Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-47-2023.pdf
PDF · 115.35 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Krajňákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX F. a otca C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, F., toho času G. H. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
II. Otec je povinný počnúc 01.04.2024 prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu maloletého C. výživným vo výške 80 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2022 do 31.03.2024 na výživu maloletého B. vo výške 50 Eur a na výživu maloletého C. vo výške 50 Eur, ktoré predstavuje spolu sumu 2100 Eur je otec povinný uhrádzať v mesačných splátkach v sume 20 Eur, ktoré splátky budú splatné vždy v čase splatnosti bežného výživného, t.j. do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi sa ponecháva neupravené.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2023 žiadala matka maloletých detí, aby súd rozhodol o zverení maloletých do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého C. v sume 150 Eur a na maloletého B. v sume 200 Eur mesačne, vrátané zameškaného výživného za obdobie dvoch rokov spätne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežije v jednej domácnosti dva roky a sama sa stará o deti, otec jej počas celých dvoch rokov nepomáhal ani neplatil. Dôvodom rozchodu mal byť alkohol, otec mal deti vyhadzovať z domu a nemal sa k nim chovať ako otec. Matka ďalej uviedla, že otec má pracovať brigádne, ale zarábať. Matka mala celé dva roky pracovať ako upratovačka a s deťmi jej mala pomáhať jej matka, u ktorej matka s maloletými deťmi aj býva. Deti navštevujú Základnú školu v F..
3. Súd v mesiacoch október a november 2023 vykonal pokus o zorganizovanie informatívneho stretnutia rodičov na súde v rámci inštitútu tzv. „Cochemskej praxe“. Dňa 10.11.2023 sa na stretnutie dostavili
obaja rodičia, kolízny opatrovník nebol prítomný. Matka uviedla, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti cca 2 roky. Otec uviedol, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti 1 rok. Maloleté deti žijú s matkou u ich starej mamy. Maloletý B. má 11 rokov, navštevuje ZŠ 6. ročník F., v rámci ZŠ navštevuje futbal, je zdravý. Maloletý C. má 10 rokov, navštevuje ZŠ F., 4. ročník, futbal v rámci ZŠ, je zdravý. Matka doložila do spisu záznam z vyšetrenia od psychiatra zo dňa 08.09.2022. Od doby, čo rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka uviedla, že otec s deťmi nebol v pravidelnom kontakte, aj keď otec prišiel matka nesúhlasila, aby otec s deťmi bol, nakoľko otec chodil pod vplyvom alkoholu. Otec sa vyjadril, že sa snažil za deťmi chodiť ako mohol, a keď prišiel tak matka nesúhlasila, aby sa s deťmi stretol, uviedol, že nebol pod vplyvom alkoholu. Otec podľa vyjadrení matky neprispieval na výživu maloletých detí. Otec uviedol, že prispieval na výživu maloletých detí. Rodičia sa dohodli na osobnej starostlivosti matky. Matka uviedla, že navrhuje aby deti zastupovala len matka. Otec navrhuje, aby deti zastupovali obaja rodičia. Otec prespáva na ulicu, nemá prácu. Matka navrhuje výživné vo výške 150 Eur na C. a 200 Eur na B.. Rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu.
4. Súd podľa ust. § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní dňa 08.04.2024 za prítomnosti navrhovateľky matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletých detí.
5. Súd sa oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami, vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: potvrdením ÚPSVaR Malacky o poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou za roky 2023 a 2024, rozpisom výdavkov matky na maloleté deti, lustráciou otca a matky v katastri nehnuteľností, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, o vyplatených dávkach v nezamestnanosti otcovi, potvrdením ÚPSVaR Malacky o evidencii otca ako uchádzača o zamestnanie, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, o poberaní dôchodku a iných dávok otcom, lustráciou bankových účtov matky a otca, rodnými listami maloletých detí, lekárskou správou o maloletom C., správou zo šetrenia pomerov v domácnosti otca dňa 14.03.2024 vrátane jej prílohy - potvrdenia Základnej školy v F. o nastúpení maloletých do základnej školy a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 04.03.2024, na ktoré sa otec bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, vypovedala, že keď pred 2 rokmi bývala s otcom v spoločnej domácnosti, brigádoval buď na Slovensku, niekedy aj v Čechách, malo ísť o výkopové práce a rôzne pomocné práce. Matka uvádza, že jej vedel prispieť 300 Eur, matka nevie, koľko zarobil celkovo, domnieva sa, že mal ešte peniaze okrem toho, čo dával matke. Počas spoločného žitia sa nesprával pekne k deťom, odkedy matka odišla k svojej matke, deti navštevoval málo, matka so stykom otca nesúhlasila, lebo bol často pod vplyvom alkoholu. Matka predložila k nahliadnutiu potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, za obdobie jún – september 2023 v sume 120 Eur mesačne, október 2023 v sume 278 Eur, ďalej má január, február 2024 v sume 329 Eur. Predložila k nahliadnutiu potvrdenia o poberaní dávok. Matka býva so svojimi rodičmi, predložila svoje výdavky, rodičia majú náklady na kúrenie drevom celkom v sume 60 Eur, mama platí elektrinu v sume 180 Eura vodu v sume 100 Eur. Rodičia sú na dôchodku. Matka momentálne vie, že otec býva u svojich rodičov, ale tvrdí matke, že býva na ulici. Matka ho často vidí pod vplyvom alkoholu. Maloletí chlapci sú zdraví, matka má s nimi štandardné výdavky. B. má 11 rokov, navštevuje 6.ročník ZŠ, hráva futbal. C. má 10 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ a tiež hrá futbal. Otec na deti neprispieva. Rodičovský dom v ktorom otec býva, je písaný na sestru.
