Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/24/2020

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: P. Z., G.. XX.XX.XXXX, W.. Š. XX, XXX XX C., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., Okružná 1945/107, Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, proti žalovanej 1. rade: N. A., G.. XX.XX.XXXX, K. I. G. XX, C. a žalovanej 2. rade: M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. F.. Q. X/X, XXX XX K., Č. P., o určenie vlastníctva k bytu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.12.2020, t a k t o

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 29.12.2020 podal zástupca žalobcu na tunajší súd žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia, že spolu so žalovanou v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu s rozsahom úžitkovej podlahovej plochy 99,43 m2 a obytnej plochy 49,59 m2, nachádzajúceho sa v podkroví rodinného domu v C., súp. číslo XXX, ul. I. G.M. XX, stojaceho na pozemku vedenom ako parcela C.-R. Č..X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 na liste vlastníctva č. XXXX pre Okres: C., Obec: C., Katastrálne územie: C., každý v spoluvlastníckom podiele vo výške jednej polovice v pomere k celku.

2. Žalobu zástupca žalobcu odôvodnil tak, že dňa 01.03.2000 uzavreli žalobca ako budúci zať žalovanej v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako dcéra žalovanej v 1. rade na strane jednej a žalovaná v 1. rade na strane druhej zmluvu o budúcej zmluve. Na základe tejto zmluvy žalovaná v 1. rade dala svojmu budúcemu zaťovi a dcére písomný súhlas k prestavbe podkrovia rodinného domu v jej vlastníctve tak, že v podkroví rodinného domu bude vytvorená nová samostatná bytová jednotka. Na žiadosť žalobcu a žalovanej v 2. rade dňa 03.05.2000 Okresný úrad Kežmarok, odbor životného prostredia, vydal pod č. OÚ-ŽP 10 556/2000 Tr. rozhodnutie o povolení stavby: „Prestavba, rekonštrukcia podkrovia rodinného domu v meste C., v radovej zástavbe, súp. číslo XXX, zmena stavby so vznikom novej 1 bytovej jednotky so samostatným vstupom“ o užitkovej podlahovej ploche bytu 99,43 m2 a obytnej ploche bytu 49,59 m2. K realizácii prestavby podkrovia došlo svojpomocným spôsobom, z peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Pred kolaudáciou bytu sa žalobca so žalovanou v 2. rade rozišiel. V dokončenom byte žalobca býval cca pol roka. Koncom roku 2002 mu bolo výmenou zámku na vchodových dverách užívanie bytu v podkroví znemožnené s tým, že z bytu bude vyplatený. Žalobca ako vlastník bytu sa nemôže domôcť ani užívania bytu, ani zápisu jeho vlastníctva do katastra nehnuteľností. Jeho právne postavenie ako vlastníka bytu je natoľko oslabené, že ho nemožno odstrániť iným spôsobom, ako žalobou na určenie vlastníckeho práva k bytu. Písomným podaním zo dňa 03.02.2020 žalobca žalovanej v 1. rade navrhol dohodu o mimosúdnom vyriešení veci, na ktorú žalovaná v 1. rade nereagovala. Žalovaná v 2. rade napriek dohode o vyplatení podielu z bytu, žalobcu doposiaľ nevyplatila.

3. Súčasne so žalobou zástupca žalobcu podal dňa 29.12.2020 na tunajší súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požiadal o uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade umožniť žalobcovi a pracovníkom Stavebného úradu Mesta Kežmarok vstup do predmetného rodinného domu žalovanej v 1.

rade za účelom vykonania kolaudácie samostatnej bytovej jednotky v podkroví domu. Návrh odôvodnil tak, že žalobcovi je dlhodobo bránené skolaudovať povolenú stavbu.

4. Spolu so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zástupca žalobcu predložil súdu listiny, a to zmluvu o budúcej zmluve, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre Katastrálne územie C. zo dňa 29.12.2020, žiadosť o vydanie stavebného povolenia, oznámenie o začatí stavebného konania, rozhodnutie o povolení stavby a návrh na uzavretie mimosúdnej dohody.

5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečomu sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa cit. právnej úpravy neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností.

11. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Z internetového výpisu z listu vlastníctva vedeného pre Okres: C., Mesto: C., Katastrálne územie: C., č. XXXX vyplýva, že žalovaná v 1. rade je v súčasnosti vedená ako výlučná vlastníčka rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parcele registra „. Č.. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2, a to na základe kúpnej zmluvy č. P. T. XXX/XX (ďalej len „ rodinný dom“ ) .

