Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/122/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne MUDr. I. B., F.. X.X.XXXX, T. P., D. X, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej Allianz pojišťovňa a.s., so sídlom Česká republika, Praha, Ke Štvanici 656/3, IČO: 47 115 971, zast. Mgr. Mariannou Leontiev advokáti s.r.o., so sídlom Bratislava, Fraňa Kráľa 29, IČO: 36 863 777, o zaplatenie 19.964 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Košice II

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom pre zmeškanie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 19.106 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19.964 € od 4.6.2016 do 5.1.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19.106 € od 5.1.2017 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 540 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, konanie v časti istiny vo výške 858 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 585 € od 6.1.2017 do zaplatenia zastavil a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 19.964 € s prísl. ako aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 540 € a náhrady trov konania, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že dňa 9.4.2014 utrpela závažné zranenia pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom s registračnou značkou 3AL4894 Českej republiky. Toto motorové vozidlo bolo v čase nehody poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Dňa 19.2.2016 si žalobkyňa u žalovanej uplatnila nároky pozostávajúce z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške podľa znaleckého posudku MUDr. Ľ. Q. a nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, a to bolestné za dodatočnú operáciu 50 bodov (pri hodnote bodu za rok 2015 vo výške 17,16 €) v sume 858 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia za 2.435 bodov v sume 41.785 € a náklady za znalecký posudok vo výške 300 €. Listom zo dňa 2.3.2016 oznámil likvidačný zástupca žalovanej, že uhradil bolestné v sume 858 €. Ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaná informovala žalobkyňu listom zo 16.3.2016, že uhradí iba sumu 13.214 € za 770 bodov. Dňa 1.6.2016 bolo žalobkyni oznámené, že jej bude uhradená ďalšia sumy vo výške 8.580 €. Celkovo tak zo strany žalovanej bolo uhradených 21.794 € za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zvyšnú časť odmietla žalovaná napriek viacerým výzvam žalobkyni uhradiť.

3. Súd konštatoval, že po začatí konania, podaním doručeným súdu dňa 2.6.2017 a upresneným na pojednávaní konanom dňa 10.3.2020, došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti istiny vo výške 858 € s prísl., z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanou dňa 5.1.2017 žalobkyni. V tejto časti súd konanie v súlade s ust. , , , zastavil.

4. Ďalej uviedol, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 10.3.2020, ktorého sa žalovaná ani jej právna zástupkyňa nezúčastnili. Právnej zástupkyni žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 22.1.2020 s tým, že podaním doručeným súdu dňa 4.3.2020 žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej pretrvávajúcej choroby s tým, že ak súd nevyhovie jej žiadosti o odročenie pojednávania, zabezpečí si iného právneho zástupcu. Súd jej dňa 6.3.2020 oznámil, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie. Napriek tomu sa pojednávania dňa 10.3.2020 nezúčastnila žalovaná ani jej právna zástupkyňa. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd skonštatoval, že v prejednávanej veci ide o žalobu v zmysle a/ , že žalobkyňa navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, že na pojednávanie bola žalovaná riadne predvolaná a v predvolaní na pojednávanie bola žalovaná riadne poučená o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a aj keď právna zástupkyňa žalovanej podaním doručeným súdu dňa 4.3.2020 žiadala o odročenie pojednávania, súd tejto žiadosti nevyhovel, o čom bola dňa 6.3.2020 právna zástupkyňa informovaná. Na základe uvedeného dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškania v zmysle . Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom podaní doručenom súdu dňa 4.3.2020 uviedla, že v prípade, ak nebude akceptovaná jej žiadosť o odročenie pojednávania, zabezpečí si iného právneho zástupcu, avšak na pojednávanie sa nedostavil iný právny zástupca. Žalovaná nežiadala súd, aby sa konalo v jej neprítomnosti.

