Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_25Co-32-2023.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/32/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Michal Harviš, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, proti žalovanému: D. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 242,17 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. SK-3C/2/2022 – 34 zo dňa 14.06.2023 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 14.06.2023 tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 242,17 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že pri výkone výkopových prác a terénnych úpravách, pri rodinnom dome žalovaného dňa 28.09.2021 došlo činnosťou bagra, ktorý si objednal žalovaný k poškodeniu oplotenia rodinného domu žalobcu.
3. Žalobca predložil faktúru č. 10210053 zo dňa 09.11.2021 na sumu 242,17 eur, ktorou bola fakturovaná oprava oplotenia rodinného domu podľa súpisu vykonaných prác na č.l. 5-6 spisu.
4. Žalovaný vo vzťahu k uvedenej faktúre nevzniesol žiadne námietky, jeho obrana v spore spočívala v tom, že nie je vecne pasívne legitimovaný, pretože na vykonanie prác si objednal firmu, od ktorej si žalobca má vymáhať náhradu škody.
5. Z faktúry č.l. 20 spisu súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť STAVBET-OP s.r.o. fakturovala žalovanému za výkopové práce a materiál dňa 28.09.2021 sumu 682,32 eur.
6. Žalovaný predložil na č.l. 21 spisu záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 28.09.2021 a záznam o prevádzke stroja na č.l. 22-23 spisu.
7. Strany zotrvali na svojich postojoch aj na pojednávaní konanom dňa 14.06.2023.
8. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 242,17 eur bez príslušenstva.
9. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a postavenia § 132 ods. 1 CSP, § 187 ods. 1, 2 CSP, § 191 ods. 1 CSP a § 215 ods. 1 CSP. Zistený skutkový stav právne posúdil tak, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 242,17 eur. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a predpokladané zavinenie aspoň v rovine nedbanlivosti. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že pri činnosti žalovaného vykonávanej na svojej nehnuteľnosti - výkopové práce, došlo k poškodeniu oplotenia rodinného domu žalobcu, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 242,17 eur, ktorú musel uhradiť za opravu uvedeného oplotenia. Obrana žalovaného spočívala v tom, že za spôsobenú škodu nenesie zodpovednosť, v spore nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože na výkopové práce, pri ktorých bol použitý bager si žalovaný objednal firmu STAVBET-OP, s.r.o. a žalobca mal náhradu škody vymáhať od uvedenej firmy.
11. Žalovaný mal zákonnú povinnosť nezasahovať do vlastníctva žalobcu. Túto povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva žalobcu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný porušil, preto zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením tejto právnej povinnosti. Túto právnu povinnosť žalovaný porušil, pričom nie je rozhodujúce, či zásah uskutočnil sám alebo jeho zmluvný partner, ktorému žalovaný zadal uskutočnenie prác. V uvedenom prípade protiprávnosť konania žalovaného nespočívala v spôsobe uskutočnenia výkopových prác, ale v samotnom zásahu do vlastníckeho práva iného. Prípadná zodpovednosť subjektu, ktorý výkopové práce uskutočnil na zmluvnom základe so žalovaným vo vzťahu k samotnému žalovanému nie je vylúčená, avšak skutočnosť, že výkopové práce uskutočnil zmluvný partner žalovaného nevylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi protiprávnym zásahom do jeho vlastníctva.
12. Z hľadiska porušenia právnej povinnosti nezasahovať do vlastníctva iného nie je rozhodujúce, či zásah uskutočnil sám žalovaný alebo jeho zmluvný partner, ktorému žalovaný zadal uskutočnenie prác (uznesenie NS ČR zo dňa 20.08.2002 sp. zn. 25Cdo/9/2002).
13. Námietku žalovaného, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný považoval súd prvej inštancie za neodôvodnenú. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, táto nebola v konaní sporná.
14. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie považoval za preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, preto žalobe ako dôvodnej vyhovel.
15. O trovách strán, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní uviedol, že dňa 14.06.2023 sa zúčastnil konania (zrejme myslel pojednávania) žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,C. XXX/XX B.. Jednalo sa o zaplatenie sumy 242,17 eur, ktorú žalobca zaplatil firme ALFASTAV Stropkov s.r.o. za opravu cca 2,5m takzvanej čiapky na plot. Má za to že cena za takúto opravu je neprimerane vysoká a žalobca sa dojednal z firmou ALFASTAV Stropkov s.r.o. o nafakturovanie maximálnej možnej výšky, čo nesúhlasí z realitou. Ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka: Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri 30 ročnom rozpadávajúcom sa plote cena čiapky je podstatne nižšia, ako uvádza žalobca za opravu. Žalovaný uviedol, že § 450 nebude prepisovať, no šlo o vytvorenie parkovacej plochy a zároveň nástupištia do osobného auta pre jeho manželku, ktorá je imobilná. Ale čo sa týka výroku súdu. Výrok znel tak, ako by to malo byť. Chcel by ale podotknúť § 420-420a Občianskeho zákonníka, ktorý súd pravdepodobne nezobral do úvahy. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Zamestnanec je iba zamestnanec, no firma, pre ktorú pracuje, má povinnosť byť pripravená aj na takéto udalosti, ak sa spôsobí škoda na cudzom majetku. Majiteľ firmy sa dostavil na miesto činu v inkriminovanom čase, takže vedomosť o škodovej udalosti mal. Ako uviedol p. B., že nevedel, od koho si má peniaze vymáhať, je klamstvo, nakoľko zamestnanci mali na pracovných
odevoch nadpis firmy, pre ktorú pracujú a taktiež to bolo aj na pracovných strojoch. Štátna polícia mu to taktiež ozrejmila, o akú firmu sa jedná, a že škoda by mala byť hradená z poistky. Takže p. B. dobre vedel v danom čase, o akú firmu sa jedná, nakoľko v minulosti niekoľko krát využíval jej služby a mal aj znalosť, že daná firma pôsobí v stavebníctve. Žalovaný nechápe počínanie p. B., prečo nekontaktoval danú firmu, ktorá by mu škody, ktoré nechtiac spôsobila aj napravila bez finančnej ujmy, nakoľko sa zaoberá aj stavebnou činnosťou a vybral si firmu z iného okresu, len aby bola cena opravy čim vyššia a uvádza sumu, ktorú „musel uhradiť“. Prečo cenu za opravu navýšil tým, že poškodenú časť mal v dĺžke cca 2,5m, no dal si spraviť čiapku na plot vyše 4 metre? § 436 občianskeho zákonníka: Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Čo sa nestalo. Žalovaný má za to, že F. v tomto prípade je poškodený, no on, ako objednávateľ zákazky u súkromnej firmy, ani osobne, ani fyzicky žiadnu škodu nespôsobil a spôsob, akým daný problém riešil p Sabol bol neuvážený, nakoľko „ neznalosť zákona neospravedlňuje“. V iných konaniach (na stavebnom úrade) sa dokáže paragrafmi doslova "oháňať" a v tejto nepríjemnej situácii zrazu nevedel postup pri náhrade škody. V dobe po incidente škodu chcel žalovaný napraviť z vlastnej iniciatívy na jeho náklady, no na základe prchkej povahy F. a na odporúčanie Štátnej polície bol „uzemnený" a bolo mu povedané, aby to neriešil, že daná škoda bude hradená zo zákonnej poistky stavebného stroja a firma by mala byť voči takýmto udalostiam poistená. Rozhodnutím súdu o tom, aby to uhradil žalovaný, je teda podkopávavanie autority, vyjadrení a odporúčaní Štátnej polície SR. Na koho sa má potom občan SR obrátiť, aby dosiahol zákonnosť? Ak by zamestnanec pri výkone vopred objednanej zákazky z neznámych dôvodov alebo nechtiac stlačil páčku na stroji, ktorý obsluhuje a F. poškodil rodinný dom, v tom prípade bol by žalovaný za to tiež zodpovedný ? Je to na uváženie. Nevie, aké je stanovisko F.- konateľa firmy STAVBET-OP s.r.o. Prečo si jeho zamestnanec alebo jeho nadriadený nesplnil zákonnú povinnosť nahlásiť škodovú udalosť danej poisťovni? Ďalším klamstvom je výrok žalobcu - údajne mu žalovaný povedal, že po oprave mu náklady na opravu uhradí. Nie je to pravda, čo uvádzal aj v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný si je vedomý, že požadovanú sumu žalobcu niekto musí uhradiť, utrpel škodu na majetku nie svojim pričinením, no nie prehnane vysokú a mala by sa zohľadniť miera pričinenia. Žalovaný má za to, že súd nezohľadnil všetky dostupné podklady k danej veci, nezohľadnil ani práva a povinnosti firiem vykonávajúcich takéto činnosti a rozhodol tak v neprospech žalovaného. Podľa výroku súdu zo dňa 20.6.2023 žalovaný bol označený ako žalovaný a bol povinný zaplatiť škody a súdne poplatky. Týmto výrokom sa žalovaný stal žalovaným (čiže poškodeným), aj keď neporušil nič. Nijako nezasahoval do vlastníctva žalobcu a ani neurobil žiadny protiprávny zásah. Aj štátna polícia vo svojom upovedomení p.Sabola uvádza, že sa nejedná o podozrenie z priestupku proti majetku a vec odložila. Pôvodca škodovej udalosti STAVBET-OP je v tomto prípade vynechaný z procesu a poškodeným je žalovaný, čo sa na nej nijako nepodieľal. K tomuto má žalovaný výhrady, že bol určený neprávom za žalovaného. Advokát mal F. v tomto prípade taktiež usmerniť, kto má byť žalovanou stranou a kto má škodu uhradiť. Keďže je vinník známy, nevidí žalovaný dôvod riešiť daný problém súdnou cestou a tak obviňovať a postihovať nevinného a sám navyšovať cenu za škodovú udalosť za účelom poškodiť mňa, nakoľko majú zlé susedské vzťahy. Žalovaný dúfa, že súd prehodnotí rozhodnutie a pozmení ho tak, aby bolo všetko v súlade zo zákonom a boli dodržané aj práva spotrebiteľa, odškodnenie aj žalovaného na svoju obhajobu- krivé obvinenie. Pochybenie vidí u žalobcu F. za nesprávny postup a advokáta D. G. H. za nesprávne vyhodnotenie situácie, keď vydal platobný rozkaz na zle adresovanú osobu, čím zo svedka udalosti urobil žalovaného.
17. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca listom zo dňa 24.08.2023, v ktorom uviedol, že je toho názoru, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym záverom, zároveň žiadal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
18. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 377 ods. 1, 2 a CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutie, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmanie veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych
noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.
19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie okresného súdu je nielen dostatočné, podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalovaný vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku. Dôvodná preto nie je námietka žalovaného, že v rozhodnutí okresného súdu absentuje vyhodnotenie skutkového stavu, resp. je nesprávne zistený skutkový stav. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
20. Pokiaľ žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a dôvodil, že mal žalobca žalovať stavebnú spoločnosť, ktorá zásah do jeho majetku vykonala, nie žalovaného, odvolací súd uvádza, že je na žalobcovi, aby vymedzil sporové strany vo svojej žalobe, je to na jeho zvážení koho sa rozhodne žalovať. Je potrebné povedať, že v zmysle právnych predpisov, ktoré podrobne uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žalovaný pasívne vecne legitimovaný je. K tomuto súd prvej inštancie uviedol právne argumentačne významné uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.08.2002 pod sp.zn. 25Cdo/9/2002, ktorého právna veta znie: „Za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia právnej povinnosti neoprávnene nezasahovať do vlastníckeho práva žalobcu (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zodpovedá žalovaný. Nie je totiž rozhodujúce, či zásah vykonal žalovaný alebo jeho zmluvný partner, ktorému zadal vykonanie prác. V danom prípade protiprávnosť konania žalovaného nespočíva v spôsobe vykonania prác, ale v samom zásahu do vlastníckeho práva iného. Prípadná zodpovednosť subjektu, ktorý stavebné práce vykonal voči žalovanému za neodborný spôsobom vykonania zadanej práce, nevylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi protiprávnym zásahom do jeho vlastníctva.“. Uvedené rozhodnutie najvyššej súdnej autority v Českej republike za konštatovania totožnosti právnej úpravy, ktorú posudzoval, má právne argumentačne význam aj v podmienkach Slovenskej republiky. Na tieto právne závery v plnom rozsahu aj odvolací poukazuje. Námietka odvolateľa, že vo veci nie je pasívne legitimovaný, pretože on sám neprevádzal stavebné práce, preto nie je opodstatnená. Otázka príčinnej súvislosti medzi škodou žalobcu a jednaním žalovaného, ktorý svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu, súd prvej inštancie vyriešil úplne v súlade s konštantnou judikatúrou a zaujal správny právny názor v predmetnej veci.
21. Pokiaľ žalovaný uvádzal ako odvolaciu námietku nesprávnu výšku spôsobenej škody v sume 242,17 eur, ktorú mal žalobca zaplatiť za opravu poškodeného plota, k tomuto odvolací súd uvádza, že otázku výšky škody prvýkrát rozporuje až v podanom odvolaní. Správny postup žalovaného však mal byť taký, že výšku škody mohol namietať v konaní pred súdom prvej inštancie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obavy včas, ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2, 3 CSP, prípadne však aj iné právne následky. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádza nové okolnosti týkajúce sa výšky spôsobenej škody, ide o také skutkové tvrdenia, ktoré prvýkrát uvádza odvolateľ až v odvolaní a ktoré preto neboli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie. Keďže tieto tvrdenia nespĺňajú podmienku novôt v zmysle § 366 CSP, nebolo možné na nich prihliadnuť v odvolacom konaní. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy a) ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ohľadne predmetnej odvolacej námietky (výška spôsobenej škody) nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v § 366 CSP, kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie
možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľa ako prostriedok procesnej obrany nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nepreukazuje že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napokon nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
22. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane jeho výroku o trovách konania vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z tohto dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
25. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).