7. Súd výzvou zo dňa 20.03.2024 vyzval otca na vyjadrenie sa k tvrdeniam uvedeným matkou na pojednávaní dňa 04.03.2024 a predvolal ho na ďalší termín pojednávania. Otec výzvu a predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 02.04.2024.
8. Otec pri výsluchu na pojednávaní dňa 08.04.2024 vypovedal, že nemá vzdelanie, ale skončil základnú školu, skúsenosti má na stavbách. Pracuje aj v Čechách, jeho zamestnávateľom je G. G., za deň dostane údajne 30 Eur. Pracuje v týždni 3-4 dni, dostane peniaze na ruku. Dostane teda 150 Eur na týždeň, býva na ulici. Otec na pojednávaní javil známky požitia alkoholu.
9. Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 08.04.2024 vypovedala, že jedine súhlasí so 180 Eur, ona sa sama stará o deti a musí jej pomáhať jej matka a jej bývalý partner, otec maloletých detí sa nevie dostať z alkoholu, matka nesúhlasí, že aby starostlivosť bola len na nej a jej matke.
10. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 08.04.2024 zaujal stanovisko, že súhlasí s navrhovaným výživným v sume 180 Eur a 20 Eur splátky zo zročného výživného.
11. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine, sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé schopné sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
26. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
27. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
28. Prihliadajúc na záujem maloletých detí a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletých do osobnej starostlivosti matky. Maloletí sú vo faktickej starostlivosti matky, otec sa o ne od odchodu matky zo spoločnej domácnosti nezaujíma. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, zveril maloletých do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletých do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletého. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.
29. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.
30. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
31. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
32. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými)
potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
33. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletých a ich aktuálne odôvodnené potreby a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti, mal súd za to, že výška výživného 100 Eur mesačne na maloletého B. a 80 Eur na maloletého C., prihliadajúc na zistené schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň je primeraným výživným a týmto schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov, vrátane životnej úrovne zodpovedá. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletých vyplývajúcich z vyčíslenia nákladov uvedeného matkou (č.l. 30) a ďalších bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletých. Súd matkou uvádzané náklady v celom rozsahu akceptoval a stanovil výšku odôvodnených nevyhnutných nákladov na oboch maloletých mesačne v priemere okolo 250-300 Eur, keď na stravu považoval za primeranú a nevyhnutnú sumu 150 Eur mesačne, na ošatenie sumu 50 Eur mesačne, na hygienu 30 Eur, na pomôcky do školy 30 Eur mesačne. Matka tieto náklady vyčíslovala ako spoločné náklady pre obe maloleté deti. Súdu je zároveň zrejmé, že so starostlivosťou o maloletých sú spojené aj ďalšie náklady, a to náklady zdravotnej starostlivosti, potrebnej prepravy maloletých, prípadné výlety a iné neočakávané výdavky. Matka ďalej vo vyčíslení nákladov na obe maloleté deti uviedla aj náklady na drevo v sume 60 Eur mesačne, náklady na elektrinu v sume 50 Eur mesačne a náklady na vodu v sume 20 Eur. Súd rovnako tieto náklady v celom rozsahu akceptoval a považoval ich za náklady predstavujúce pomernú časť nákladov na zabezpečenie bývania pre maloleté deti. Matka presne nešpecifikovala akou sumou prispieva svojej matke na chod domácnosti, avšak uviedla, že jej matka má náklady spojené s nevyhnutným chodom domácnosti v sume 280 Eur (elektrina 180 Eur a voda 100 Eur), je na dôchodku, matka jej musí prispievať na domácnosť, stará matka má matke občas finančne vypomáhať na zabezpečenie potrieb maloletých. Rodina zabezpečuje kúrenie drevom. Maloletí sú chlapcami vo veku 11 a 10 rokov, obaja navštevujú základnú školu, jeden je na druhom stupni a jeden na prvom stupni základnej školy, sú zdraví a matka má s nimi základné výdavky. Maloletý C. vyžaduje väčšiu pozornosť pri príprave do školy. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní v podstatnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletých, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Matka zabezpečuje maloletým deťom všetku potrebnú starostlivosť a výchovu.
