Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10P-99-2020.pdf
PDF · 77.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/99/2020
Uznesenie
Okresný súd Levice vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matky - R. G., L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I. R.T. XXX, XXX XX Š. a otca - W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. U. XX/XX, Č., v konaní zastúpeného splnomocnenou právnou zástupkyňou JUDr. Kristínou Sojkovou, advokátkou so sídlom A. Sládkoviča 1, Levice, za účasti navrhovaného opatrovníka Š. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o návrhu otca na ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu za účelom podania návrhu o povolenie prípustnosti zapretia otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u s t a n o v u j e maloletému dieťaťu: N. G., nar. XX.XX.XXXX opatrovníka Š. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať pri podaní návrhu a v konaní o povolenie prípustnosti zapretia otcovstva.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.07.2020 bol súdu cestou splnomocnenej právnej zástupkyne otca doručený návrh otca maloletého dieťaťa na začatie konania. Otec v podanom návrhu žiadal, aby súd vo veci ustanovil Š. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. XXX ako opatrovníka pre maloleté dieťa za účelom podania návrhu o povolenie prípustnosti zapretia otcovstva.
2. Otec v návrhu na ustanovenie opatrovníka uviedol, že maloletý sa narodil krátko pred rozvodom jeho manželstva s R. G.. Aj na samotnom rozvodom pojednávaní odznelo, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, ktorý R. G. udržiavala s W. M.. Do uvedenej doby žili v spoločnej domácnosti a počas tejto doby sa im narodilo aj spoločné dieťa. Mal. N. G. toto ich dieťa považuje za svojho súrodenca a W. M. za svojho otca. Nakoľko je otcovstvo navrhovateľa za vyššie uvedených podmienok voči mal. N. G. vylúčené, domáha sa týmto návrhom ustanovenia opatrovníka maloletému za účelom podania návrhu o povolenie prípustnosti zapretia otcovstva nakoľko zaprieť otcovstvo v zákonnej
lehote 3 rokov (pozn. podľa § 93 ods. 1,2 Zákona o rodine) nestihol ani on, ani jeho bývalá žena, a teda otcovi svedčí právna domnienka otcovstva.
3. K návrhu na začatie konania bol pripojený i súhlas Š. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. XXX s ustanovením do funkcie opatrovníka.
4. Súdu z návrhu na začatie konania vyplýva i tá skutočnosť, že manželstvo R. G., rodenej O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.Ľ. I. R. XXX, XXX XX Š. a W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. U. XX/ XX, Č. bolo rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/11/2011 rozvedené pričom maloleté dieťa
bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na plnenie si vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa.
5. Rodičovstvo, tak ako to deklaruje článok 3 základných zásad Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine”), je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. K tomu, aby bolo z hľadiska právneho možné hovoriť o rodičovskom vzťahu je potrebné rodičovstvo k dieťaťu určiť. Určením rodičovstva k dieťaťu dochádza k závažnej zmene právneho statusu dieťaťa, matky aj otca. Pri určovaní materstva zákon o rodine vychádza zo starej rímskej zásady „mater semper certa est”, teda matka je vždy istá. Je ňou žena, ktorá dieťa porodila. Otcovstvo k dieťaťu sa určuje pomocou troch právnych domnienok, z ktorých každá ďalšia z nich sa uplatní iba vtedy, ak sa neuplatnila predošlá. Tieto domnienky sú však vyvrátiteľné, a otcovstvo určené na základe nich je možné (s výnimkou tretej - otcovstvo určené súdnym rozhodnutím) za podmienok ustanovených zákonom o rodine zaprieť. Účelom právnej úpravy zapretia otcovstva je odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom. V prvom rade sa sleduje záujem dieťaťa, ktoré má právo vyrastať v biologickej rodine a byť vychovávané biologickými rodičmi. V kontexte druhej domnienky, zákon o rodine v § 93 a § 96 vymedzuje okruh aktívne legitimovaných na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Je to v prvom rade muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ďalším subjektom je matka dieťaťa a taktiež aj samotné dieťa resp. jeho opatrovník. Zákon o rodine subjekty aktívne legitimované na podanie návrhu vymedzuje taxatívne, rozširovať okruh osôb preto nie je možné.
6. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
7. Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
8. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
9. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
10. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
11. Podľa § 67 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), každý môže pred súdom konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
12. Podľa § 68 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
13. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
14. Podľa § 71 CSP za procesného opatrovníka súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí. Odsek 2 citovaného ustanovenia uvádza, že ak takej osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, u ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu.
15. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
16. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
17. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
18. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
19. Podľa § 60 Zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 61 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
21. Civilný mimosporový poriadok osobitne zvýrazňuje, že súd koná v najlepšom záujme dieťaťa a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva je aktívne legitimované maloleté dieťa, ktoré ešte nemá spôsobilosť na právne úkony a ktoré nemôže byť vzhľadom na kolíziu záujmov zastúpené ani jedným z rodičov (biologickej matky a otca, ktorému svedčí právna domnienka otcovstva ako bývalého manžela matky) a zároveň sa súdu podarilo zistiť blízku osobu z rodinného prostredia maloletých detí, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a ktorá zároveň vyjadrila svoj súhlas s ustanovením za opatrovníka maloletému dieťaťu - súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a za opatrovníka ustanovil maloletému dieťaťu Š. G., ktorý je oprávnený podať návrh o prípustnosti zapretia otcovstva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.