Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-19-2020.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Krajčovicovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú O. J., B.. XX. XX. XXXX, maloletá bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky Ľ. J., B.. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., U. X, O.. Č.. X. X. X., L. XX a otca Ľ. I., B.. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom podaným osobne na tunajšom súde dňa 05.11.2020 domáhal zníženia sumy výživného na svoje maloleté dieťa O. J., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur na sumu 40 eur mesačne. Otec podaný návrh odôvodnil tým, že je dlhodobo finančne neschopný splácať výživné v stanovenej výške z dôvodu svojej nezamestnanosti. Otec je od 01.01.2020 nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce od 22.04.2020 po súčasnosť. Zamestnanie na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom okolo 35 eur mesačne od 01.01.2018 do 31.12.2019 bolo ukončené dohodou z dôvodu zníženia objemu zákaziek na strane zamestnávateľa. Pred týmto dátumom bol otec evidovaný na úrade práce. Otec s ohľadom na to, že bol vo veci neplatenia výživného dva krát obžalovaný, žiada o zníženie výživného, ktoré nie je schopný v aktuálnej výške splácať.
2. Matka vo vyjadrení zo dňa 19.11.2020 k návrhu otca na zníženie výživného uviedla, že so znížením výživného na maloletú O. nesúhlasí. Maloletá navštevuje 1. ročník na strednej škole v Banskej Bystrici a matka sa snaží a robí všetko pre to, aby mali matka aj maloletá zabezpečené bývanie a stravu. Matka je samoživiteľka, s dcérou bývajú v podnájme v trojizbovom byte a je zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom cca 630,- eur.
3. Opatrovník maloletej vo vyjadrení zo dňa 15.12.2020 k návrhu otca odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť s ohľadom na to, že sa výrazne zmenili pomery na strane maloletej a určené výživné je v súčasnosti už nepostačujúce.
4. Na deň 22.01.2021 súd nariadil termín pojednávania, na ktorom sa osobne zúčastnili matka maloletej, otec maloletej a opatrovník maloletej - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
5. Súd vykonaným dokazovaním, a to výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením listinných dôkazov a pripojením spisu 37P/49/2018 a 32P/234/2012 zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z opatrovanského spisu maloletej súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/21/2006 - 128 zo dňa 21. 07. 2008 súd určil otcovstvo k maloletej a zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na maloletú vo výške 1.200,- Sk mesačne s tým, že zameškané výživné bolo otcovi umožnené splácať v mesačných splátkach. Styk otca s maloletou nebol upravený. Výživné na maloletú O. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/234/2012 zo dňa 15.11.2012, ktorým sa otcovi zvýšilo výživné z pôvodných 1200 Sk na 80 eur mesačne, maloletá v tom čase navštevovala 2. ročník ZŠ, bola zdravá, príjem matky predstavoval 400 eur mesačne, otec bol nezamestnaný. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/49/2018 zo dňa 27.06.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoP/50/2018 zo dňa 31.10.2018, bol návrh otca na zníženie výživného zo sumy 80 eur na sumu 40 eur ako nedôvodný zamietnutý.