13. Podľa písomnej žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 26.03.2000 a rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, odboru životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku (ďalej len „stavebný úrad“) zo dňa 03.05.2000 č.j: OÚ-ŽP 10 556/2000 Tr. stavebný úrad žalobcovi a žalovanej v 2. rade ako stavebníkom povolil stavbu: „Prestavba, rekonštrukcia podkrovia rodinného domu v meste Kežmarok, v radovej zástavbe, súp. číslo XXX, zmena stavby so vznikom novej 1 b.j. so samostatným vstupom“ o úžitkovej ploche bytu 99,43 m2 a obytnej ploche bytu 49,59 m2....Rozsah stavby: prestavba

nebytových priestorov na bytové, vznik kuchyne a obývacej izby a dve obytné izby so sociálnym príslušenstvom, samostatným vstupom, rodinný dom bude mať celkom dve samostatné b.j.“ (ďalej len „stavebné povolenie“).

14. Podľa listiny označenej ako „Zmluva o budúcej zmluve“ dňa 01.03.2000 uzavrela žalovaná v 1. rade na strane jednej a žalobca a žalovaná v 2. rade na strane druhej zmluvu označenú ako zmluva o budúcej zmluve. Podľa čl. I. tejto zmluvy: „N. A., P.. C., ako bezpodielová vlastníčka pozemku p.č. X v zastavanom území obce C., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie C., dáva súhlas svojej dcére M. A. a budúcemu zaťovi P. Z. k výstavbe podkrovia domu, kde bude vytvorená samostatná bytová jednotka. Prízemie domu bude využívané na podnikanie vlastníčkou pozemku .„ Podľa čl. II. tejto listiny: „ Po ukončení stavby a vydaní užívacieho povolenia na zrealizovanú stavbu uzavrú zmluvné strany zmluvu o vysporiadaní nehnuteľnosti, a to tak, že vlastníkom 1/6 nehnuteľnosti bude M. A., 1/6 P. Z., a 2/3 nehnuteľnosti bude vlastniť N. A.“.

15. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným súčasne so žalobou vo veci samej sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade umožniť mu vstup do rodinného domu za účelom kolaudácie samostatnej bytovej jednotky vytvorenej v podkroví domu. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda žalobca učinil právne vzťahy strán k rodinnému domu, v podkroví ktorého bola stavebným úradom povolená stavba (vytvorenie samostatnej bytovej jednotky), ktorej kolaudácie sa žaloba podľa jeho tvrdení nemôže domôcť. Predmetom žaloby vo veci samej však žalobca učinil určenie vlastníctva k bytu ako samostatnému predmetu vlastníctva, ktoré malo vzniknúť vytvorením samostatnej bytovej jednotky v podkroví rodinného domu. Pojmy „samostatná bytová jednotka“ v dome a „byt“ nemožno z právneho hľadiska stotožňovať.

16. Podľa predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

17. Podľa predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

18. Podľa a veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom .

19. Podľa osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

20. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bytom na účely tohto zákona sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatná bytová jednotka.

21. Podľa právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon nestanovuje inak.

22. Podľa vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu. 8)

23. Podľa veta prvá vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len "zmluva") uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi.

24. Podľa ak vstavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

25. Podľa citovanej právnej úpravy predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle sú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa a veci môžu byť hnuteľné alebo nehnuteľné, pričom nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Podľa predmetom právnych vzťahov môžu byť tiež byty. Aj keď neobsahuje definíciu pojmu „vec“, ktorá je jedným zo základných pojmov súkromného práva, z ust. je zrejmé, že byty nepovažuje za veci v právnom slova zmysle. Podľa je byt v zásade považovaný len za časť veci (budovy), ktorá nie je spôsobilá byť samostatným predmetom právnej dispozície. Otázku možnosti samostatnej právnej dispozície s bytom vyriešil vytvorením samostatnej skupiny predmetu občianskoprávnych vzťahov tak, že v ust. vytvoril všeobecný základ právnej úpravy vlastníctva bytov, a v ust. problematiku vlastníctva bytov vyčlenil do osobitného zákona upravujúceho vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom, a to do . Tento osobitný zákon má voči povahu lex specialis. Subsidiárne použitie podľa vytvára len akúsi fikciu povahy bytov ako nehnuteľných vecí. Vznik vlastníctva k bytu a právnu dispozíciu s bytom však upravuje ako zákon lex specialis vo vzťahu k .

26. Definícia pojmu „byt“ bola pôvodne obsiahnutá v ust. o hospodárení s bytmi, podľa ktorého: „Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu z tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky“. Tento síce zrušený. Avšak rovnakú definíciu pojmu „byt“ prevzal , ako aj právna teória a aplikačná prax súdov. Podľa : “Bytom na účely tohto zákona sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatná bytová jednotka“. Z uvedenej definície je zrejmé, že pojmy „byt“ a „samostatná bytová jednotka“ nie sú totožné, a že Zákon v vlastníctve bytov vychádza v zásade z väzby definície bytu na stavebnoprávne predpisy. Právna teória a aplikačná prax konštantne zastávajú názor, podľa ktorého pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom, je potrebné vychádzať zo stavebnoprávnych predpisov, pričom rozhodujúci je kolaudačný stav. Napr. podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z (R 87/2003): “Pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom tohto, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.“ ako zákon lex specialis taxatívne vymenuváva spôsoby, akým vlastníctvo bytu v dome možno nadobudnúť.

27. Žalobca pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení iba osvedčil, že medzi stranami konania vo veci samej existujú právne vzťahy k nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu, založené skutočnosťami, že žalovaná v 1. rade podľa listu vlastníctva je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, a že žalobcovi a žalovanej v 2. rade ako stavebníkom stavebný úrad v máji 2000 vydal stavebné povolenie na vybudovanie samostatnej bytovej jednotky prestavbou podkrovia v tomto rodinnom dome. Žalobca však ničím neosvedčil, že by medzi stranami konania vo veci samej existovali právne vzťahy k bytu, ktorý vznikol a ktorého vlastníctvo nadobudol vybudovaním samostatnej bytovej jednotky prestavbou podkrovia rodinnému domu. Žalobca ničím neosvedčil, že by prestavbou podkrovia rodinného domu a vytvorením samostatnej bytovej jednotky v ňom, mal vôbec vzniknúť byt ako samostatný predmet vlastníctva. Netvrdil a neosvedčil žiadne právne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by za tohto predpokladu (ktorý však neosvedčil) mal vlastníctvo k bytu v podkroví domu nadobudnúť. Tzn., ničím neosvedčil, že samostatná bytová jednotka v podkroví rodinného domu by nemala byť iba časťou rodinného domu žalovanej v 1. rade, nespôsobilou byť samostatným predmetom právnych vzťahov.

28. Z obsahu žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie, ktoré by jednak potvrdzovalo, že samostatná bytová jednotka vôbec bola v podkroví rodinného domu žalovanej v 1. rade v súlade so stavebným povolením zrealizovaná, a ktoré je

rozhodujúce aj pre právne posúdenie, či súbor miestností vybudovaných v podkroví rodinného domu môže byť vôbec bytom, nebolo vydané. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha neodkladnej úpravy právnych vzťahov súvisiacich s kolaudáciou povolenej stavby v rodinnom dome, a to uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade umožniť jemu a pracovníkom stavebného úradu vstup do rodinného domu za účelom kolaudácie stavby s tvrdením, že v kolaudácií je mu dlhodobo bránené.

29. Podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) ďalej len „Stavebný zákon“, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

30. Podľa § 117 ods. 1 veta druhá Stavebného zákona pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

31. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa cit. právnej úpravy kolaudačné konanie je správnym konaním podľa Stavebného zákona, patriacim do pôsobnosti stavebného úradu ako orgánu štátnej správy. Na toto konanie sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, a to o správnom konaní (Správny poriadok). Správny poriadok upravuje konanie a rozhodovanie orgánov verejnej správy vymedzených v Správneho poriadku (štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, a pod), ktoré súvisí s individuálnym rozhodovaním o právnych pomeroch fyzických a právnických osôb. Kolaudačné konanie a rozhodovanie o právnych pomerov súvisiacich s kolaudačným konaním patrí teda do právomoci stavebného úradu ako správneho orgánu, nie do civilnej sporovej právomoci súdu. Preto návrh žalobcu na poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia nariadeného súdom v rámci spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej v 1. rade v kolaudačnom konaní, nemá oporu v platnom právnom poriadku a nemožno ho považovať za opodstatnený. Nariadením takéhoto neodkladného opatrenia by súd zasiahol do právomoci stavebného úradu ako orgánu štátnej správy zverenej mu Stavebným zákonom, odňal by tak štátnemu orgánu jeho právomoc. Súd tiež nemôže formou neodkladného opatrenia nariadeného v rámci ukladať povinnosti iným štátnym orgánom. Preto súd návrh na úpravu právnych vzťahov v kolaudačnom konaní navrhovaným neodkladným opatrením považoval za neopodstatnený.

