Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28C-1-2021.pdf
PDF · 116.08 KB
Case nature
Subarea
28C/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľ: ASTER PLUS spol. s.r.o., IČO: 36 236 713, Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, v konaní zast.: HÁAR & Parners, s.r.o., IČO: 50 950 690, Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, Ž. XXX, XXX XX O., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Odporca je povinný zdržať sa uplatnenia ako aj uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2005, zo dňa 24.11.2005 na notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie 941/2, 924 01 Galanta medzi navrhovateľom ASTER PLUS spol. s r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, Slovenská republika, IČO: 36 236 713, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 11981/T ako dlžníkom a odporcom Karol Mikóczi, dátum narodenia: 01.09.1952, trvale bytom Železničiarska 112/14, 924 01 Galanta, Slovenská republika, občan Slovenskej republiky ako veriteľom.
Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2005, zo dňa 24.11.2005 na notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie 941/2, 924 01 Galanta medzi navrhovateľom ASTER PLUS spol. s r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, Slovenská republika, IČO: 36 236 713, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 11981/T ako záložcom a odporcom E. Z., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX/XX, XXX XX O., Slovenská republika, občan Slovenskej republiky ako záložným veriteľom.
II. Súd navrhovateľovi ukladá povinnosť podať ako žalobca voči odporcovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia, že výkon záložného práva je vo vzťahu ku konkrétnym pohľadávkam odporcu ako žalovaného premlčaný, resp. určenie že záloh nie je záložným právom zaťažený, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 7.1.2021 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 24.11.2005 uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľovi titulom pôžičky finančnú čiastku vo výške 193.852,49 Eur (5.840.000,00 Sk) ako aj záväzok navrhovateľa poskytnutú finančnú čiastku vrátiť odporcovi v lehote do dvanástich mesiacov od uzavretia zmluvy o pôžičke, a to bezúročne. Vyššie uvedená zmluva o pôžičke bola spísaná formou notárskej zápisnice číslo
N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2005, napísanej dňa 24.11.2005 na notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie 941/2, 924 01Galanta (ďalej len ako „Notárska zápisnica“). Záväzok navrhovateľa vrátiť poskytnutú finančnú čiastku odporcovi bol zabezpečený zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo 769 vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre okres Galanta, obec Tomášikovo, katastrálne územie Tomášikovo, ktoré nehnuteľnosti tvorili výlučné vlastníctvo navrhovateľa, pričom k spísaniu zmluvy o zriadení záložného práva došlo taktiež Notárskou zápisnicou. Záložné právo zriadené vyššie uvedenou zmluvou o zriadení záložného práva spísanej formou notárskej zápisnice bolo zo strany vecne a miestne príslušného katastrálneho úradu zapísané na príslušnom liste vlastníctva pod V 3971/05 v.z. 119/2005. Súčasťou Notárskej zápisnice bol okrem vyššie uvedených dvojstranných prejavov vôle strán sporu aj jednostranný prejav vôle navrhovateľa spočívajúci v uznávacom prejave vôle, ktorým navrhovateľ uznal čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok voči odporcovi spočívajúci v povinnosti finančnú čiastku vo výške 193.852,49 Eur (5.840.000,00 Sk) poskytnutú odporcom titulom pôžičky vrátiť odporcovi v lehote do dvanástich mesiacov od uzavretia zmluvy o pôžičke, a to bezúročne. Napriek záväzku navrhovateľa poskytnutú finančnú čiastku vrátiť odporcovi v lehote do 24.11.2006 si navrhovateľ svoju zmluvne dojednanú povinnosť nesplnil a odporcovi ako veriteľovi poskytnutú finančnú čiastku v lehote splatnosti (24.11.2006) nevrátil, čím mohlo byť dňom 25.11.2006 právo odporcu na zaplatenie splatnej finančnej čiastky po prvý raz priznané resp. právo na zaplatenie splatnej finančnej čiastky mohlo byť po prvý raz odporcom uplatnené u príslušného súdu návrhom na nútený výkon (návrh na vykonanie exekúcie), keďže Notárska zápisnica s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku obsahovala súhlas navrhovateľa ako dlžníka s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice ako exekučného titulu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že rozhodujúcim dňom vymieneným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka, ako deň rozhodujúci pre začatie plynutia premlčacej doby, je deň 25.11.2006. Na základe uvedených skutočností má navrhovateľ za to, že právo odporcu na vrátenie finančnej čiastky poskytnutej navrhovateľovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 spísanej formou