7. Otec na pojednávaní dňa 22.01.2021 zotrval na písomne podanom návrhu na zníženie výživného. Maloletej výživné vôbec neuhrádza od začiatku minulého roku a maloletej neprispieva žiadnym iným spôsobom. Otec momentálne žiadny príjem nemá a s ohľadom na súčasný stav v krajine nie sú ani žiadne ponuky na prácu, naposledy bol otec na brigáde niekedy v októbri, novembri minulého roku. Otec nemá žiadne dlhy ani pôžičky, nepoberá sociálne dávky. Žije z peňazí, ktoré si sem tam niekde privyrobí. Otec je stredoškolsky vzdelaný v odbore mechanik - strojár a v tomto odbore sa neustále pokúša o nájdenie zamestnania v okolí. Ako sám otec uviedol, je nezamestnaný od roku 2012 a doposiaľ neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz. Zdravotný stav otca je dobrý, máva bolesti krížov, na nič sa však nelieči, nie je vedený v špecializovanej ambulancii a neužíva žiadne lieky. V súčasnosti otec býva so svojou matkou v rodinnom dome v Osrblí, matke na domácnosť neprispieva. S maloletou sa otec nikdy nestretol, nebolo mu to umožnené a ani nemal záujem sa s ňou stretnúť, inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
8. Matka na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu, o maloletú sa osobne stará matka, bývajú spoločne v prenajatom byte. Partner matky sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Výdavky na domácnosť predstavujú sumu 380 eur mesačne vrátane poplatkov za energie, strava 250 eur mesačne. Maloletá má 16 rokov, navštevuje 1 . ročník strednej školy, odbor biotechnológia a farmakológia. V škole sa nestravuje, výdavky v súvislosti so školou boli na začiatku roka cca 60 eur, platili sa pomôcky, plášť, zdravotná obuv, ďalej mesačné výdavky na maloletú predstavujú výdavky na drogériu a kozmetiku v sume cca 20,- eur mesačne, oblečenie a obuv priemerne v sume 50 -60 eur mesačne, cestovné 32 eur mesačne, telefón 14 eur mesačne. Maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, jej zdravotný stav je dobrý, navštevuje zubára, čo priemerne mesačne vychádza na 20 eur, neužíva pravidelne žiadne lieky. K vyživovacej povinnosti otca matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť od apríla 2020 riadne neplní, v máji 2020 zaplatil sumu 80 eur a v auguste 2020 zaplatil sumu 80 eur, ostatné výživné zaplatené nemá. Otec na maloletú neprispieva ani žiadnym iným spôsobom, s otcom nie je v kontakte ani matka ani maloletá, na správy ani emaily kvôli zameškanému výživnému otec žiadnym spôsobom nereaguje. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Záverom matka dodala, že od otca nežiada nič mimoriadne, iba to, čo dieťaťu patrí.
9. Opatrovník maloletej na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení s tým, že odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko jeho zníženie nie je v záujme maloletej. Posledná úprava výšky výživného bola realizovaná pred 7 rokmi a už súčasne výživné nepostačuje na pokrytie mesačných výdavkov. Maloletá je vekovo staršia, má zvýšené nároky na stravu oblečenie i obuv, drogériu, školské a mimoškolské aktivity, ktoré matka sama nezvláda finančne už teraz a znížením výživného by sa značne znížila aj úroveň maloletého dieťaťa. Matka maloletej znáša a doteraz znášala všetky výdavky na maloletú sama bez prispenia otca maloletej, ktorý sa nepodieľa na výchove a ani na výžive maloletého dieťaťa. Pre zníženie výživného nemôže byť dôvodom to, že otec má iba príležitostnú prácu a žije so svojou matkou, ktorá ho finančne podporuje, nemá skoro žiaden príjem. Otec maloletého dieťaťa si musí uvedomiť dôležitú rolu rodiča, ktorý je povinný plniť si svoje záväzky voči maloletej formou výživného dovtedy, pokiaľ nie je schopná sama sa živiť. Je to jeho zákonná povinnosť, ktorá má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, ktoré otec vynakladá mesačne. Otec nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by bránili nájsť si prácu alebo nejakú brigádu na dohodu o vykonaní práce adekvátnu k jeho vzdelaniu.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vyplýva, že otec maloletej býva v dvojpodlažnom rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky. Otcovi maloletej bolo poskytnuté poradenstvo s ohľadom na práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a pravidelnému prispievaniu na jeho výživu. Otec bol upozornený na dôsledky neplnenia si vyživovacej povinnosti.
11. Z predložených výplatných pások od zamestnávateľa matky vyplýva, že matka má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 457,08 eur.
12. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplýva, že matka poberá prídavky na maloletú v sume 24,95 eur. Otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok.
13. Z oznámenia OR PZ, ODI Banská Bystrica vyplýva, že otec je držiteľom a vlastníkom nákladného prívesu, na ktorý sú vyznačené viaceré exekútorské blokácie.
14. Lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.
15. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
20. Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne, najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých súd vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, na základe objektívnych a subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov. To znamená, tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov.
Pritom, hoci zákon o rodine v § 78 ods. 1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolnosti majúcich vplyv na posúdenie osobných, majetkových pomerov účastníkov, ale musí ísť o zmenu, ktorá je závažnejšieho, trvalejšieho rázu a ktorú možno podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov.
