnú výpoveď z nájmu z predmetného bytu, žalobkyňa ale neosvedčila doručenie predmetnej písomnosti žalovanému, čím neosvedčila ukončenie nájomného vzťahu a užívanie bytu žalovaným bez právneho dôvodu.
8. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie o podanom návrhu žalobkyne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v intenciách odvolacieho súdu súd prvej inštancie v napadnutom uznesení na str. 3 skonštatoval, že keďže vec nebola v lehote 5 dní po pridelení do senátu 25C preradená do súdneho oddelenie 26C k sp.zn. 26C/24/2020, s odkazom na rozvrh práce Okresného súdu Košice II čl. VI body 3 a 5, je nutné vec prejednať v súdnom oddelení 25C, t.j. v tomto konaní vedenom pod sp.zn. 25C/76/2020.
9. Preto súd prvej inštancie v tomto samostatnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe vykonaného dokazovania vo veci, dôkazy vyhodnotil a právne posúdil podľa § 329 ods. 2,3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 324 ods. 1-3 CSP, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. b/ , § 328 ods. 2 CSP, § 333 CSP, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nakoľko v danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný po začatí konania vo veci samej o vypratanie nehnuteľnosti pod sp.zn. 26C/24/2020 vedenej na Okresnom súde Košice II, súd prvej inštancie mal z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.05.2020 adresovaného žalobkyni za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili ústnu zmluvu o nájme týkajúcu sa dvojizbového bytu v L. U. O. Z. Č.. X na dobu neurčitú, s dohodnutou výškou nájmu 400,- eur, čo vyplýva aj z listu žalobkyne zo dňa 08.07.2020, ako aj to, že od 15.10.2020 je medzi stranami sporu nájomný vzťah bez uzatvorenia písomnej nájomnej zmluvy s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 400,00 eur, pričom navrhovateľka listom zo dňa 08.07.2020 vyzvala žalovaného k úhrade dlžného nájomného od apríla do 10.07.2020, čím mal súd prvej inštancie osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.05.2020 mal súd prvej inštancie taktiež za preukázané, že žalovaný požiadal o odklad nájomného na 3 mesiace v dôsledku pandémie COVID-19 v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z., keďže žalobkyňa ho ústne opakovane požiadala o vypratanie bytu, ktorý je v jej vlastníctve, ako aj na ochotu dohodnúť sa na podmienkach ukončenia nájmu po dátume 31.12.2020 s tým, že listom zo dňa 08.07.2020 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovaného opätovne na vypratanie predmetného bytu, ako aj potvrdenie výpovede z nájmu bytu, ktorý mu dala v apríli 2020 v zmysle § 710 ods. 3 OZ s tým, že výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.05.2020 a skončila dňa 31.10.2020. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetný úkon žalobkyne môže byť súdom prvej inštancie považovaný za výpoveď z nájmu bytu, keďže prejav vôle žalobkyne vypovedať nájom z bytu žalovanému je zrejmý, pričom s odkazom na ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj § 106 ods. 1 CSP a § 112 CSP, žalobkyňa v konaní súdu osvedčila doručenie výpovede nájmu z bytu žalovanému ako jeden zo spôsobov ukončenia
nájmu bytu v zmysle § 710 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie taktiež skúmal dôvodnosť výpovede nájmu z bytu danej žalovanému žalobkyňou v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. a to v intenciách uvádzaných v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a s odkazom na ust. § 3b zákona č. 62/2020 dospel k záveru, že dôvody neplatenia nájomného a jeho omeškanie s platením nájomného neboli zo strany nájomcu t.j. žalovaného v konaní osvedčené s tým, že žalovaný ani iné dôvody pre ukončenie nájmu neuvádzal.
10. Súd prvej inštancie ale skúmal aj dôvodnosť uplatneného nároku s odkazom na obsah listiny zo dňa 08.07.2020 v znení výpovede nájmu z bytu danej žalovanému a dospel k záveru, že táto listina neobsahuje žiadny dôvod výpovede a tým neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 711 ods. 2 OZ a to jasne neuvádza výpovedný dôvod, ktorý nie je možné zameniť s iným dôvodom a preto takto formulovanú výpoveď z nájmu súd prvej inštancie posúdil ako neplatnú v zmysle § 711 ods. 2 OZ. Keďže žalobkyňa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v konaní o vypratanie bytu neosvedčila a nepredložila súdu výpoveď nájmu bytu z apríla 2020, ktorú mala dať žalovanému a ktorú potvrdzuje v liste zo dňa 08.07.2020, tak žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť uplatneného nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže nepreukázala ani ukončenie nájomného vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu, na základe ústnej zmluvy o nájme s odkazom na neexistenciu právneho titulu pre užívanie bytu v jej vlastníctve, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
11. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a to aj z dôvodu neúspechu žalobkyne v tomto konaní.
12. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Mala za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v písomnej výzve zo dňa 8.7.2020 sa uvádza výpovedný dôvod celkom jasne a určito, ktorým je dlhodobé neplatenie nájomného zo strany nájomcu, čím dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, čo je v súlade s ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, čím je výpovedný dôvod rovnako skutkovo vymedzený tak, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom, kedy len v tomto prípade je výpoveď neplatná, pričom je daný aj ďalší právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a to, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo doručením výpovede dňom 31.7.2020, čo odôvodňuje aj dôvodnosť vydania nariadenia neodkladného opatrenia. Keďže žalovaný nereaguje na jej výzvy a od tej doby už uplynulo 7 mesiacov, vzniká jej ujma majetkovej povahy titulom bezdôvodného obohatenia, keďže z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19 chce sa vrátiť späť na územie Slovenska a inú nehnuteľnosť nevlastní a užívaním predmetnej nehnuteľnosti bez právneho titulu zo strany žalovaného dochádza k opotrebovaniu nehnuteľnosti, ako aj neoprávneným zásahom do jej vlastníckeho práva. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie, prípadne ho zmenil a navrhnutému neodkladnému opatreniu vyhovel a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
13. Odvolací súd opätovne v odvolacom konaní s odkazom na ust. § 329 ods. 1 CSP doručoval žalovanému napadnuté uznesenie s podaným odvolaním, ktoré sa žalovanému opätovne nepodarilo doručiť, aj keď po vykonanej lustrácii v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že na doručovanej adrese má žalovaný trvalý pobyt a preto podľa ust. § 105 ods. 1, 3 CSP, § 106 ods. 1 CSP a § 111 ods. 3 CSP, sa deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, považujú za doručené žalovanému.
14. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 105 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.
16. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
17. Podľa § 111 CSP doručovanie písomností do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (1). Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd (2). Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (3).
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že z obsahu odvolania vyplýva rovnako aj uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a dospel k záveru, že ich dôvodnosť vo veci nie je daná.
19. Odvolací súd uvádza, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že v písomnej výzve zo dňa 8.7.2020 nie je jasne vymedzený výpovedný dôvod, čím je písomná výpoveď z nájmu predmetného bytu po formálnej stránke nejasná a neurčitá, a keďže neobsahuje žiaden výpovedný dôvod je neplatná (§ 711 ods. 1 písm. d/ OZ) a nakoľko je neplatná, nedošlo ani k riadnemu doručeniu písomnej výpovede z nájmu bytu žalovanému, je nesprávnym konštatovaním, nakoľko podľa odvolacieho súdu z konania vyplýva uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy o nájme predmetného bytu medzi stranami sporu, ako aj to, že z obsahu predmetnej písomnej výzvy zo dňa 8.7.2020 vyplýva jasne vymedzený výpovedný dôvod a to neplatenie nájomného zo strany žalovaného, podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ s tým , že písomná výzva zo dňa 8.7.2020 bola žalovanému doručená v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm. a/ a § 111 ods. 3 CSP tak, ako to aj uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení na str. 5, s odkazom na citované právne posúdenie veci.
20. Vzhľadom k hore uvádzaným skutočnostiam sú preto hore uvedené závery súdu prvej inštancie nesprávne, z hľadiska týchto dôvodov zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, čo ale neplatí o ďalšom dôvode zamietnutia, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť ňou uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanému neužívať byt v jej vlastníctve a vstupovať do bytu, z dôvodu potreby preukázania bezodkladnej potreby nariadenia navrhovaného NO alebo existujúcej obavy, že exekúcia bude ohrozená s odkazom na kumulatívne preukázanie splnenia zákonných predpokladov podľa § 325 ods. 1 CSP.
21. Odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je aj dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou
požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
22. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam a potrebe preukázania trvania nároku a tým naliehavosti (bezodkladnosti) navrhovaného NO s odkazom na kumulatívne splnenie predpokladov podľa § 325 ods. 1 CSP, keďže vo veci prebieha samostatné konanie o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom bude dôsledne preskúmavaná dôvodnosť vypratania predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného a to aj z hľadísk naplnenia požiadaviek zodpovedajúcich princípom spravodlivého procesu, pri zachovaní zákonom základného práva na súdnu ochranu, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods.1 CSP a to z dôvodu jednoznačného neosvedčenia dôvodnosti bezodkladného nariadenia navrhovaného NO v zmysle § 325 ods.1 CSP.
25. Odvolací súd len dopĺňa, že k osvedčeniu všetkých skutkových okolností podľa § 325 ods. 1 CSP, t.j. aj potreby bezodkladnosti, z ktorých by mohol súd prvej inštancie vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada, je potrebné osvedčiť aj potrebu bezodkladnej potreby navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a je potrebné zvážiť pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahu do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS 89/2002), so zreteľom na splnenie všetkých podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých vyplýva osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, taktiež osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. aj osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy, čo v konaní z výsledkov vykonaného dokazovania v znení predložených dôkazov vyplývajúcich z odôvodnenia podaného návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia zo strany žalobkyne nevyplýva s tým, že až prebiehajúce konanie o vypratanie nehnuteľnosti je konaním, v ktorom sa uplatnený nárok vyhodnotí z hľadiska skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia , čím sa nevytvorí nezvratný stav právnych vzťahov medzi stranami sporu a prípadne nespôsobí zásah do práv dotknutej strany sporu.
26. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a nakoľko plne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a neúspešná žalobkyňa nemá nárok na ich náhradu, odvolací súd stranám sporu v odvolacom konaní nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).