5. Po citácii a súd rozhodol vec rozsudkom pre zmeškanie a na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná v lehote na podanie odvolania adresovala súdu podanie, v ktorom uviedla, že podáva návrh na zrušenie kontumačného rozsudku vydaného na pojednávaní v zmysle a odvolanie v zmysle poučenia súdu a z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie a žiadala o zrušenie rozsudku z dôvodu, že pojednávania dňa 10.3.2020 sa ho jej advokátka nezúčastnila z ospravedlniteľného dôvodu, a teda neboli splnené podmienky na jeho vydanie podľa . Ako dôvody odvolania uviedla, že neboli splnené procesné podmienky vydania rozsudku a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Popísala priebeh súdneho konania, vytkla súdu, že nekonal koncentrovane, ale spôsoboval prieťahy, porovnávala konanie v tejto veci s konaním v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. . Uviedla, že v novembri 2019 bola liečená antibiotikami, z tohto dôvodu sa ospravedlnila z pojednávania 3.12.2019 a požiadala o jeho odročenie, čomu súd bez ďalšieho vyhovel. Začiatkom januára 2020 sa jej zdravotný stav zhoršil a 17.1.2020 jej boli diagnostikované pľúcne chlamýdie a predpísané antibiotiká. Z tohto dôvodu sa ospravedlnila z pojednávania 21.1.2020 a požiadala o jeho odročenie. Žiadosti bolo vyhovené s tým, že ju súd vyzval, aby doručila oficiálne tlačivo o práceneschopnosti, ktorý doklad predložila. Po užívaní antibiotík sa jej zdravotný stav výrazne zlepšil. Lekár ju upozornil, že má oslabenú imunitu a má sa vyhýbať chorým ľuďom. Dostala chrípku od dcéry a bola v domácej liečbe do 9.2.2020, t.j. 23 dní. Nečakane sa jej vrátil zápal mandlí a dňa 27.2.2020 jej lekár predpísal ďalšie antibiotiká a pre nezlepšujúci sa zdravotný stav ju 2.3.2020 poslal na odborné vyšetrenie, ktoré absolvovala 3.3.2020 a na ktorom jej bolo oznámené, že má reakciu na priveľa antibiotík s následkom výrazného oslabenia imunity. Lekárka jej odporučila nosiť na verejnosti rúško, dodržiavať minimálne 2 týždne domácej izolácie a vyhýbať sa dôrazne priestorom s viacerými ľuďmi. Dňa 4.3.2020 zaslala súdu žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať 10.3.2020 s tým, že požiadala súd „Z vyššie uvedených dôvodov prosím o nariadenie pojednávania cca o 2 mesiace, aby som sa zdravotne dala do stavu, ktorý mi umožní cestovať do Košíc. V prípade, že to tak nebude, zabezpečím iného právneho zástupcu“. Súd jej nevyhovel, čo jej oznámil dňa 6.3.2020, teda v deň, keď bol v SR potvrdený prvý pacient s ochorením COVID-19. Následne dňa 8.3.2020 boli zatvorené stredné školy v Bratislave a 9.3.2020 základná škola, ktorú navštevuje jej dcéra, oznámila, že si majú deti vyzdvihnúť do 14.00 hod. a počnúc dňom 10.3.2020 boli zatvorené všetky základné školy. Ústredný krízový štáb SR dňa 6.3.2020 prijal množstvo opatrení proti šíreniu COVID-19 a medzi iným odporučil, aby občania podstúpili dobrovoľnú karanténu a dňa 9.3.2020 odporučil, že dobrovoľnú karanténu by mali zvážiť všetci, ktorí majú klinické príznaky. Uviedla, že v tomto období mala klinické

