Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom P., Y. XX, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Bratislava, Žellova 2, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. s. XXXXX/XXXX/XXX, č.k.: G č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 4. septembra 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým boli zamietnuté jeho námietky a súčasne bol potvrdený Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2020 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.. Predmetným výkazom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2019 v sume 669,31 eur.

2. Žalobca mal za to, že rozhodnutím žalovaného bolo hrubo ignorované ustanovenie (ďalej len zákon). Trval na tom, že žalovaný toto ustanovenie zákona opomenul a rozhodol v rozpore s ním. Poukázal na to, že bol osobou, ktorá v roku 2019 poberala materské podľa ust. zákona a platiteľom poistného za jeho osobu bol teda štát. Vyslovil právny názor, že v jeho prípade neobstojí odkaz na ust. zákona, nakoľko aj keď sa dôvody na platenie poistného mohli prekrývať, štát neplatil poistné ani raz.

3. Ďalšia jeho žalobná námietka smerovala k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keď jeho odôvodnenie sa obsiahlo a zbytočne venuje spôsobu akým poisťovňa dospel k sume nedoplatku, prípadne citáciám zákonných ustanovení. Žalobca zdôraznil, že podstatnou časťou rozhodnutia vždy musí byť to, ako sa správny orgán vysporiadal s námietkami účastníka konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že s jeho argumentáciou sa žalovaný vysporiadal len stroho v závere na strane 8 a v odseku na začiatku 9 strany žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa podľa žalobcu len stručne vyjadril, že vymeriavací základ podľa sa neznižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní počas ktorých platí za poistenca poistné štát. Z čoho však pri tomto závere vychádza neobjasnil. Podľa názoru žalobcu je tento jeho záver pritom v rozpore s ust. Trval na tom, že za mesiace, keď za neho poistné platil štát, od neho nemôžu žiadať platiť poistné. Postup správnych orgánov je v rozpore so zákonom a súčasne nebol ani jasne odôvodnený.

4. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na tom, že jasne a zrozumiteľne žalobcovi vysvetlil dôvody predpísania nedoplatku. V tejto súvislosti odcitoval z

rozhodnutia konkrétnu pasáž, v ktorej svoj postup vysvetlil. Zdôraznil, že v rámci ročného zúčtovania sa poistné žalobcovi vypočítalo zo skutočne dosiahnutého príjmu za rok 2019, ktorý žalobca uviedol v daňovom priznaní. Skutočnosť, že žalobca bol v určitom období poistencom štátu ho neoslobodzuje od povinnosti zaplatiť nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2019. Poukázal na to, že nedoplatok na poistnom ako výsledok ročného zúčtovania poistného nie je súčtom jednotlivých mesačných nedoplatkov, ale nedoplatkom za rozhodujúce obdobie, v tomto prípade rok 2019. Skonštatoval, že v predmetnej právnej veci dostatočne zistil skutkový stav a vec náležite právne posúdil.

5. Na to žalobca reagoval podaním zo dňa 30.10.2020, v ktorom opätovne poukázal na znenie a znova konštatoval, že žalovaný koná v rozpore s týmto ustanovením a podáva svojvoľný výklad zákona. Okrem toho považoval za nelogické, že na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobca bol poistencom štátu a na druhej strane konštatuje, že táto skutočnosť nemá vplyv na platenie poistného za rozhodujúce obdobie.

6. Správny súd následne o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci s takýmto postupom výslovne súhlasili. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k názoru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, čo viedlo k jej zamietnutiu podľa . 7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca je poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom dňa 3.10.2019 prevzal do svojej starostlivosti dieťa. V tejto súvislosti rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 6.11.2019 o tom, že žalobca má nárok na materské od 3.10.2019 najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské. Súčasťou administratívneho spisu je aj priebeh poistiek žalobcu, výpis z jeho daňového priznania, výpis zaplatených preddavkov. Z týchto dokumentov vyplýva, že žalobca mal v roku 2019 aj príjem zo svojej podnikateľskej činnosti.