33. Navyše, žalobca ničím neosvedčil tvrdené skutočnosti, že povolená stavba spočívajúca vo vybudovaní samostatnej bytovej jednotky v podkroví rodinného domu žalovanej v 1. rade bola zrealizovaná, a že mu v jej kolaudácii je dlhodobo bránené. Nie je zrejme, či vôbec kolaudácia niekedy prebiehala alebo prebieha. Zo žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je tiež zrejmé, aké právo žalobcu bolo vlastne porušené alebo ohrozené, tzn. akému právu žalobcu má byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá súdom neodkladná právna ochrana. Tu súd poukazuje na rôznorodé tvrdenia žalobcu v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorých žalobca sa nemôže domôcť užívania nehnuteľnosti, je mu dlhodobo bránené v kolaudácii stavby, nemôže sa domôcť zápisu bytu do katastra, so žalovanou v 2. rade sa dohodli na „vyplatení“ zo stavby. V kontexte týchto rôznorodých skutočností tvrdených žalobcom súd nemohol ustáliť, aké právo žalobcu bolo ohrozené alebo porušené, a posúdiť vôbec potrebu navrhovanej neodkladnej právnej úpravy. Navyše, podľa tvrdení žalobcu od vydania stavebného povolenia uplynulo cca 20 rokov, žalobca od v roku 2002 (cca 18 rokov) v rodinnom dome nebýva. Preto potreba neodkladnej úpravy právnych vzťahov za daného dlhodobého trvajúceho stavu vecí sa javí ako nedôvodná. Bolo na žalobcovi, aby všetky tieto skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov osvedčil, čo žalobca neučinil.

34. Aj keď súdu v konaní o neodkladnom opatrení neprislúcha prejudikovať závery vo veci samej, za situácie, že predmet úpravy právnych vzťahov v konaní vo veci samej a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je rozdielny, bolo na žalobcovi, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal súčasne so žalobou vo veci, aby pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení aspoň osvedčil naliehavý právny záujem na podanej žalobe ( ) a vzájomnú právnu súvislosť oboma konaniami. Žalobca o.i. tvrdí, že sa nemôže domôcť zápisu vlastníctva k bytu, a jeho právne postavenie je tak oslabené. Z obsahu spisu však nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca nemôže domôcť zápisu bytu do katastra nehnuteľnosti.

35. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vzťahov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pri zápise bytu alebo nebytového priestoru do katastra, ktorý vznikol na základe zmluvy o výstavbe, sa predkladá zmluva o výstavbe domu a listina podľa osobitného predpisu ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba. Pri zápise bytu alebo nebytového priestoru do katastra, ktorý vznikol na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, sa predkladá zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu a kolaudačné rozhodnutie; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba.

36. Podľa § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona pri zápise rozostavaného bytu alebo rozostavaného nebytového priestoru do katastra podľa odseku 5 sa predkladá zmluva o výstavbe domu, zmluva o vstavbe alebo zmluva o nadstavbe domu, právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti. Ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba.

37. Podľa Katastrálneho zákona v spojení so podmienkou zápisu vlastníctva k bytu (aj rozostavaného bytu) do katastra, ktorý vznikne vstavbou domu, je okrem kolaudačného rozhodnutia aj zmluva o vstavbe. Rozhodnutie o vstavbe v prípade, ak vstavbou domu vznikne nový byt, so stavebníkom uzatvára vlastník domu. Žalobca neuviedol žiadne tvrdenie a ničím neosvedčil existenciu zmluvy, podľa ktorej by vstavbou domu mal vzniknúť byt, a podľa ktorej by mal nadobudnúť vlastníctvo k takémuto bytu. Naopak, z čl. II predloženej listiny označenej ako „Zmluva o budúcej zmluve“ vyplýva, že žalovaná v 1. rade ako vlastník rodinného domu a žalobca sa nedohodli na tom, že by vytvorením novej samostatnej bytovej jednotky v podkroví rodinného domu mal vzniknú nový byt ako samostatný predmet vlastníctva (k čomu by však mohlo dôjsť len za splnenia všetkých podmienok stanovených v pre vznik vlastníctva bytu pre nadobudnutie bytu v dome), a že by vlastníkom takéhoto bytu sa mal stať žalobca spolu so žalovanou v 2. rade. Naopak, z listiny jasne vyplýva, že strany sa dohodli na tom, že po vytvorení novej samostatnej bytovej jednotky v podkroví domu žalovaný a žalovaná v 2. rade sa stanú spoluvlastníkmi celého rodinného domu, celej nehnuteľnosti, vo výške každý po 1/3 v pomere k celku, a žalovaná v 1. rade bude spoluvlastníkom v pomere 2/3 v pomere k celku.

38. Na základe uvedeného súd preto prijal záver, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, ako aj naliehavý právny záujem na samotnej určovacej žalobe vo veci samej, v súvislosti s ktorou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, navrhovaným neodkladným opatrením by súd postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko by zasiahol do právomoci iného štátneho orgánu. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.