Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-64-2019.pdf
PDF · 91.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: O. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Y., o zaplatenie 500,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 17.07.2016 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2019 domáha zaplatenia istiny 500,- €, odplaty 140,- €, zmluvnej pokuty 33,- €, poplatky za upomienky 180,- €, zmluvného úroku 56,00 % ročne zo sumy 500,- € od 16.04.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 640,- € od 17.07.2016 do zaplatenia z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol dňa 17.07.2015 poskytnutý úver č.200400226 vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s odplatou vo výške 140,- € a úrokom 56 % ročne z poskytnutého úveru do termínu konečnej splatnosti do 17.7.2016 ( ide o sumu 280,- Eur), celkovo vo výške 920,- €. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok sa zaviazal zaplatiť aj zmluvnú pokutu 33,- €, ak nevráti celkovú čiastku v dohodnutej lehote. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za každú zaslanú upomienku 30,- €, celkovo bolo zaslaných 6 upomienok, t.j. 180,- €. Žalovaný do podania žaloby zaplatil 0,- €. K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o úvere, Všeobecné obchodné podmienky zo dňa 13.3.2015 a výpis z obchodného registra.
2. Podaním doručeným súdu dňa 04.11.2019 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 180,- Eur za poplatky za upomienky späť. Zároveň uviedol, že dlžník sa zaviazal k úhrade úveru jednou splátkou vo výške 920,- Eur do 17.07.2016. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2020 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 140,- Eur za odplatu, ako aj úroku 56 % ročne z poskytnutého úveru od 17.7.2015 do zaplatenia, späť. Žiadal priznať istinu 500,- € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500,- € od 17.07.2016 do zaplatenia.
3. Žalovanému bola žaloba doručovaná do vlastných rúk v zmysle § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku(ďalej len „CSP“). Žalovaný žalobný návrh neprevzal na žiadnej známej adrese pobytu, zásielka sa vrátila s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“, resp. „neprevzatá v odbernej lehote“. Súdu sa nepodarilo doručiť ani prostredníctvom obce ako ani orgánmi polície. Následne súd žalobu spolu s prílohami doručoval v zmysle § 116 ods. 2 CSP na úradnú tabuľu súdu a web. Na písomnú výzvu na vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.10.2020 žalobca nereagoval, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou s listinnými dôkazmi uvedenými nižšie, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 17.07.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 500,- € . V zmluve bolo dojednané, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500,- € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 420,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 920,- €. Odplata bola vo výške 140,- €, čo malo predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %. Priemerná RPMN bola 25,88 %. Úrok bol vo výške 56 % ročne, čo predstavovalo 280,- €. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 920,- €, ak nie je dohodnuté inak do 17.07.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovostí mandatárovi. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 17.07.2016. Zmluva obsahuje aj dohodu, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- €. Nárok žalobcu na zaplatenie 180,- Eur za poplatky za upomienky tento podaním doručeným súdu dňa 04.11.2019 zobral žalobca späť. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2020 zobral žalobca späť žalobný návrh aj v časti o zaplatenie 140,- € za odplatu, ako aj úroku 56 % ročne z poskytnutého úveru od 17.7.2015 do zaplatenia. Žalobca nežiadal už ani priznanie zmluvnej pokuty. Žiadal tak priznať iba istinu vo výške 500,- € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500,- € od 17.07.2016 do zaplatenia spolu s trovami konania.
7. V konaní nebolo sporné, že žalovaný do podania žalobného návrhu zaplatil celkovo sumu 0,- €.
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 52 ods. 1,2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(2)
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.(1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.(2)
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 , ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania bola vo výške 0,0%.
9. V danom prípade je zrejmé, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
10. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere tak, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade ide o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v ZoSÚ, ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené ZoSÚ, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.
11. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere medzi stranami sporu predstavuje istinu poskytnutého úveru vo výške 500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500,- € od 17.07.2016 do zaplatenia, nakoľko vo zvyšnej časti pôvodne podaného návrhu žalobca tento zobral späť, a to v čase pred doručovaním návrhu žalovaného, súd koná o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti v zmysle § 145 CSP.
12. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy plnil žalobca, ktorý poskytol žalovanému úver vo výške 500,- €. Žalovaný si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, pričom úver nesplatil tak, ako bolo dohodnuté v lehote do 17.07.2016 riadne a včas. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 500,- € a celkovou sumou vykonaných úhrad vo výške 0,00 €. Uvedený rozdiel predstavuje sumu, ktorú je reálne žalovaný zo zmluvy o úvere povinný uhradiť, a to je suma 500,00 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a zároveň priznal i úrok z omeškania odo dňa splatnosti pohľadávky, nakoľko bol uplatnený v súlade s citovanými ustanoveniami, pričom žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval.
13. V danom prípade nebolo nutné skúmať jednotlivé náležitosti zmluvy, nakoľko žalobca po čiastočnom späťvzatí si uplatňoval iba neuhradenú istinu, vo zvyšnej časti predstavujúcej úroky z úveru a iné poplatky z nároku upustil.
14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.