príznaky. Vláda SR na svojom zasadnutí 10.3.2020 prijala uznesenie, ktorým s platnosťou od 11.3.2020 vyhlásila na celom území SR núdzový stav. Dňa 10.3.2020 Ministerstvo spravodlivosti prijalo opatrenia, ktorým odporučilo zvážiť uskutočnenie pojednávaní a prihliadať na žiadosti o odročenie pojednávaní so zdravotných dôvodov. Väčšina oficiálnych odporúčaní v tomto čase upozorňovala osoby so zníženou imunitou a klinickými príznakmi, aby sa zdržiavali v domácej karanténe a vyvarovali sociálnych kontaktov. Vzhľadom na jej klinické príznaky a nemožnosť testovania sa v tom čase, by cestou na pojednávanie priamo ohrozila nielen svoje zdravie ale aj zdravie zákonného sudcu a právneho zástupcu, prípadne spolucestujúcich vo vlaku, takéto konanie by bolo nezodpovedné a mohlo by napĺňať znaky skutkovej podstaty , šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Všetky uvedené skutočnosti jednoznačne ospravedlňovali jej neprítomnosť na pojednávaní 10.3.2020, ktoré však súd neakceptoval. Zdôraznila, že žalovaná bola v procese aktívna, neaktívny bol súd, ktorý spôsoboval zbytočné prieťahy a tieto nemôžu byť dôvodom šikanózneho zneužitia práva v neprospech strany sporu. Považovala za dôležité, že právny zástupca žalobkyne vedel o jej procesnej aktivite, ďalší postup v tejto veci pár slovami telefonicky prebrali s právnym zástupcom žalobkyne pred pojednávaním 10.3.2020, keď finalizovali urovnanie medzi stranami v inom súdnom spore. Navrhla, aby sa napadnutý rozsudok zrušil.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa sankcionuje výlučne neprítomnosť na nariadenom pojednávaní za súčasného splnenia ďalších v zákone uvedených podmienok a nezaoberá sa hodnotením aktivity strán sporu. Na dôvažok žalovaná v predmetnom prípade ani len nebola aktívna, nenavrhovala vykonanie akýchkoľvek dôkazov, nevyjadrila sa ani k poslednému podaniu žalobkyne z 9.10.2019, nevyvíjala žiadnu procesnú aktivitu a len procesne odročovala pojednávania (3.12.2019, 21.1.2020 a navrhla aj odročenie pojednávania dňa 10.3.2020 - 3x, aj keď právna zástupkyňa žalovanej dlhodobo vedela o svojom nepriaznivom zdravotnom stave), nepredkladala žiadne dôkazy. Z chronológie veci je zrejmé, že pojednávanie bolo predtým 2x zrušené, práve na základe žiadosti a práceneschopnosti advokátky žalovanej. Zdôraznila, že podľa ospravedlniť sa možno včas a vážnymi okolnosťami. Advokátka žalovanej ospravedlnila svoju neúčasť zdravotnými ťažkosťami, doložila lekársku správu a PN. Žalobkyňa mala za to, že ak sa advokátka žalovanej nemohla osobne zúčastniť predmetného pojednávania, bolo jej povinnosťou zabezpečiť zastúpenie svojej osoby iným právnym zástupcom. Mala za to, že aj označenie advokátky (s.r.o.) naznačuje, že pri výkone povolania spolupracuje s viacerými advokátmi. Poukázala na konanie sp. zn. , kde sa v priebehu konania miesto advokátky žalovanej zúčastňovali aj iní advokáti. Preto sa mala nechať v prípade svojej práceneschopnosti zastúpiť. Žalovaná nemožnosť zastúpenia iným advokátom právne relevantným spôsobom nepreukázala. Samotná advokátka žalovanej poukázala na to, že jej zdravotný stav bol dlhodobo nepriaznivý a to už od novembra 2019, kvôli jej dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu boli odročené už aj predošlé pojednávania. Uviedla, že advokátka žalovanej bola predvolávaná s výrazným časovým predstihom (na pojednávanie 10.3.2020 dňa 22.1.2020), napriek tomu žiadosť o odročenie pojednávania zaslala bezprostredne pred termínom pojednávania a to dňa 4.3.2020 (tak to bolo aj pri jej predchádzajúcich žiadostiach o odročenie). Žalovaná teda mala od posledného odročenia pojednávania 21.1.2020 takmer 2 mesiace vedomosť o termíne pojednávania a mala dostatok času, aby sa nechala zastúpiť iným advokátom, prípadne aby sa aspoň vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne, ktoré jej bolo doručené 19.10.2019 a na ktoré nereagovala. Uviedla, že v žiadosti advokátky žalovanej o odročenie pojednávania sa nenachádza ako dôvod odročenia poukaz na pandémiu COVID-19, advokátka navrhla odročenie opätovne len z tých istých dlhodobých zdravotných dôvodov. Preto následná argumentácia, že jej žiadosti malo byť vyhovené kvôli COVID-19 je zavádzajúca a v rozpore s tým, pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie. Ide o následné menenie dôvodov odročenia pojednávania a ich prispôsobovanie aktuálnej situácii a zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Nie je pravdou, že na území SR bola vyhlásená mimoriadna situácia s platnosťou od 11.3.2020, lebo táto bola vyhlásená od 12.3.2020 od 6.00 ráno a vláda schválila vyhlásenie núdzového stavu uznesením z 15.3.2020, teda najskôr od tohto dátumu platil na území SR núdzový stav a nie od 11.3.2020 ako to uvádza žalovaná. Zdôraznila, že pojednávanie bolo 10.3.2020, teda v čase, kedy neboli žiadne zákonné obmedzenia alebo zákazy účasti na pojednávaní. Obmedzenia ohľadne konania pojednávaní začali platiť až od 27.3.2020 - žalovanej resp. jej advokátke nič nebránilo zúčastniť sa pojednávania dňa 10.3.2020. Vyjadrila názor, že vážne okolnosti ako ospravedlniteľný dôvod treba skúmať z objektívneho aj zo subjektívneho hľadiska, t.j. či prekážka bola predvídateľná, možno odstrániteľná. Preto je nepochybné, že advokátka žalovanej sa mala vysporiadať a vzhľadom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mala zabezpečiť oboznámenie sa so spisom iným advokátom, ktorý sa v prípade potreby mohol zúčastniť pojednávania. Konštatovala, že vzhľadom na uvedené, nie je žiaden legitímny dôvod, prečo by ospravedlnenie žalovanej malo napĺňať znaky

