Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-43-2020.pdf
PDF · 103 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: Z. B. B. J. M., M. M. Z. K. X, XXX XX B., J., N. I. Ú. M. L. B. Z. B. B. J. M., B. E. Z., M. M.Í. N. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: O. M., I..XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. T. M., o zaplatenie 1.295,31 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.023,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.023,93 EUR od 17.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,10 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom podaným elektronicky dňa 21.05.2020 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.295,31 EUR spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 1.109,04 EUR od 17.01.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.275,31 EUR od 17.01.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.02.2017 uzavrel žalobca, ako veriteľ, na jednej strane so žalovanou, ako dlžníkom, na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“) a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „rámcová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 12 mesačných splátok vo výške 108,74 EUR so splatnosťou prvej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Podľa bodu 1.5. časti 1. úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol žalovanej úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanej vydal kreditnú kartu na jej meno a poskytol jej dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na
účet určený žalovanou alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala zaposkytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.177,81 EUR tak, že sumu 1.166,62 EUR žalovaná čerpala platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 11,19 EUR predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Podľa bodu 4.3. úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s bankou nedohodla inak. Banka použije splátku na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza banka z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roka s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná žalobcovi len časť z dlžnej sumy vo výške 142,69 EUR, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovanej, predložený žalobcom v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V ďalšom žalobca poukázal na znenie bodu 7.1. zmluvy, podľa ktorého v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote s účinnosťou, ktorú určí banka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru. Ďalej žalobca viedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 16.01.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 7.2. úverovej zmluvy je banka oprávnená v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Podľa bodu 7.4. úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči banke. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t. j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Žalobca súčasne poukázal na znenie ust. § 369 a ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca napokon uviedol, že má žalovaná voči nemu ku dňu spísania návrhu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.295,31 EUR (1.109,04 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 158,22 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru; 8,05 EUR z titulu dlžného poistného z úveru; 20,00 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1.109,04 EUR od 17.01.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.275,31 EUR od 17.01.2018 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
3. Žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý jej bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v súdom stanovenej lehote nevyjadrila ani nepoužila prostriedky procesnej obrany.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.01.2020, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa 07.12.2020 právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie svojej a žalobcovej neúčasti na pojednávaní s tým, že netrvajú na odročení pojednávania a súhlasia, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti na základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu. Žalovaná, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 23.12.2020 neospravedlnila svoju neprítomnosť ani z dôležitých dôvodov nepožiadala o odročenie pojednávania.
5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
6. Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 23.02.2017 (č.l. 19 a nasl.) vyplynulo, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a žalovaná sa zaviazala poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky, ako aj splniť si ďalšie povinnosti dohodnuté v tejto zmluve. Výška úverového rámca pritom bola v tejto zmluve uvedená v sume 5.000,- EUR a súčasne tam bola uvedená aktuálna výška úverového rámca v sume 1.150,- EUR. 7. Z výpisu z účtu žalovaného vyhotoveného k 15.01.2018 (rub č.l. 24 - 25 spisu) ako aj z potvrdenia žalobcu zo dňa 09.04.2020 (rub č.l. 25 spisu) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej celkovo 1.166,- EUR (ako financovanie v prospech účtu predajcu a klienta), pričom k dátumu vyhotovenia tohto potvrdenia žalovaná z tejto sumy uhradila žalobcovi len časť z dlžnej sumy vo výške 142,69 EUR, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovanej, predložený žalobcom.
8. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2018 (č.l. 26 spisu) v spojení s fotokópiu poštovej obálky (rub č.l. 26 - 27 spisu) mal súd preukázané, že žalobca dňa 05.03.2018 (dátum prevzatia zásielky žalovanou) doručila do dispozičnej sféry žalovanej, toto oznámenie (ako hmotnoprávny úkon), ktoré oznámenie (okrem iného) obsahovalo aj výzvu pre žalovanú podľa § 563 Občianskeho zákonníka na zaplatenie (aj) dlžnej sumy 1.295,31 EUR poskytnutej žalobcom žalovanej na základe úverovej zmluvy zo dňa 23.02.2017 (hoci ju požadoval nesprávne z iného právneho titulu ako titulu bezdôvodného obohatenia, čo je však irelevantné.)
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 23.02.2017, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
12. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v časeu zatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 23.02.2017, ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
14. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
16. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 23.02.2017, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 23.02.2017 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme úveru podľa§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanej) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
20. Táto zmluva je však neurčitá v jej základnej obsahovej náležitosti, ktorou je výška (schváleného) úverového rámca, keď v zmluve sa uvádza suma 5.000,- EUR ako tzv. úverový rámec, ale súčasne aj suma 1.150,- EUR ako tzv. aktuálna výška úverového rámca. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť ani výkladom, a teda nie je možné ustáliť aký (schválený) úverový rámec si účastníci zmluvy vlastne v tejto zmluve dohodli. Vzhľadom na uvedené (keďže dojednanie o výške schváleného úverového rámca predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, čím je toto dojednanie neoddeliteľné od zvyšného obsahu zmluvy o úvere) možno celú zmluvu podľa § 37 ods. 1 OZ považovať za (absolútne) neplatnú pre jej neurčitosť (viď aj rozsudok Okresného súdu B. Č..N..: XXC/XXX/XXXX z 28. 1. 2015, ktorého závery potvrdil a jeho odôvodnenie si v plnom rozsahu osvojil aj rozsudok Krajského súdu O. B. M..E..: XCo/XXX/XXXX z 27. 10. 2016.)