Notárskej zápisnice je premlčané, nakoľko ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka určená desaťročná premlčacia doba uplynula dňa 25.11.2016, bez toho, aby si odporca ako veriteľ svoje právo uplatnil. Ergo, právo odporcu ako veriteľa z dôvodu premlčania, ktorého sa navrhovateľ týmto dovoláva, nie je možné priznať. Navrhovateľ má s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka taktiež dôvodne za to, že paralelne s plynutím premlčacej doby vo vzťahu k právu odporcu na vrátenie finančnej čiastky poskytnutej navrhovateľovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 spísanej formou Notárskej zápisnice, plynula premlčacia doba aj vo vzťahu k právu odporcu na vykonanie záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 spísanou formou Notárskej zápisnice, ktoré záložné právo bol odporca oprávnený po prvýkrát vykonať dňa 25.11.2006, pričom navrhovateľ má za to, že premlčanie záložného práva sa spravuje všeobecnou premlčacou dobou ustanovenou § 101 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že premlčacia doba vo vzťahu k predmetnému záložnému právu by uplynula dňa 25.11.2008. V zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa však záložné právo nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka, ktorou bola v tomto prípade finančná čiastka poskytnutá odporcom ako veriteľom navrhovateľovi ako dlžníkovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba uplynula dňa 25.11.2016, t.j. navrhovateľ má dôvodne za to, že premlčacia doba vo vzťahu k právu odporcu ako záložného veriteľa vykonať záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 uplynula taktiež dňa 25.11.2016.
3. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má navrhovateľ za to, že tak právo odporcu ako veriteľa na priznanie práva na vrátenie finančnej čiastky vo výške 193.852,49 Eur (5.840.000,00 Sk) poskytnutej navrhovateľovi ako dlžníkovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 ako aj právo odporcu ako záložného veriteľa na výkon záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, obe spísané formou Notárskej zápisnice, sa premlčali uplynutím premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 25.11.2016.
4. Navrhovateľ majúc vedomosti o vyššie konštatovanom právnom stave ako aj v záujme vykonania úpravy vzájomných pomerov strán vyplývajúcich z Notárskej zápisnice písomnou žiadosťou zo dňa 09.12.2020, doručenou dňa 16.12.2020, požiadal odporcu o zaujatie stanoviska k možnosti urovnania vzájomných pomerov mimosúdnou dohodou. Odporca po obdržaní žiadosti o zaujatie stanoviska k možnosti urovnania vzájomných pomerov mimosúdnou dohodou, stanoviskom zo dňa 17.12.2020 dal navrhovateľovi na vedomie svoj výslovný nesúhlas s možnosťou mimosúdneho urovnania vzájomných pomerov, pričom súčasne dôrazne žiadal od navrhovateľa bezodkladné splnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 resp. vyzval navrhovateľa na bezodkladné uznanie dlhu čo do
dôvodu i výšky alebo vykonanie prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam do vlastníctva odporcu.
5. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má navrhovateľ dôvodne za to, že je daná potreba neodkladnej úpravy vzájomných pomerov strán, ktorá potreba neodkladnej úpravy pomerov je osvedčená predovšetkým nezáujmom odporcu o urovnanie vzájomných pomerov majúcich právny základ v Notárskej zápisnici mimosúdnou dohodou, ako aj pretrvávanie záujmu odporcu o uplatnenie práva na splnenie záväzku navrhovateľa spočívajúceho vo vrátení poskytnutých finančných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005. Odvolávajúc sa na prístup odporcu, má navrhovateľ taktiež za to, že za súčasného stavu je daný dôvodný predpoklad o tom, že odporca napriek vedomosti o premlčaní práva (viď obsah žiadosti o zaujatie stanoviska) vykoná úkony smerujúce či už: 1) k zahájeniu exekučného konania, ktorého predmetom bude vymoženie pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 spísanej formou Notárskej zápisnice, keďže predmetná notárska zápisnica obsahuje s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku súhlas navrhovateľa ako dlžníka s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice ako exekučného titulu alebo 2) k zahájeniu výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou Notárskej zápisnice, ktoré skutočnosti navrhovateľ za súčasného stavu nie je spôsobilý ovplyvniť inak ako podaním tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Potreba neodkladnej úpravy vzájomných pomerov strán teda spočíva v práve navrhovateľa ako dlžníka namietať premlčanie konkrétneho práva, ktorý namietací prejav vôle by bol reálne možný iba za procesnej aktivity odporcu ako veriteľa. Notárska zápisnica, ktorá osvedčuje právny vzťah medzi stranami, predstavuje, bez akejkoľvek súdnej ochrany, exekučný titul a v prípade jeho uplatnenia zo