„vážnych okolností“. Vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav advokátky žalovanej - nešlo o náhle zhoršenie zdravotného stavu bezprostredne pred pojednávaním, bolo možné predpokladať nemožnosť zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní a bolo možné spravodlivo žiadať od žalovanej, aby sa nechala zastúpiť iným subjektom. Mala za to, že dané okolnosti a prekážky, ktoré nastali na strane žalovanej, resp. jej advokátky, boli predvídateľné a odstrániteľné. Aj pri svojej PN zo dňa 2.3.2020 mala advokátka žalovanej 7 dní na to, aby za seba zabezpečila náhradu. Zo žiadnej žiadosti o odročenie pojednávania zároveň nevyplýva, že žalovaná trvala na zastúpení výslovne advokátkou. Zdôraznila, že žalovaná bola v súlade s vopred upozornená (dňa 6.3.2020), že ňou uvedený dôvod na odročenie pojednávania súd neakceptuje. Citovala z rozhodnutí súdov a mala za to, že súd postupoval správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná reagovala podaním, v ktorom zotrvala na skôr uvedených skutočnostiach, zároveň odmietla skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobkyne. Poprela, že jej zdravotný stav bol dlhodobo nepriaznivý, vytkla žalobkyni, že manipulatívne narába s jasnými faktami a jej tvrdeniami o svojom zdravotnom stave. Jej zdravotný stav až do novembra 2019 bol veľmi dobrý, pre zdravotný stav nevynechala žiadne pojednávanie. Zhoršil sa až koncom januára 2020, ďalej zopakovala skutočnosti z odvolania, a mala za to, že z popísaného vyplýva, že jej zdravotné problémy boli následkom zhody okolností a nesprávneho liečebného postupu lekára. Od týchto komplikácií ukončených začiatkom marca 2020 je zdravá. Pokiaľ ide o opísanie situácie ohľadne COVID-19, ide o pravdivý a reálny dôvod a nie o následné menenie dôvodov odročenia. Vzhľadom na skúsenosti s obdobným sporom osobnú účasť na pojednávaní považovala za mimoriadne dôležitú a zároveň pre krátkosť času a situáciu s COVID-19 ani nepovažovala za reálne zabezpečiť primerané právne zastúpenie na predmetné pojednávanie. Uviedla, že prax vykonáva sama, bola vždy jediným spoločníkom spoločnosti.

9. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zopakovala, že žalovaná z dôvodu koronakrízy nikdy nežiadala odročiť pojednávanie, toto spomína až následne v odvolaní a vyjadrení. Súd môže odročiť pojednávanie iba z dôvodov, ktoré strana navrhla v žiadosti o odročenie pojednávania, na iné nasledovné dôvody nie je možné nazerať a posudzovať ich. Zotrvala na skutočnostiach, týkajúcich sa svojho náhľadu na zdravotný stav advokátky, ktoré uviedla v skoršom podaní. Poukázala na to, že pokiaľ advokátka argumentovala, že vzhľadom na COVID-19 a na svoj v tom čase nepriaznivý zdravotný stav, riadiac sa odporúčaniami svojich lekárov a príslušných orgánov, nezúčastnila sa pojednávania, odporúčania lekára a ani iné odporúčania iných orgánov, na ktoré sa odvoláva, ktoré by boli účinné k času pojednávania, nepreukázala.

10. Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné odvolanie žalovanej prejednať, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( a contrario), preto o veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario) tak, že odvolanie žalovanej podľa odmietol.

11. Rozsudok pre zmeškanie alebo kontumačný rozsudok je jednou z foriem skráteného rozhodnutia upraveného v prvej hlave tretej časti . Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o formu osobitného rozhodnutia, ktoré je výsledkom pasivity jednej alebo druhej procesnej strany. Vzhľadom na jeho následky sú však súdy oprávnené pristúpiť k vydaniu takejto formy rozhodnutia len v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky vyžadované zákonom. Z hľadiska štádia konania, v ktorom je vydanie kontumačného rozsudku možné, zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vydaný pred pojednávaním (resp. kontumačný rozsudok bez nariadenia pojednávania) a kontumačný rozsudok vydaný priamo na pojednávaní na návrh sporovej strany.

12. Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po pojednávaní sú: - súd riadne a včas (pozri ) predvolal žalovaného na pojednávanie (pozri ), pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie; - žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas (ak by sa na pojednávanie dostavila len strana sporu, a nie jej splnomocnený právny zástupca, predpoklad nie je splnený, keďže samotným udelením plnomocenstva sa strana nezbavuje svojich procesných práv); - žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (čiže ak sa žalovaný síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za vážne, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je splnený a

súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia vysporiada v odôvodnení rozsudku); - návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie (môže byť už súčasťou žaloby alebo ho môže predniesť žalobca na pojednávaní a súd tento návrh zaprotokoluje alebo zaznamená v zvukovom zázname. K forme návrhu pozri aj komentár k ).

13. Z dikcie ust. vyplýva, že dôvodom na zrušenie vyhláseného rozsudku pre zmeškanie žalovaného je ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Vzhľadom na rozmanité nepredpokladateľné okolnosti, ktoré môže bežný život priniesť, je zrejmé, že nie je možné zákonom definovať, resp. vymedziť, čo je nutné chápať ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania nariadeného pojednávania. Zákon zveruje súdu posúdiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ten ktorý dôvod tvrdený žalovaným, ktorý mu bránil zúčastniť sa pojednávania včas, ako ospravedlniteľný dôvod, pričom je povinnosťou súdu citlivo zvažovať tvrdené okolnosti tak, aby nedochádzalo k narušeniu práva strany na spravodlivý súdny proces, rovnosti strán sporu a základných zásad a princípov, na ktorých spočíva . Je nepochybné, že za ospravedlniteľné dôvody možno považovať predovšetkým nepredvídateľné, náhodilé, no najmä subjektívne nezavinené a objektívne vzniknuté okolnosti, ktoré aj pri najlepšej vôli a pri vynaložení všetkého úsilia, aké by od žalovaného bolo spravodlivé požadovať a vzhľadom na konkrétne okolnosti očakávať, neumožňovali žalovanému zúčastniť sa pojednávania pred súdom riadne a včas.

14. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie postupom podľa , keď mal za to, že boli splnené podmienky na takýto postup, nakoľko žalovaná resp. jej advokátka sa nedostavila na pojednávanie vo veci, hoci bola naň riadne a včas predvolaná, v predvolaní na pojednávanie bola žalovaná poučená o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Právna zástupkyňa síce žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej pretrvávajúcej choroby, ale súd jej dňa 6.3.2020 oznámil, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie. Napriek tomu sa pojednávania dňa 10.3.2020 nezúčastnila žalovaná ani jej právna zástupkyňa a na pojednávaní právny zástupca žalobkyne navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

15. Žalovaná vo svojom podaní zopakovala už skôr uvedené dôvody (mimo dôvodov týkajúcich sa ochorenia COVID-19), pre ktoré žiadosťou zo 4.3.2020 žiadala odročiť pojednávanie vytýčené na deň 10.3.2020. Po ich vyhodnotení súd prvej inštancie tieto neakceptoval a oznámil advokátke žalovanej po obdržaní žiadosti o odročenie, že žiadosti nevyhovie, lebo žalobkyňa podala ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní a pojednávanie už bolo odročené z toho istého dôvodu (práceneschopnosť advokátky), navyše od posledného odročenia pojednávania pre práceneschopnosť advokátky prešlo dostatok času, aby si zabezpečila substitúciu na pojednávanie.

16. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu, vyplýva, že v danom prípade boli v konaní splnené všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto súd prvej inštancie bol nielen oprávnený, ale vzhľadom na návrh žalobkyne, aj povinný predmetné rozhodnutie vydať. Súd prvej inštancie vyhodnotiac dôvody uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania tieto neakceptoval a nepovažoval za tak vážne, aby viedli k (opätovnému) odročeniu pojednávania, čo oznámil pred pojednávaním žalovanej. Táto preto vedela, že pojednávanie sa uskutoční. Následne svoju neúčasť na pojednávaní už neospravedlnila, ani nenavrhla ďalšie procesné úkony (napr. vypočutie svedkov alebo doloženie listinných dokladov). Nakoľko súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie v danom prípade nie je prípustné.

17. Pokiaľ ide o procesnú aktivitu žalovanej v priebehu sporu, z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná (jej advokátka) žiadala dňa 28.11.2019 odročiť pojednávanie vytýčené na deň 3.12.2019 zo zdravotných dôvodov. Súd ďalší termín vytýčil na 21.1.2020. Advokátka žalovanej požiadala dňa 20.1.2020 o jeho odročenie z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie bolo odročené na 10.3.2020, ktoré advokátka žalovanej opäť žiadala odročiť z dôvodov vyššie popísaných, súdom už neakceptovaných. Odvolací súd má preto za to, že v danej veci súd prvej inštancie nepostupoval príliš formalisticky a správne za splnenia podmienok podľa ust. na pojednávaní 10.3.2020 pristúpil k rozhodnutiu sporu rozsudkom pre zmeškanie. Nemožno spravodlivo žiadať od žalobkyne, aby tolerovala ďalšie, už tretie odročenie pojednávania pre zdravotné problémy advokátky žalovanej, ale možno spravodlivo očakávať od advokátky žalovanej, že si za daných okolností zabezpečí substitúciu na pojednávanie. Odvolací súd nepochybuje o pravdivosti tvrdení advokátky žalovanej o svojom zdravotnom stave, ale súhlasí so