8. Výkazom nedoplatkov vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. bol žalobca zaviazaný zaplatiť pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2019 v sume 669,31 eur. Žalobca podal včas námietky, v ktorých namietal postup poisťovne, ktorá nezohľadnila, že takmer tri mesiace roku 2019 za neho platil poistné štát. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodol o zamietnutí námietok žalobcu a potvrdení napadnutého výkazu nedoplatkov zo dňa 29.6.2020. Uviedol, že podľa § 11 ods. 9 druhej vety zákona bez pochybností vyplýva, že poistenci štátu uvedení v § 11 ods. 7 sú povinní z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b platiť poistné podľa § 13. Následne z § 13 ods. 2 zákona vyplýva, čo je vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO). Obdobie poberania materského sa zohľadňuje pri určení minimálneho vymeriavacieho základu SZČO. Odkázal aj na znenie ust. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že žalobca mal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa zákona . Je zrejmé, že poisťovňa vychádzala zo správne zistených údajov, podkladom pre výpočet ročného zúčtovania bolo daňové priznanie žalobcu za rok 2019.

9. Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.

10. Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa a a , alebo má príjem z tejto činnosti.

11. Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu. 12. Podľa druhá veta v znení účinnom do 31.12.2019 osoby uvedené v odseku 7 sú povinné z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa platiť poistné podľa .

13. Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 na vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 2, ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu podľa , sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9.

14. Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v , ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa odseku 14 prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v .

15. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca ako osoba, ktorá bola v roku 2019 zúčastnená na verejnom zdravotnom poistení, zaplatil preddavky na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 667,80 eur. V roku 2019 pritom žalobca podnikal na základe osobitného oprávnenia a dosiahol príjem v sume, ktorá nie je medzi účastníkmi sporná. Od 3.10.2019 potom žalobca poberal materské a v zmysle ust. za neho platil poistné štát. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či za tejto situácie bol žalovaný resp. zdravotná poisťovňa povinný pri vykonaní ročného zúčtovania a určenia poistného zo zárobkovej činnosti žalobcu zohľadniť skutočnosť, že žalobca bol 3 mesiace poistencom štátu a platil za neho poistné štát.

16. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že vo všeobecnosti vychádza zo základnej premisy, podľa ktorej každý, kto dosiahne v rozhodnom období príjem musí z neho zaplatiť poistné. Uvedené platí aj pre poistencov štátu, čo explicitne vyplýva z druhej vety tohto zákona. Ak teda poistenec štátu podľa zákona, mal v posudzovanom období príjem, je jeho povinnosťou zaplatiť poistné podľa , ktorý stanovuje sadzby a vymeriavacie základy pre určenie výšky poistného. Z dikcie ustanovenia pritom vyplýva, že pri určení poistného nezohrávajú žiadnu úlohu faktory, ako počet kalendárnych mesiacov počas ktorých bol poistenec poistencom štátu, resp. tento výpočet sa neurčuje podľa mesiacov, ale z vymeriavacieho základu. Zákon pritom výslovne ráta s tým, že poistné musia zaplatiť aj osoby, za ktoré odvádza poistné štát. Okrem toho, s výnimkou určenia minimálneho vymeriavacieho základu v ,,, zo zákona nevyplýva, že by sa o platby štátu mala znížiť povinnosť poistenca zaplatiť poistné z jeho zárobkovej činnosti resp. výplaty dividend a podobne.

17. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány môžu konať len na základe zákona. Ak teda zákon stanovuje, že aj poistenec štátu musí zaplatiť poistné zo zárobkovej činnosti a pritom výslovne odkazuje na ust. § 13, tak správny orgán musí postupovať v zmysle dikcie zákona. Zákon (s výnimkou minimálneho vymeriavacieho základu) explicitne nestanovuje, že sa pri vyrúbení poistného poistencovi štátu zohľadnia aj platby štátu resp. čas, keď za neho poistné platil štát. Uvedené si správny orgán ani nemôže sám dovodiť z právnej úpravy ohľadne platenia poistného štátom ( § 13 ods. 15 zákona v znení k 31.12.2019). Súčasne je potrebné uviesť, že poistné sa neplatí za jednotlivé mesiace, správny orgán má povinnosť určiť vymeriavací základ, sadzbu a zohľadniť len zaplatené preddavky.

18. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, tak správny súd je toho názoru, že žalovaný jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje námietky žalobcu za nedôvodné, a navyše aj veľmi podrobne rozpísal ako bolo poistné určené. Správny súd považuje odôvodnenie v tomto ohľade za dostatočne konkrétne, keď žalovaný odkázal na ustanovenia zákona, z ktorých vychádzal a podal aj ich výklad. Z právnej úpravy, na ktorú odkázal pritom vyplýva ako sa postupuje v prípade určenia poistného osoby, ktorá poberala materské a mala súčasne príjem zo zárobkovej činnosti.

19. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné. S poukazom na uvedené správnu žalobu zamietol podľa , tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. Pokiaľ ide náhradu trov konania, tak v konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. . Žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.