strany odporcu bez povinnosti príslušného orgánu (súdneho exekútora) resp. inej osoby (dražobníka) ex offo skúmať premlčanie v ňom opísaných nárokov, by došlo k vytvoreniu nezvratného, resp. ťažko zvrátiteľného stavu spôsobeného realizovaním oprávnení daných zákonom č. 233/1995 Zb. Exekučný poriadok alebo zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že námietku premlčania práva možno uplatniť len v konaní pred súdom resp. iným orgánom, ktorým však dražobník nie je. Navrhovateľ teda v prípade premlčania práva (predovšetkým záložného práva) nemôže jeho premlčanie namietať v priebehu dobrovoľnej dražby, ani v exekučnom konaní, v ktorých je možné namietať len premlčanie práva priznaného rozhodnutím iného orgánu (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ergo tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje jedinú efektívnu a prípustnú obranu navrhovateľa (v pozícii záložcu) pred zrealizovaním premlčaného záložného práva. Stanovisko odporcu zo dňa 17.12.2020, taktiež potvrdzuje naliehavú potrebu zásahu v podobe bezodkladnej úpravy vzájomných pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia, keďže toto bez ďalších pochybností svedčí o úmyselnom obmedzovaní výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa k dotknutým nehnuteľnostiam odporcom. S poukazom na vyššie opísané rozhodujúce skutočnosti je princíp opodstatnenosti daný ako aj vyjadrený právom navrhovateľa brániť sa proti hroziacemu protiprávnemu a neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva v podobe predaja alebo iného postihnutia jeho majetku. Čo sa týka princípu proporcionality, v tomto smere navrhovateľ poukazuje na zásadu „práva patria len bdelým“, pričom nezáujem odporcu o ochranu a výkon svojich práv, resp. procesných oprávnení, vzhľadom aj na zákonný rozsah premlčacej doby (10 rokov), je preukázaný.
6. Navrhovateľ zastáva názor, že nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP je možné dosiahnuť medzi stranami trvalú úpravu vzájomných pomerov v požadovanej miere, keďže neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa navrhovateľ domáha, reflektuje oprávnenie navrhovateľa ako dlžníka vyplývajúce z hmotného práva (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a taktiež zásadu „práva patria len bdelým“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011), teda poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. Nie je potom opodstatnený hoci aj fakultatívny postup podľa ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, t.j. uloženie žalobnej povinnosti, čo však neznamená, že strany sa nemôžu samostatnou žalobou efektívne domáhať súdnej ochrany aj v rámci „klasického“ konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia by teda nedošlo k odňatiu možnosti domáhať sa ochrany práv či oprávnených záujmov na súde, ale uplatnenie konkrétnych nárokov by bolo v súlade s ustanovením § 337 CSP ponechané na vôľu strán. Navrhovateľ je s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu presvedčený o tom, že v danej veci je osvedčený tak skutkový ako i právny dôvod nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorým je vzhľadom na povahu právneho vzťahu strán možné dosiahnuť trvalú úpravu vzájomných pomerov, a preto navrhuje, aby súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.
7. Navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložil aj informatívny výpis z LV č. 769 pre k.ú Tomášikovo, notársku zápisnicu č. N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2005 zo dňa 24.11.2005, oznámenie a žiadosť zo dňa 9.12.2020 spolu s doručenkou, stanovisko odporcu zo dňa 17.12.2020.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
16. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa ust. § 328 ods. 2, prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
18. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
24. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
25. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.
26. Súd môže podľa vyššie cit. zákonných ustanovení nariadiť neodkladné oparenie v dvoch prípadoch. Jednak, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu navrhovateľa. Súd musí vyhodnotiť na základe návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
27. V danej veci navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval potrebou jeho nariadenia predovšetkým z dôvodu, že tak právo odporcu ako veriteľa na priznanie práva na vrátenie finančnej čiastky vo výške 193.852,49 Eur poskytnutej navrhovateľovi ako dlžníkovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, ako aj právo odporcu ako záložného veriteľa na výkon záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 (obe formou notárskej zápisnice) vo vzťahu k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, sa premlčali uplynutím premlčacej doby dňa 25.11.2016.
28. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i z príloh pripojených k návrhu mal súd preukázané, že dňa 24.11.2005 uzavrel navrhovateľ (v pozícii dlžníka) s odporcom (v pozícii veriteľa) zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľovi finančnú čiastku vo výške 193.852,49 Eur (5.840.000,00 Sk) ako aj záväzok navrhovateľa poskytnutú finančnú čiastku vrátiť odporcovi v lehote do dvanástich mesiacov od uzavretia zmluvy o pôžičke, a to bezúročne. Vyššie uvedená zmluva o pôžičke bola spísaná formou notárskej zápisnice číslo N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2005, napísanej dňa 24.11.2005 na notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom v Galante. Navrhovateľ (dlžník) však svoju zmluvne dojednanú povinnosť nesplnil a odporcovi (veriteľovi) poskytnutú finančnú čiastku v lehote splatnosti (do 24.11.2006) nevrátil. Nakoľko predmetná notárska zápisnica obsahovala súhlas navrhovateľa (dlžníka) s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, odporca (veriteľ) mohol svoje právo na zaplatenie splatnej sumy po prvý raz uplatniť na príslušnom súde návrhom na vykonanie exekúcie dňa 25.11.2006, pričom
od tohto dňa začala plynúť desaťročná premlčacia doba podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá tak uplynula dňa 25.11.2016.
29. Nakoľko hlavným argumentom navrhovateľa bolo namietané premlčanie zmluvy o pôžičke i práva záložného veriteľa (odporcu) na výkon záložného práva, súd sa prioritne zaoberal touto otázkou. Slovenské právo chápe premlčanie ako inštitút hmotného práva, na základe ktorého sa premlčuje samotné subjektívne právo, čoho dôsledkom je oslabenie nároku, ako vyššieho štádia realizácie subjektívneho práva. K premlčaniu práva dochádza teda vplyvom dvoch právnych skutočností, a to uplynutím premlčacej doby bez toho, aby oprávnený subjekt (veriteľ) vykonal právo a povinný subjekt (dlžník) namietne premlčanie práva. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie slúži tomu, aby veriteľ pristupoval k výkonu svojho práva včas, pretože po uplynutí času určeného pre výkon nároku sa poskytuje dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania. Tú však môže dlžník vzniesť len v rámci konania pred súdom, príp. iným štátnym orgánom. Dôvodným uplatnením námietky premlčania právo síce nezaniká, avšak stráca spôsobilosť, aby bolo súdne alebo inak vykonateľné. Ide vlastne o prostriedok obrany dlžníka proti tomu, aby nebol po neobmedzenú dobu vystavený možnosti vymáhania dlhov a iných právnych povinností. Občiansky zákonník pojem premlčania nevymedzuje, avšak v §100 ods. 1 ustanovuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykoná v tomto zákone ustanovenej dobe, pričom sa odkazuje na ustanovenia § 101 až 110 Občianskeho zákonníka. Zároveň druhá a tretia veta § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka dopĺňajú, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, resp., ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, pričom záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t. j. odo dňa kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. V zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo záložné právo priznané rozsudkom súdu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak bolo záložné právo písomne uznané čo do dôvodov a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo. Ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že záložné právo sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka. Aj keby tak márne uplynula premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 alebo 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo nie je premlčané, pokiaľ neuplynula premlčacia doba u zabezpečenej pohľadávky, v takom prípade sa záložné právo premlčuje márnym uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky.
30. V posudzovanom prípade mal súd z listinných dôkazov predložených navrhovateľom preukázané, že márnym uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, teda dňa 25.11.2016, došlo k premlčaniu práva odporcu na vrátenie finančnej čiastky poskytnutej odporcovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 ako i k premlčaniu práva odporcu na výkon záložného práva. Nakoľko námietku premlčania (pohľadávky i výkonu záložného práva) možno uplatniť len v konaní pred súdom (príp. iným štátnym orgánom), súd zastáva názor, že navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko z odpovede odporcu na žiadosť navrhovateľa o zaujatie stanoviska k možnosti urovnania vzájomných pomerov mimosúdnou dohodou vyplýva, že odporca aj napriek vedomosti o premlčaní pohľadávky i výkonu záložného práva, žiada navrhovateľa o bezodkladné splnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, resp. vyzýva navrhovateľa o bezodkladné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky alebo o prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Z uvedeného mal súd preukázané, že odporca nerešpektuje namietané premlčanie svojej pohľadávky, ako ani premlčanie práva na výkon záložného práva a hrozí, že pristúpi k výkonu svojho práva, či už formou dobrovoľnej dražby alebo exekúcie, čím je obava navrhovateľa z hroziaceho protiprávneho a neprimeraného zásahu do jeho vlastníckeho práva dôvodná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je princíp opodstatnenosti daný ako aj vyjadrený právom navrhovateľa brániť sa proti hroziacemu protiprávnemu a neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva v podobe predaja alebo iného postihnutia jeho majetku.