21. Na absolútnu neplatnosť zmluvy musí pritom súd prihliadať ex offo (aj bez návrhu strán), a to obzvlášť v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, kedy súd môže aj podľa procesných predpisov (§ 295 Civilného sporového poriadku) vykonávať dôkazy ex offo.
22. Z právneho záveru o (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako celku vyplýva, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ len sumu, ktorú od žalobcu na základe tejto neplatnej zmluvy dostala, t.j. sumu 1.166,62 EUR (poskytnutá istina úveru = platby na vybraných platobných miestach) po odpočítaní doteraz (na základe tejto zmluvy) žalovanou uhradenej sumy vo výške 142,69 EUR, t.j. sumu 1.023,93 EUR. V tejto súvislosti súd takisto odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v B.T. M..E..: XCo/XXX/XXXX z 27. 10. 2016. Preto súd podľa § 457 OZ vyhovel žalobe iba pre sumu 1.023,93 EUR a vo zvyšnom rozsahu (pre dojednané úroky a poplatky) ju zamietol. Na základe absolútne (od počiatku) neplatnej úverovej zmluvy totiž žalobcovi nikdy nemohol vzniknúť nárok na dojednané úroky a poplatky (vrátane uplatňovaných poplatkov na poistenie úveru.) V prejednávanom prípade neprichádzala do úvahy taká formulácia žalobného petitu, ktorá by zohľadňovala synalagmatický záväzok žalobcu, pretože žalobca na základe tejto zmluvy od žalovanej nič nedostal.
23. V súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvné úroky a poplatky, však treba uviesť, že na tieto by žalobca nemal nárok ani ak by súd dospel k záveru, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je absolútne neplatná, pretože (keďže išlo podľa zmluvy o spotrebiteľský úver na kúpu tovaru u iného predajcu) a táto zmluva neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť vyžadovanú ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (len adresu predávajúceho), tak to má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku (od uzatvorenia zmluvy.) V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v B. M.. E..: XCo/XXX/XXXX z 3. 12. 2014, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňuje, a podľa ktorého: „uvedenie identifikačných údajov predajcu v pravom hornom rohu prvej strany zmluvy, na ktoré sa odvoláva žalobca, nemožno považovať za údaj, na základe ktorého by žalovaný ako spotrebiteľ nadobudol vedomosť, že si u tohto predajcu aj môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvého stupňa správne tento nedostatok zmluvy posúdil, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Ani uvedenie žalobcu v ľavom hornom rohu prvej strany zmluvy ako subjektu, u ktorého si spotrebiteľ mohol podľa zmluvy uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle námietky žalobcu, nie je podľa krajského súdu náležitým označením subjektu, u ktorého si môže žalovaný ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.“ Obdobný názor, i vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu O. G. M.. E..: XXCo/ XXX/XXXX z 24.11.2014.
24. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako druh príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ vo výške 20,- EUR, súd ho nepriznal, nakoľko vo vzťahu k tomuto nároku žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (nijak ho bližšie neodôvodnil, či nevysvetlil.)
25. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že zmluva zo dňa 23.02.2017 je absolútne neplatná, teda neplatná od počiatku (od jej uzatvorenia), nikdy ani nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (dlžnej sumy) z tejto zmluvy. K bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovanej už momentom poskytnutia jej jednotlivých súm úverových prostriedkov, teda čerpaním týchto prostriedkov zo strany žalovanej. V prípade bezdôvodného obohatenia je splatnosť daná ust. § 563 OZ, teda odvíja sa od momentu doručenia výzvy oprávnenej osoby povinnej osobe na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za takúto výzvu možno považovať aj výzvu žalobkyne obsiahnutú v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (hoci samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je inak ako úkon podľa § 565 OZ neplatné), pretože v tomto oznámení bola žalovaná vyzvaná (hoci z nesprávneho právneho titulu, teda nie z titulu bezdôvodného obohatenia) na úhradu (aj) sumy dlžnej z tejto zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia (vo výške 1.023,93 EUR.) Keďže toto oznámenie (ako hmotnoprávny úkon) bolo doručené do dispozičnej sféry žalovanej (na adresu, ktorú uviedla pri uzavretí tejto zmluvy) bolo možné podľa § 563 OZ priznať žalobkyni úroky z omeškania od 17.01.2018 do zaplatenia. Preto súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo (súdom priznanej) sumy 1.023,93 EUR (bezdôvodného obohatenia). Súd musel zamietnuť žalobu pre uplatnený nárok na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznanú sumu 1.023,93 EUR. Keďže k prvému dňu omeškania zo zaplatením dlžnej sumy bola základná úroková sadzba ECB v sadzbe 0 % ročne, priznal súd žalobcovi podľa § 3 nariadenia úroky z omeškania v uplatnenej sadzbe 5 % ročne.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 ods. 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,10 %. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 1.295,31 EUR s príslušenstvom, avšak súd mu priznal istinu iba vo výške 1.023,93 EUR s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 79,05 %, a tým žalovaná v rozsahu 20,95 %. Súd náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP medzi strany pomerne rozdelil tak, že úspech žalovanej odpočítal od úspechu relatívne úspešnejšieho žalobcu a priznal tak žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,10 % (79,05 % - 20,95 %.) Súčasne súd podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.