21. Súd na základe vykonaného dokazovania a po komplexnom zhodnotení pomerov na strane otca maloletej s prihliadnutím ku všetkým, na jeho strane existujúcim objektívnym i subjektívnym okolnostiam, nemal u otca preukázanú takú zmenu pomerov, ktorú by bolo možné hodnotiť ako kvalifikovanú, zásadnú, odôvodňujúcu zmenu posledného rozhodnutia o výživnom v zmysle návrhu otca na zníženie výšky výživného. Výška vyživovacej povinnosti otca bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 32P/234/2012 zo dňa 15.11.2012, podľa ktorého otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne. V čase určovania výšky výživného predmetným rozhodnutím bol otec maloletej nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie. Návrh na zníženie výživného otca maloletej bol posudzovaný taktiež v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/49/2018 zo dňa 27.06.2018, kedy súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/50/2018 zo dňa 31.10.2018 s konštatovaním, že odvolanie otca nebolo dôvodné. V súčasnosti je otec maloletej rovnako nezamestnaný, a to od 01.01.2020, pričom od 22.04.2020 je opäť evidovaný ako uchádzať o zamestnanie na UPSVaR Banská Bystrica. Na strane otca preto v tomto smere nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcu zníženie výšky výživného, kedy v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného otec maloletej zamestnaný nebol, a zamestnaný nie je ani v čase súčasného posudzovania návrhu otca na zníženie výšky výživného. Súd je názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške, z ktorej dokáže hradiť náklady na odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa, najmenej v aktuálnej výške výživného stanoveného rozhodnutím súdu. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec súdu rovnako tak nepreukázal právne relevantným dokladom svoju neschopnosť byť zaradený do pracovného pomeru a súdu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že otec si reálne hľadá zamestnanie, ani žiadny dôkaz preukazujúci negatívny zdravotný stav otca, ktorý by mu bránil pracovať v rámci jeho možností. Súd teda na strane otca nevzhliadol objektívnu príčinu, pre ktorú by mal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Skutočnosť, že na otca bolo podané trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej nie je dôvodom, pre ktorý by mal súd znížiť otcovu vyživovaciu povinnosť. Súd však nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na skutočnú objektívnu zmenu v pomeroch otca, ktorá oproti prechádzajúcemu rozhodnutiu o určenej výške výživného spočíva v odpadnutí vyživovacej povinnosti otca voči jeho plnoletému dieťaťu. Otec má tak namiesto pôvodných dvoch vyživovacích povinností, momentálne vyživovaciu povinnosť len voči maloletej.
22. Maloletá je od posledného rozhodnutia súdu o výživnom vekovo staršia o osem rokov, má 16 rokov, je študentkou na strednej škole, kde nepochybne existujú odôvodnené vyššie výdavky v súvislosti s jej výchovou a výživou. Všetky výdavky v súvislosti s bývaním, stravou, výchovnovzdelávacími aktivitami, výletmi, drogériou, oblečením a obuvi znáša matka maloletej. Mesačné výdavky na maloletú v súčasnosti predstavujú sumu 436 eur. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku maloletej, avšak nesporne prirodzeným rastom maloletej, zabezpečením bežných potrieb sa náklady na maloletú od poslednej úpravy výživného, t.j. za obdobie ôsmich rokov, zvýšili. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Na maloleté dieťa teda rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, vynakladá prostriedky v oveľa vyššej miere, než rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará. Otec maloletej sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletú. Je preto jeho povinnosťou podieľať sa na výžive maloletej vo väčšom rozsahu ako matka, od ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala kompletnú 24-hodinovú starostlivosť o maloletú, ako aj jej výživu v rovnakom rozsahu ako otec. Záverom súd zdôrazňuje, že otcom navrhovaná výška zníženého výživného na sumu 40 eur nezodpovedá ani právu maloletého dieťaťa mať výživným zachované aspoň životné minimum, ktoré od 01.07.2020 predstavuje sumu 98,08 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca považoval za nedôvodný, a preto jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
24. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa matka a opatrovník maloletej vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie neplynie do 28. 02. 2021 (§ 8 písm. a/ a nasl. zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)