35. Matka je vyučená krajčírka, v posledných rokoch pracuje ako upratovačka. Toho času nie je v žiadnom stálom pracovnom pomere. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že pracovala na dohody o pracovnej činnosti v auguste 2023, v júni a na prelome júla 2023 a v polovici mesiaca december 2022, v období od 01.07.2021 do 24.10.2022 pracovala na živnosť. Na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že je v evidencii úradu práce od júla 2023. Na pojednávaní k nahliadnutiu predložila potvrdenia o poberaní dávok, z ktorých vyplývalo, že za obdobie 06-09/2023 poberala sumu 120 Eur mesačne, v mesiaci október 2023 sumu 278 Eur mesačne a v mesiacoch 01-02/2024 sumu 329 Eur. Za mesiace november a december 2023 nepredložila na pojednávaní žiadne potvrdenie. Na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že má dve staršie dcéry (22 ročnú I., 27 ročnú J.). Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nemá otvorený účet v banke. Na pojednávaní matka prejavovala rozhorčenie, že ona musí pracovať, aby mohla živiť deti a otec sa nevie dostať z alkoholu.
36. Otec ukončil základnú školu, pracovne skúsenosti má na stavbách, kde aj brigádne pracuje, okrem SR aj v Českej republike. Na pojednávaní otec uvádzal, že má zamestnávateľa s menom G. G., prácu má mať nepravidelnú, má ísť o pomocnú prácu na stavbe, má pracovať tak 3-4 dni v týždni, aj v Čechách, podľa toho, ako a kde jeho prácu zamestnávateľ potrebuje, denný zárobok má mať približne 30 Eur, peniaze má dostať na ruku. Otec toho času nie je v žiadnom stálom pracovnom pomere. Na otázku súdu na pojednávaní, či má tomu súd rozumieť tak, že, ak otec pracuje 3-4 dni v týždni, dokáže si týždenne privyrobiť sumu 150 Eur, otec uviedol, že áno tak. Na otázku súdu, že pri takomto týždennom zárobku 150 Eur, by mesačný obnos peňazí otca, s ktorými otec dokáže disponovať, je 600 Eur, otec nesúhlasil. Zárobkové možnosti otca sa súdu riadne nepodarilo zistiť. Otec na jednej strane tvrdil, že pracuje 3-4 dni v týždni, na druhej strane tvrdil, že nemá žiadne peniaze, a preto žije na ulici. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadne štátne dávky ani dávky sociálneho poistenia, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nemá otvorený účet v banke. Podľa tvrdení matky si otec matke na výživu maloletých detí od odchodu matky zo spoločnej domácnosti neprispel. Otec to popieral. Súdu ďalej uviedol, že má problém s alkoholom, je notorik.
37. Medzi rodičmi ostalo sporné, kedy sa matka mala odsťahovať od otca. Otec tvrdil, že to bolo asi rok, ako nežijú spolu. Matka tvrdila, že sa odsťahovala pred dvomi rokmi. Kolízny opatrovník v rámci vykonaných šetrení u otca oslovil susedov, ktorí sa mali zhodnúť na tom, že matka sa s deťmi odsťahovala z G. H. asi tak pred rokom alebo dvoma rokmi. Základná škola v F. na výzvu kolízneho opatrovníka oznámila, že maloletí nastúpili do Základnej školy v F. dňa 16.12.2022. Ďalej susedia uvádzali, že matka sa k otcovi vracala a odchádzala od neho. Nakoniec sa matka s maloletými odsťahovala do F.. Otec v čase vykonania pokusu o šetrenie v domácnosti nebol prítomný. Kolízny opatrovník tiež od susedov zistil, že otec by mal bývať u svojej sestry, prípadne na ubytovni Tri Duby v Malackách, prípadne niekde pri železničnej stanici v Malackách.
