Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_27C-33-2020.pdf
PDF · 67.97 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/33/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, P., zastúpený advokátom: JUDr. Imrich Hrebíček, Vajanského 7, Trnava, proti žalovaným: 1/ Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, P., zastúpený splnomocnencom: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šotésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trnava bola dňa 24.06.2020 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 165.023,24 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Uplatnil si viacero nárokov a to bolestné 9.393,60 €, sťaženie spoločenského uplatnenia 13.928,40 €, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia 32.193,- €, majetkovú ujmu 118,24 €, nemajetkovú a psychickú ujmu 50.000,- €, stratu na zárobku 58.590,- € a trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní 800,- €. Žalovaný 1/ svojim protiprávnym konaním spôsobil dňa 10.04.2017 žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví a vecnú škodu pri dopravnej nehode, za ktorú bol uznaný vinným trestným rozkazom. Osobné motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená nehoda, bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného 2/. Dňa 22.01.2020 vyzval žalobca žalovaného 1/ na mimosúdne urovnanie sporu. Žalovaný 1/ listom zo dňa 11.06.2020 oznámil žalobcovi, že bezodkladne oznámi uplatnený nárok svojej poisťovni, žalovanému 2/. Zároveň upozornil na možné premlčanie uplatnených nárokov.
2. Pred prvým pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 18.12.2020, vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu neustále sa zhoršujúceho zdravotného stavu. Jeho zdravotný stav je zlý po fyzickej aj psychickej stránke, bez perspektívy zlepšenia. Žalobca sa rozhodol nepodstupovať ďalšiu psychickú a fyzickú záťaž v konaní pred súdom. Žalovaný 2/ mu doplatil sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.144,80 €, navýšil sťaženie spoločenského uplatnenia o 20% a prepočítal na základe žiadosti zo dňa 25.08.2020 stratu na zárobku po skončení PN a úrazovú rentu vypláca peňažným dôchodkom, čím mu strata na zárobku nevznikla. Požiadal o zastavenie konania s tým, že navrhol, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaní súhlasili so zastavením konania, pričom žalovaní 1/ si uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a žalovaný 2/ si náhradu trov konania neuplatnil.
4. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred pojednávaním, súd konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.
8. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).
9. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).
10. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že ak žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný 2/ za žalovaného 1/ z titulu poistnej zmluvy po podaní žaloby splnil časť žalovaného nároku, z procesného hľadiska platí, že sú to práve žalovaní, ktorí zavinili zastavenie konania v tejto časti (SSU, jeho navýšenie a strata na zárobku). Vo zvyšku uplatnených nárokov žalobca vzal späť žalobu z dôvodu svojho zhoršujúceho sa zdravotného stavu po dopravnej nehode, teda na základe vlastného rozhodnutia, preto v tejto časti zavinil zastavenie konania.
11. Nakoľko zastavenie konania zavinili obe strany sporu, súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 256 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.