Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-83-2019.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 622, proti žalovanému: E. P., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXXX/XXA, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 2 477,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 2 477,47 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 485,95 eur od 26.02.2018 do 22.06.2020, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.11.2019, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 477,47 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 134,42 eur od 26.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom. Uviedol, že nájom bytu vo vlastníctve žalobcu žalovanému skončil 31.03.2015, žalobcovi však byt nebol dobrovoľne žalovaným odovzdaný, a teda od 01.04.2015 je užívaný bez právneho dôvodu. Dlh bol žalovaným uznaný dňa 29.01.2018 v Dohode o uznaní dlhu vo výške 2 880,62 eur. Na uznaný dlh bolo žalovaným uhradené 746,20 eur. Uhradené bolo žalovaným aj bežné nájomné za 3/2018, časť predpisu apríl 2018 vo výške 81,70 eur, máj až júl 2018, september až december 2018, február až jún 2018. Z uznaného dlhu žalovaný dlhuje 2 134,42 eur. Za obdobie po uznaní dlhu dlh žalovaného predstavuje 96,70 eur 2/2018, 15 eur 4/2018, 96,70 eur 8/2018, 96,70 eur 1/2019, po 96,70 eur 7/2019 až 10/2019, spolu vo výške 691,90 eur. Uviedol, že od uvedenej sumy je však potrebné odrátať preplatok 164,90 eur z ročného vyúčtovania k 30.06.2018 a sumu 183,95 eur k 30.06.2019. Za obdobie po uznaní dlhu dlh žalovaného je vo výške 343,05 eur. Dlh žalovaného tak spolu predstavuje sumu 2 477,47 eur (2 134,42 eur + 343,05 eur).
2. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, dňa 27.01.2020 vydal platobný rozkaz (č.l. 24 spisu).
3. Žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor. Uviedol, že dlh je oveľa menší. Priznal penále vo výške 648,47 eur.
4. Uznesením zo dňa 24.09.2020 okresný súd predmetný platobný rozkaz v plnom rozsahu podľa § 267 CSP zrušil.
5. Žalobca v replike zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 2 477,47 eur späť, s tým, že po podaní žaloby žalobca na žiadosť žalovaného odpustil poplatky a úroky z omeškania vo výške 648,47 eur. Uznaný dlh sa tak znížil na sumu 1 485,95 eur. Žalovaný zaplatil celkovo 2 516,64 eur, z ktorej sumy si žaloba na žalovaný dlh započítal sumu 1 829 eur, čím žalovaný splatil celú žalovanú istinu a zvyšok sumy bol započítaný na bezdôvodné obohatenie za obdobie, ktoré nebolo predmetom tohto konania (2 134,42 - 648,47 =1 485,95 + 343,05 = 1 829). V časti o zaplatenie 2 477,47 eur žiadal žalobca konanie zastaviť.
6. Žalovaný dupliku nepodal.
Podľa Čl. 12 CSP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) CSP v spojitosti s ustanovením § 219 ods. 3 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 25.01.2021, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 18.12.2020.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v replike vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 2 477,47 eur pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol v súlade s § 146 CSP potrebný, keď k späťvzatiu žaloby z časti došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP v časti o zaplatenie istiny 2 477,47 eur zastavil.
10. Predmetom konania zostal uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 485,95 eur od 26.02.2018 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
11. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný užíval byt vo vlastníctve žalobcu, tak ako vyplýva z LV č. XXXX (č.l. 8 spisu), z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 09.05.2015 (č.l. 7 spisu), ktorý nájom skončil dňa 31.03.2015. Rovnako bolo nesporné, že žalovaný dňa 29.01.2018 uznal žalobcovi Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 29.01.2018 dlh vo výške 2 880,62 eur (č.l. 9 spisu). Rovnako nesporné bolo, že uplatnená suma 2 477,47 eur pozostávala z dlžnej uznanej sumy 2 134,42 eur (2 880,62 eur - 746,20 eur) a bezdôvodného obohatenia za obdobie po uznaní dlhu do októbra 2019 vo výške 343,05 eur. Nesporné a tiež preukázané bolo, že žalobca žalovanému
odpustil poplatky a úroky z omeškania vo výške 648,47 eur (č.l. 51 spisu). Uznaný dlh tak bol vo výške 1 485,95 eur (2 134,42-648,47). Nesporné v danej veci tiež bolo, že žalovaný po podaní návrhu 13.11.2019 uhradil žalobcovi od 22.11.2019 (č.l. 49 spisu) sumu celkovo 2 516,64 eur. Z tejto sumy 2 516,64 eur si žalobca na uznaný dlh 1 485,95 eur a bezdôvodné obohatenie 343,05 eur započítal sumu 1 829 eur, ktorá skutočnosť bola v konaní rovnako nespornou. Žalovaný v konaní nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že zvyšok z uhradenej sumy 2 516,64 eur (2 516,64 - 1 829) si žaloba započítal na bezdôvodné obohatenie, ktoré nebolo predmetom tohto konania, z ktorej nespornej skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Čo sa týkalo výšky uplatňovaného nároku celkovo vo výške 2 477,47 eur, súd nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom správnosti vyúčtovaných nákladov, tak, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy uznaného dlhu 1 485,95 eur, v zmysle žaloby po späťvzatí. Žalovaný bol so zaplatením uznaného dlhu v tejto výške 1 485,95 eur v omeškaní, a to od 26.02.2018, nakoľko podľa Dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.01.2018 (č.l. 9 spisu) mal žalovaný plniť mesačne od 2/2018 vždy do 25. dňa v mesiaci, avšak žalovaný už od 2/2018 neplnil riadne a včas, t.j. deň nasledujúci po 25.02.2018, a to od 26.02.2018 bol žalovaný nesporne v omeškaní. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi od 26.02.2018 do zaplatenia, t.j. konkrétne do 22.06.2020, nakoľko v tento deň 22.06.2020 žalovaný zaplatil celkovú sumu dlžnej sumy zodpovedajúcej uznanému dlhu 1 485,95 eur, vo vzťahu ku ktorému si žalobca úroky z omeškania uplatňuje. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 01.10.2019 do 30.09.2020 (č.l. 49 spisu) vyplýva, že žalovaný ku dňu 22.06.2020 uhradil celkovo 1 600 eur (5x 150 + 700 + 150 eur), čo v plnom rozsahu pokrývalo dlžnú sumu (1 485,95 uznaný dlh). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v sadzbe 5 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0 % po pričítaní 5 percentuálnych bodov potom predstavuje úrok z omeškania vo výške 5 %.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému, vychádzajúc z § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Je preukázané, že žalovaný žalobcovi plnil uplatnený nárok až po podaní žaloby (č.l. 49 spisu), a teda procesne zavinil čiastočné zastavenie konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.