38. Súd na pojednávaní ustálil, že otec je povinný doplatiť výživné za jeden celý rok spätne od podania návrhu. Súd lehotu jedného roka spätne od podania návrhu ustálil z dôvodu, že nemal preukázané tvrdenie matky uvedené v návrhu doručenom súdu dňa 13.07.2023, že nežije s otcom v domácnosti 2 roky, navyše otec na pojednávaní popieral, že by malo ísť až o obdobie 2 rokov spätne od podanie návrhu. Súd preto akceptoval lehotu 1 roka od podania návrhu, za ktorú bol otec povinný doplatiť matke výživné spätne. Otec nepopieral, že sa s maloletými málo stretával. Uvedené prikladal za vinu matke. Matka tvrdila, že nechce, aby sa otec s deťmi stretával a aby deti videli, že otec má problém s alkoholom. Súd napokon určil výšku výživného za celé obdobie 1 roka spätne od podania návrhu na súd až do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom súd rozhodoval, na sumu 50 Eur na každé z maloletých detí. Sumu 50 Eur zvolil s prihliadnutím na otcom tvrdené obmedzené schopnosti a možnosti dosahovať príjem, kedy otec tvrdil, že má ťažké obdobie s alkoholom, má za sebou jedno liečenie, avšak je notorik. Otec napokon javil známky požitia alkoholu aj na samotnom pojednávaní. Celé súdom určené obdobie 1 roka spätne od podania návrhu na súd až do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom súd rozhodol, predstavovalo spolu 21 mesiacov (6 mesiacov v roku 2022, 12 mesiacov roka 2023 a 3 mesiace v roku 2024). Zročné výživné tak predstavovalo sumu na obe maloleté deti 2100 Eur (50 Eur + 50 Eur mesačne). Súd otcovi umožnil uhrádzať zročné výživné v splátkach, pričom zročnosť každej splátky nastavil zhodne so splatnosťou bežného výživného. Výšku splátky určil iba na sumu 20 Eur. Pri uhrádzaní bežného mesačného výživného spolu na obe maloleté deti v sume 180 Eur spoločne s mesačnou splátkou zročného výživného v sume 20 Eur, bude otec povinný mesačne matke prispieť pravidelne na výživu maloletých sumou 200 Eur. Súd nedodržal pravidlo rozdelenia splátkového kalendára tak, aby otec dlh uhradil do 3 rokov, pretože týmto spôsobom by otec musel platiť vyššiu splátku a v konečnom dôsledku by súd mohol ohroziť platenie bežného výživného, ktoré matka na výživu maloletých nepochybne potrebuje. Súd je toho názoru, že určením bežného výživného na sumu 180 Eur na obe maloleté deti a ustálením výšky mesačného zročného výživného na sumu 50 Eur na každé z maloletých detí, zohľadnil v maximálnej možnej miere „ťaživú“ situáciu otca, a to, že otec má veľké problémy s návratom k alkoholu, čím si sám zapríčinil i situáciu, že podľa jeho slov, žije na ulici. Nepochybne, podľa názoru súdu, za nízkym zárobkom nestojí len nedostatok vzdelania otca, prípadne nedostatok iných skúseností, súd hodnotí z otcom prezentovaného spôsobu života, že za jeho neschopnosťou dosahovať adekvátny príjem stojí práve holdovanie alkoholu, kedy sa otec týmto spôsobom vyhýba základným povinnostiam a momentálne nechce viesť usporiadaný život. Otec si musí uvedomiť, že plnenie si vyživovacej povinnosti voči jeho deťom je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam
a možnostiam. Súd je toho názoru, že otcovi nebráni žiadna prekážka v tom, aby pracoval viac ako 3-4 dni do týždňa, resp. žiadna prekážka, aby si našiel pravidelný zdroj príjmu. Nateraz súd vychádzal z možnosti otca dosahovať mesačný obnos peňazí v sume 600 Eur (pri tvrdeniach otca, že ak pracuje 3-4 dni v týždni a zarobí údajne 30 Eur na deň), ako aj z potencionality príjmu, nakoľko sa súdu nijako inak nepodarilo zistiť majetkové pomery otca, len jeho tvrdeniami, ako aj tvrdením matky na pojednávaní, že v čase, keď spolu žili, jej otec dokázal prispieť sumou 300 Eur. Súd je toho názoru, že navyše, ak otec odchádza za zárobkom aj do Čiech, jeho zárobkové možnosti môžu byť aj vyššie, ako súdu uvádzal. Súd na pojednávaní dôrazne motivoval otca, že starostlivosť a uspokojovanie potrieb maloletých nemôže ostať iba na matke, otec musí zodpovedajúcim spôsobom prispievať matke na výživu detí, rovnako by mal otec prejavovať záujem o kontakt s deťmi a pričiňovať sa obdobne na ich výchove. Súdu ostáva len súhlasiť s matkou, že otec deťom nevytvára pozitívnu skúsenosť s ním a nie je správnym výchovným vzorom, ak sa deťom „ukazuje“ pod vplyvom alkoholu.
39. Styk otca s maloletými súd ponechal bez úpravy, tak ako to žiadala matka. Otec rovnako o úpravu styku nežiadal, o maloletých nateraz javí malý záujem. Aktuálne za daného stavu, kedy otec má veľké ťažkosti preklenúť sa cez požívanie alkoholu, by bola akákoľvek úprava styku nevyužitá. Otec navyše nemá vôbec usporiadané svoje bytové pomery a zatiaľ o usporiadanie ani nejaví záujem. Kolízny opatrovník s tým, aby bol styk neupravený, súhlasil.
40. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.).