Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/203/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: I. zastúpený JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava proti žalovanej: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Blatné, zastúpená advokátkou JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -177 zo dňa 29.05.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. -177 zo dňa 29.05.2019 p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. -177 zo dňa 29.05.2019 zastavil súdne konanie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním. Svoj nárok odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súp.. č. XXX, na parcele registra „C“, parc. č. XX/X, vo výmere XXX m2, parcely registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X, vo výmere XXX mX a parcely registra „C“, parc. č. XX/X, záhrady, vo výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX, parcela registra „C“ parc. č. XX, vo výmere XXX m2, parcely registra „C“, č. XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX mX a parcely registra „C“, č. XX, záhrady, vo výmere XXXX m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. J.. Žalovaná sa mala vyjadriť, že na základe nového geodetického merania sa bude posúvať čiara medzi parcelami č. XX/X a XX/X, ktorých vlastníkom je žalobca a parcelami č. XX a XX, ktorých vlastníkom je žalovaná. Preto sa žalobca obrátil na súd, aby určil, že nadobudol vlastnícke právo v bližšie neurčenej výmere k parcele č. XX a XX.

3. Následne na to bol znalcom z odboru geodézie a kartografie, vypracovaný znalecký posudok č. 9/2016 nariadený súdom prvej inštancie, ktorý vytýčil hranice medzi spornými pozemkami. Na obhliadke nehnuteľnosti dňa 24.10.2018 na adrese J. XXX, sporové strany zhodne navrhli prerušenie konania za účelom opravy hranice v katastri nehnuteľností. Súd tomuto návrhu sporových strán vyhovel a uznesením č. k. - 159 zo dňa 24.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2018, konanie prerušil v zmysle (ďalej len „“), pričom strany konania boli upovedomené o zastavení konania, ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov, podľa .

3. Strany konania zhodne navrhli prerušenie konania v zmysle , avšak žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Žalobca priebežne doručoval súdu komunikáciu s

Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, avšak zo žiadneho podania nevyplývalo, že žiada o pokračovanie v konaní. Iné úkony neboli počas prerušeného konania vykonané.

4. Keďže uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2018, lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula dňa 21.05.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní a preto sa konanie zastavilo, avšak zhodné navrhnutie prerušenia konania je možné považovať za procesnú pasivitu na strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní. Z uvedeného vyplýva, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že v priebehu sporového konania bol vyhotovený znalecký posudok, ku ktorému sa vyjadril právny zástupca žalobcu, nakoľko znalec nesplnil úlohy, ktoré mu vyplývali z uznesenia o ustanovení znalca v konaní a okrem iného konanie začalo v roku 2010 a až v roku 2016 bol tento znalecký posudok vyhotovený. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 24.10.2018, po zhodnom odsúhlasení opravy hraníc v katastri nehnuteľností účastníkmi konania pri obhliadke súdom na mieste samom, právny zástupca žiadal príslušný úrad o opravu hranice v katastri nehnuteľností, avšak tejto žiadosti nevyhovel. Preto právny zástupca žalobcu avizoval túto skutočnosť súdu prvej inštancie a žiadal ho, aby dal podnet na príslušný úrad o vykonanie tejto opravy. Súd prvej inštancie sa k tomuto podnetu nevyjadril a preto mal pokračovať v konaní aj bez návrhu podľa . Žalobca navrhol odvolaciemu súdu uznesenie o zastavení konania zrušiť a pokračovať v konaní bez návrhu v zmysle , nakoľko prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo odpadla.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca dňa 11.06.2010 zahájil konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V žalobe neodôvodnil naliehavý právny záujem týkajúci sa určenia vlastníckeho práva. Žalobu zahájil bez pripojenia zamerania presne určených parciel, s výmerou ku ktorým sa domáha a v akej výmere. Počas konania vo veci bol ustanovený znalec, ktorý na mieste poukázal na komplikované vlastnícke vzťahy na sporných nehnuteľnostiach, pričom sporové strany zotrvali na svojich tvrdeniach a preto geometrický plán bol nepoužiteľný a k žiadnej dohode medzi nimi nemohlo dôjsť. Žalovaná viackrát navrhla žalobcovi doriešenie veci mimosúdne, ale žalobca, ktorý si je presne vedomý, akú výmeru žalovanej odpredal dňa 11.12.2007, sa neustále domáha vrátenia časti odpredanej výmery, ktorú doteraz ani presne neidentifikoval a na mieste ani nebolo možné vysvetliť, kde vlastne je právna hranica a kde je hranica výmery, ktorá bola žalovanej odpredaná. Na požiadanie žalobcu bolo prerušené konanie a žalobca, ktorý doteraz nespresnil vlastne čoho sa domáha, podľa nepožiadal o pokračovanie v konaní a súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil.

7. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu, spolu s napadnutým uznesením okresného súdu a vyjadrením žalovanej k odvolaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zastaveniu konania v súlade s , je výsledkom nesplnenia si zákonných povinností, ktoré stranám sporu ukladá práve (ďalej len ) a ako také ho odvolací súd potvrdil.

9. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď aj napriek predchádzajúcemu poučeniu strán sporu o následkoch nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, zastavil konanie podľa .

11. Ustanovenie upravuje osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je do značnej miery odlišný od iných dôvodov prerušenia konania. Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom, zˇe v da- nom prípade je prerušenie konania vyvolane´ aktivitou sporových strán. Spočívanie konania predstavuje možnosť prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú sporové strany aktivitu a dajú dostatočne najavo, zˇe nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejedna´vani´ a v rozhodovaní veci. Dôvodom takéhoto návrhu býva spravidla snaha o mimosúdne vyriešenie sporu. Pokiaľ súd preruší konanie z dôvodu podľa , môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Návrh na pokračovanie v konaní môže jedna zo sporových strán podať aj pred uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti uznesenia o prerusˇeni´ konania. Ustanovenie sa v tomto prípade nepoužije a pokiaľ je konanie prerušene´ len podľa , možno v ňom pokračovať iba na základe dispozičného úkonu jednej zo sporových strán, v tomto prípade ide o osobitný procesný postup ustanovený v .

12. Na základe vyššie uvedeného, neobstojí námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že súd prvej inštancie mal pokračovať v konaní aj bez návrhu s poukazom na , resp. po tom, ako mu žalobca doručil žiadosť o podnet na vykonanie zápisu na okresnom úrade, odbore katastra nehnuteľností. Z takéhoto podnetu jasne nevyplývalo, že je zámerom žalobcu to, aby súd prvej inštancie pokračoval v súdnom konaní, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie v zmysle zastavil.

13. Vzhľadom na to, že v súdnom konaní nedošlo k podaniu návrhu na jeho pokračovanie v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie prerušené, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nakoľko nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok jeho nesprávne rozhodnutie, po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo súdne konanie zastavené a toto rozhodnutie v súlade s potvrdil.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).