Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-14-2020.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v exekučnej veci oprávneného: WM Consulting & Communication s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO 34 127 798, právne zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti povinným: 1./ T. F., N.. XX.XX.XXXX, A. N. F. XX/XX, XXX XX M. R., 2./ Q. F., N.. XX.XX.XXXX, A. N. F. XX/XX, XXX XX M. R., o vymoženie pohľadávky vo výške 3.327,91 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 3Er/419/2011-31 zo dňa 6.9.2017 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„ I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom pod sp. zn. EX 962/11 sa zastavuje.
II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
III. Povinným sa náhrada trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 57 odsek 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 6, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zákona č. 438/2015 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov) a povinný v 1./ rade pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľoch keď zo zmluvy nevyplýva, že by túto uzatváral za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania; povinná v 2./ rade k zmluve pristúpila ako spoludlžník. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Pre posúdenie, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je v danom prípade rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia mal súd I. inštancie za preukázané, že zmenkový súd vôbec neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a teda je zrejmé, že v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a preto exekučný súd I. inštancie exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. K náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) tak, že súd mal za preukázané, že oprávnený zavinil zastavenie konania a povinní si žiadne trovy neuplatnili a z obsahu spisu im žiadne trovy nevyplývajú, preto im súd náhradu nepriznal.
4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Podľa názoru oprávneného na zastavenie exekúcie nestačí zistenie, že súd v základnom konaní neskúmal kauzálny vzťah, ale je potrebné zistiť, že neprihliadol na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi. Súdu prvej inštancie boli predložené všetky potrebné listinné dôkazy na relevantné posúdenie existencie dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie zmluvu, ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou nepochybne preskúmal, a nezistil žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právoplatné súdne rozhodnutie založilo medzi účastníkmi konania stav právnej istoty, ktorý možno v právnom štáte prelomiť len za výnimočných podmienok. Nemožno ignorovať právoplatné rozhodnutie súdu a bez zistenia konkrétnych kvalifikovaných porušení zákona odopierať jeho vykonateľnosť.
5. V podanom odvolaní namietal aj otázku trov súdneho konania, ktoré sú v exekučnom konaní vymáhané, keďže nevznikli v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale so súdnym konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava V. Náhrada trov konania vymáhaná v exekučnom konaní nemôže byť posudzovaná s ohľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a v tejto časti nie je možné exekúciu zastaviť. Na základe uvedeného keďže v súlade so zákonom doplnili návrh na vykonanie exekúcie, zabezpečená kauzálna pohľadávka nebol splatená a súd prvej inštancie v predloženej zmluve neidentifikoval žiadne neprijateľné podmienky, na ktoré malo byť prihliadnuté v základnom sporovom konaní, ani nezistil neprípustnosť použitia zmenky ani rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Podľa § 243h odsek 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. m/ Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 203 odsek 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 197 odsek 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie obmedzil len na konštatovanie, že mal za preukázané, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a teda je zrejmé, že v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a teda je tu dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné, nepreskúmateľné a splnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 nemožno považovať za dostatočne preukázané.
14. Obsahové náležitosti uznesenia určuje ustanovenie § 236 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
15. Z hľadiska výkladu pojmu „stručné odôvodnenie“ sa bude podrobnejšie odôvodnenie vyžadovať tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie. (Porovnaj Komentár k Civilnému sporovému poriadku napísaného autorským kolektívom pod vedením doc. JUDr. Marka Štefčeka, PhD., vydaný Nakladateľstvom C.H. Beck v Prahe v roku 2016, s. 861)
16. Výklad podrobnejšieho odôvodnenia obsahuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p., ktoré možno primerane použiť v súlade s ustanovením § 234 C.s.p..
17. Podľa ustanovenia § 220 odsek 2, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
18. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
19. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
20. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené oprávnenému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).
21. Po vrátení veci bude potrebné nanovo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, posúdiť dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Následne vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.
22. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 odsek 3 C.s.p.).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).