31. Dovolanie sa premlčania je hmotnoprávnym úkonom dlžníka v súdnom procese voči subjektívnemu právu. Dovolať sa premlčania tak možno len na súde alebo u príslušného orgánu (mimosúdne dovolanie premlčania nemá žiadne právne účinky). Preto jedinou formou obrany záložcu (navrhovateľa) je žaloba o určenie neexistencie záložného práva, resp. uloženie povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva. Záložca teda v prípade premlčania záložného práva nemôže jeho premlčanie namietať v dobrovoľnej dražbe, ani v konaní o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke uzavretej
medzi stranami sporu, kde možno namietať len premlčanie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, a preto je v oprávnení navrhovateľa (dlžníka) podať v tomto smere návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť medzi stranami sporu dočasnú úpravu vzájomných pomerov v požadovanej miere. Nakoľko navrhované neodkladné opatrenie reflektuje oprávnenie navrhovateľa ako dlžníka vyplývajúce z hmotného práva a taktiež zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou veriteľa ako nositeľa práva, aby svoje právo bránil a staral sa o neho, inak svojou nečinnosťou či zanedbaním môže stratiť svoje právo. (K tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Možno teda uzavrieť, že nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že pohľadávka odporcu a jeho právo na výkon záložného práva je v danej veci premlčané, je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné.
32. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatnenia ako i uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, ako i výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 (obe spísané vo forme notárskej zápisnice č. N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2005 zo dňa 24.11.2005), navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V priebehu konania bolo totiž dostatočne osvedčené, že došlo k premlčaniu práva odporcu na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých navrhovateľovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, paralelne s právom odporcu ako záložného veriteľa na vykonanie záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 vo vzťahu k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Súd má za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu je daná i ohľadom na zachovanie právnej istoty navrhovateľa a vzájomné usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súčasne má súd za to, že nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu práv odporcu neprimeraným spôsobom a ani sa nevytvorí nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu.
33. Súd sa však nestotožnil s návrhom navrhovateľa, v zmysle ktorého v posudzovanej veci nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť medzi stranami sporu trvalú úpravu vzájomných pomerov v požadovanej miere a nie je opodstatnený postup v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP, nakoľko neodkladné opatrenie, ktorého sa navrhovateľ domáha reflektuje jeho oprávnenie ako dlžníka vyplývajúce z hmotného práva. Súd zastáva názor, že v posudzovanom spore je potrebné vykonať plnohodnotné dokazovanie v rámci konania vo veci samej a nie je možné trvalo usporiadať vzťahy medzi stranami len na základe skutočností tvrdených navrhovateľom a vydaním neodkladného opatrenia. Súd má teda za to, že navrhované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Len rozhodnutím vo veci samej možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a to po vykonaní náležitého dokazovania. Neodkladné opatrenie bolo vydané za účelom bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, vzhľadom na hroziaci neprimeraný a protiprávny zásah odporcu do vlastníckeho práva navrhovateľa. Vydaním neodkladného opatrenia však nedošlo k odstráneniu všetkých sporných skutočností medzi stranami, ku ktorých odstráneniu môže dôjsť len rozhodnutím vo veci samej. Na základe uvedeného súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, kde sa ako žalobca bude žalobou domáhať voči odporcovi ako žalovanému podľa § 137 písm. c) CSP určenia, že výkon záložného práva je vo vzťahu ku konkrétnym pohľadávkam odporcu ako žalovaného premlčaný, resp. určenie že záloh nie je záložným právom zaťažený (konanie o určenie premlčania výkonu záložného práva), a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
34. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko súdom bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej za účelom dosiahnutia trvalej a konečnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nie je dôvod rozhodovať o náhrade trov konania v tomto štádiu konania v rámci nariadenia neodkladného opatrenia, pretože o celkových trovách konania, a teda aj o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodované v rámci trov konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).