žalobkyňou, že vzhľadom na ňou popísaný priebeh jej ochorenia pred pojednávaním 10.3.2020, nič jej nebránilo zabezpečiť si substitúta (najmä keď jej súd oznámil, že pojednávanie sa napriek žiadosti o odročenie uskutoční) a druhá strana toto mohla dôvodne a spravodlivo očakávať. Právna zástupkyňa ako odborne skúsená osoba sa nemohla bez pochýb domnievať, že tretie odročenie pojednávania v poradí pre jej zdravotný stav, bude tolerovať a akceptovať tak žalobkyňa ako aj súd. Odvolací súd nepochybuje, že v opačnom postavení, za tých istých podmienok, by aj žalovaná navrhovala rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. Treba uviesť, že žiadny právny význam nemá ani skutočnosť, že žalovaná nebola inak v konaní procesne pasívna, lebo k žalobe a k ďalším podaniam žalobkyne písomne vyjadrila. V súvislosti s tým treba poukázať na to, že vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. pojmovo predpokladá, že procesný postup podľa ust. bol dodržaný a žalovaný sa k doručenej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril - inak by súd týmto osobitným druhom súdneho rozhodnutia - kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného rozhodol už v tejto fáze konania, t.j. pred nariadením pojednávania vo veci samej podľa ust. .

18. Námietky žalovanej poukazujúce na nesplnenie podmienok pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie sú zhodné s tými, na ktoré žalovaná poukazovala v žiadosti o odročenie zo 4.3.2020, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil (správne) ako neakceptovateľné, lebo nešlo o nepredvídateľnú, náhle vzniknutú prekážku na strane žalovanej, pre ktorú sa nemohla zúčastniť pojednávania, a preto vec na pojednávaní 10.3.2020 prejednal v neprítomnosti riadne a včas predvolanej žalovanej a na návrh žalobkyne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Obsah týchto opakovane uvádzaných dôvodov, pre ktoré sa advokátka žalovanej nemohla zúčastniť pojednávania, viedol zrejme súd prvej inštancie k tomu, že nerozhodoval o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodov, s ktorými sa vysporiadal v samotnom rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené právnou zástupkyňou v súvislosti s pandemickou situáciou súvisiacou s ochorením COVID-19, treba dať za pravdu žalobkyni, že z tohto dôvodu žalovaná nežiadala odročiť pojednávanie a obmedzenia nariadené v súvislosti s pandémiou začali byť aktuálne až po 10.3.2020, teda po pojednávaní. Odvolací súd opakuje, že ak advokátka žalovanej mala obavy o svoj zdravotný stav, alebo zdravotný stav svojho okolia, mohla si na pojednávanie zabezpečiť substitúciu ( ), pretože žalovaná netrvala výslovne len na jej účasti na pojednávaní.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná nedôvodne spochybnila existenciu podmienok na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 10.3.2020 (tzv. kontumačný rozsudok), ktorého vydaním nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, pretože pre jeho vydanie boli splnené všetky zákonné podmienky.

20. Žalovaná uviedla, že jej podanie, treba považovať aj za odvolanie. Aj keď žalovaná rozporuje existenciu podmienok pre rozhodnutie rozsudkom na základe zmeškania podľa , odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že nezistil absenciu zákonných podmienok na vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní dňa 10.3.2020.

21. Rozhodnutie súdu možno napadnúť odvolaním len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení , čo predstavuje princíp neúplnej apelácie. Uvedené ustanovenie obsahuje výnimky z prípustnosti odvolania proti rozsudku. Nie je prípustné podanie odvolanie voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku. Tieto výnimky nie sú síce absolútne, nakoľko proti uvedeným rozsudkom je odvolanie prípustné, avšak iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

22. Podľa ust. , proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

23. Podľa ust. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

24. Odvolací súd odvolanie žalovanej podané proti rozsudku pre zmeškanie odmietol podľa ust. , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania nezakladá ani námietka žalovanej, ktorou spochybňuje splnenie zákonných podmienok na vydanie kontumačného rozsudku.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že žalobcom priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, keďže odvolanie žalovanej odmietol z procesných dôvodov a nebolo meritórne prejednané.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie n i e j e prípustné ( ). Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )