Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-113-2020.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/113/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.januára 2021 prejednal odvolanie prokurátora v trestnej veci obžalovaného Y. V., nar.XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom E. N., X. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/60/2020 zo dňa 23.septembra 2020 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.septembra 2020, sp. zn.2T/60/2020 bol obžalovaný Y. V. uznaný za vinného zo spáchania zločinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že potom ako sa úmyselne uviedol do stavu nepríčetnosti požitím alkoholu, v dôsledku čoho nevedel ovládať svoje konanie od presne nezistenej doby v roku 2013 do mája 2019 v byte na adrese X. XXX/X, E. N., spôsoboval svojej družke F. O. fyzické a psychické utrpenie tým, že so stupňujúcou intenzitou, minimálne v priebehu jedného týždňa v každom mesiaci, ju opakovanie 1 - 5 krát denne potom, ako s ním odmietla mať pohlavný styk, fyzicky napádal tým spôsobom, že jej vulgárne nadával a pritom ju otvorenou dlaňou udieral do oblasti tváre, následkom čoho utrpela doposiaľ presne nezistené zranenia a následne po fyzických napadnutiach ju zhodil na posteľ, násilím jej roztiahol nohy, na to jej násilím do pošvy zasunul prsty a následne pohlavný úd a vykonal na nej násilím súlož a dňa 20.02.2020 v poobedňajších hodinách, potom ako prišiel domov, poškodenú F. O. bezdôvodne napadol tým spôsobom, že pritom ako sedela, ju odzadu chytil, udrel ju otvorenou dlaňou do oblasti tváre, na čo spadla na zem, následkom čoho utrpela poranenia v oblasti hlavy - hematóm vo vlasatej časti, hematóm na zrenici pravého oka a krvácanie z nosa.
Bol za to odsúdený podľa § 363 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 5, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní štyri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd uložil obžalovanému Y. V. ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu podal odvolanie prokurátor a to voči výroku o treste v neprospech obžalovaného. V súvislosti s tým poukázal na osobu obžalovaného, jeho pomery a závažnosť spáchaného skutku. Nemožno sa sporiť so súdom ohľadom možnosti aplikácie stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017. Avšak je potrebné zvážiť aj otázku zabezpečenia ochrany spoločnosti s poukazom na osobu obvineného. Tento bol už v minulosti súdne trestaný, a to pre trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zločin znásilnenia,
ktorých sa dopustil voči inej poškodenej. U obžalovaného sa teda nejedná o jednorazové náhodné porušenie spoločenských noriem, ale o opakované dlhodobé páchanie trestnej činnosti. Ani toto predošlé odsúdenie za totožnú trestnú činnosť mu nezabránilo v beštiálnej trestnej činnosti. Poukázal na ustanovenie § 34 Tr.zák., a navrhol zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť mu trest prísnejší nepodmienečný, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný a to prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil celkový skutkový stav, ako aj okolnosti, za akých dochádzalo k páchaniu trestnej činnosti. Zo svojho príjmu invalidného dôchodcu, ktorý im však nestačil a tak si ešte privyrábal prácou po celý čas zabezpečoval aj potreby poškodenej. Bol vo všetkom nápomocný aj svojim rodičom, ktorí sú na tom obaja zdravotne zle, o čom svedčí aj ich čestné prehlásenie. Trestnej činnosti sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu, uvedomuje si následky jeho konzumácie a preto je mu zrejmé, že potrebuje absolvovať liečbu, čo je pre neho cesta, ako sa v budúcnosti protiprávneho konania vyvarovať. Súd zároveň vzal do úvahy, že v minulosti nebol priestupkovo prejednávaný a spolu s jeho vyhlásením o vine, ktoré dal na verejnom zasadnutí mu súd správne znížil trest odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu aj napriek tomu, že sa dopustil zločinu. Preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodená vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s trestným stíhaním obžalovaného žije s ním v spoločnej domácnosti a jeho ujmu by pociťovala ako vlastnú.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry rozhodnúť v súlade s písomným návrhom podriadeného prokurátora. Obžalovaný uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť. Uviedol tiež, že s poškodenou udržiava stály kontakt, prispieva jej na nájom aj živobytie.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že priznáva spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Preto predmetom preskúmavania bol len odvolaním prokurátora napadnutý výrok o treste odňatia slobody.
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane priznania mu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Súd prvého stupňa pritom svoj názor na osobu obžalovaného, ale aj na primeraný trest, správne a dostatočne presvedčivo odôvodnil.
Senát odvolacieho súdu nemá pochybnosť o tom, /a uviedol to už v množstve svojich predchádzajúcich rozhodnutí/, že vyhlásenie o vine považuje v konaní pred súdom za jednu z najväčších foriem napomáhania súdu. Ak teda obžalovaný urobí vo veci vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a súd prvého stupňa vyhlásenie prijme prizná obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., ktorú nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom.
Vzhľadom k tomu, že v tomto konkrétnom prípade však súd použil aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody správne už na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr.zák. neprihliadol, nakoľko by išlo o dvojité pričítanie tej istej okolnosti v prospech obžalovaného.
Správne bola obžalovanému priznaná aj priťažujúca okolnosť uvedená v ustanovení § 37 písm. m/ Tr. zák., keďže obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, pričom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol u neho takýmto postupom následne vyrovnaný.
Nemožno však súhlasiť s prokurátorom v tom, že obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia by bol neprimeraný, tak ako to na jeho zrušenie vyžaduje ustanovenie § 321 ods. 1 písm./ e Tr.por.
Pri výmere trestu odňatia slobody bolo predovšetkým potrebné prihliadnuť najmä na to, že zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie vypracovaného na obžalovaného vyplynulo, že tento v čase páchania trestnej činnosti nemohol v dôsledku stredne ťažkej až ťažkej opitosti svoje konanie ovládať, jeho ovládacie schopnosti boli vymiznuté. Obžalovaný je závislý na alkohole v 3.vývojovom štádiu závislosti. Súdom prvého stupňa bol preto trest odňatia slobody správne vymeraný v rámci mimoriadne zníženej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák., kedy súd pri jeho výmere zohľadňoval znalecký posudok na osobu obžalovaného, a z neho vyvstávajúcu potrebu liečiť sa, pričom dospel k správnemu záveru, že aj takýmto trestom spolu s uložením ochranného protialkoholického liečenia sa dosiahne ochrana spoločnosti. Zároveň súd vzal do úvahy aj celkové okolnosti prípadu, či postoj obžalovaného po spáchaní trestnej činnosti, ku ktorej sa doznal, túto oľutoval. Z konania pred krajským súdom vyplynulo, že obžalovaný aj z výkonu väzby finančne napomáha poškodenej.
Nad rámec odvolacích dôvodov prokurátora však neušlo pozornosti krajského súdu, že obžalovaný síce bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin. Konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/217/05 zo dňa 02.11.2005, právoplatným dňa 20.12.2005, kde mu bol pre trestný čin podľa § 215 ods. 2 a iné Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 05.04.2007. Vzhľadom k uvedenému teda prichádzalo do úvahy jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Krajský súd však výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu nemenil. Jednak s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 4 Tr.zák., kedy súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť činu či mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu s iným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Krajský súd vzal do úvahy okolnosť, že posledný trest odňatia slobody obžalovaný jednak vykonal pred 13 rokmi, dokázal dlhšiu dobu viesť riadny život, ale najmä, že práve toto odsúdenie mu bolo významne zohľadnené pri výmere trestu odňatia slobody, kde mu podľa § 38 ods. 5 Tr.zák. /opätovné spáchanie zločinu/ bola zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej trestne sadzby o jednu polovicu. Teda miera narušenia obžalovaného nevykazuje potrebu zaraďovať ho do prísnejšieho stupňa stráženia.
Odvolací súd preto súdom prvého stupňa mu vymeraný trest odňatia slobody považoval s poukazom na vyššie uvedené zohľadniac, že prvotným problémom obžalovaného je jeho závislosť na alkohole, čo vyjadril súd uložením mu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, za plne postačujúci na nápravu a prevýchovu obžalovaného, a zároveň zodpovedajúci všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.