Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-54-2020.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: N. B., bytom L., A. W. XXX/X, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, Nitra, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR- KDI-37/2020-SK zo dňa 25. 06. 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29. 07. 2020 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 06. 2020 č. KRPZ-NR-KDI-37/2020-SK a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu č. ORPZ-NR-ODI2-113/2020-Pr zo dňa 16. 04. 2020, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch a uložil mu podľa § 22 ods. 2 písm. a/ sankciu - pokutu vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 15 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, že žalobca dňa 31. 08. 2019 v čase o 8:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo tov. zn. Škoda Superb, ev.č. SA-958 CO v meste Nitra, po ul. Cabajskej pri SPŠ Stavebnej, kde bolo vozidlo zastavené a kontrolované hliadkou KR PZ OPP PMJ Nitra. Pri kontrole nepredložil hliadke PZ vodičský preukaz. Objasňovaním bolo zistené, že má odobraté vodičské oprávnenie od dňa 20. 03. 2019 č.p. ORPZ-NR-ODI2-97/2018- VO podľa § 92 ods. 2 písm. e/, zák.č. 8/2009 Z.z. Na mieste bola so žalobcom spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa vyjadril a podpísal ju. Ďalšia jazda mu bola na mieste zakázaná. Žalobca viedol vyššie uvedené motorové vozidlo i napriek tomu, že má odobraté vodičské oprávnenie. Týmto svojim konaním porušil § 4, ods. 2 písm. a/, (s poukazom na § 137, ods. 2, písm. o/ - sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky) - zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § -u 22 ods. 1 písm. e/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania priestupku.
Podľa § 22 ods. 2, písm. a/ s poukazom na § 7 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinenému uložil: a/ pokutu 400,- eur, slovom štyristo eur, b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 15 mesiacov,
- ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 04. 2020 a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
3. Žalobca podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, kde popisuje okolnosti zo svojho pohľadu. Skutok, ktorého sa dopustil nepovažuje za priestupok a dôkazy, ktoré získali príslušníci PZ sú zistené nezákonným spôsobom. Príslušník PZ ho neoprávnene zastavil a žiadal od neho doklady, ktoré mu predložil až na vodičský preukaz. Týmto nezákonným postupom a zásahom zasiahli do práv a slobôd, ktoré mu zaručuje ústava.
Príslušníci polície neplnili nijaké špeciálne úlohy, jednalo sa o svojvoľné, náhodné zastavovanie vozidiel, na ktoré nemali oprávnenie.
Žiadal zrušiť rozhodnutie o priestupku, pretože momentálne prebieha spor na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 23Sa/44/2016, ktoré nie je právoplatne skončené, kde mu bola okrem inej uložená sankcia
- zákaz činnosti.
4. Žalovaný správny orgán po preskúmaní dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v spisovom materiály, nemal dôvod pochybovať o ich pravosti a či službukonajúca hliadka konala v súlade s ústavou a právnymi predpismi.
5. Správny orgán má za to, že príslušníci PZ sú povinní chrániť životy, zdravie a majetky občanov pri plnení úloh na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej prevádzky a zachovávať si svoj profesionálny prístup, nadhľad nad vecou a konať v intenciách zákonov SR. Hliadka PZ, ktorá vykonávala kontrolou žalobcu vo svojom úradnom zázname popísala celý priebeh svojej služobnej činnosti a aké vyšetrenia boli vykonané, s akým výsledkom , aké opatrenia prijali, aké ďalšie dôkazy boli zabezpečené a daný záznam tvorí jeden celok, ktorý si neodporuje, čoho nesporným faktom je aj vedomosť samotného účastníka konania, že jazdil na motorovom vozidle i napriek tomu, že mal uložený trest zákaz činnosti vedenia motorového vozidla a bol mu zadržaný vodičský preukaz dňa 29. 04. 2018.
6. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo uložil sankciu v takej výške, v akej ju uložil, pričom z napadnutého rozhodnutia je zrejmé z akých dôkazných prostriedkov vychádzal, ktoré boli postačujúce na preukázanie skutočností, ktoré sa kladú účastníkovi konania za vinu, a tiež o čo sa opieral pri určovaní druhu a výmery uloženej sankcie. Prihliadol na poľahčujúce ale aj priťažujúce skutočnosti, ktoré sú vyšpecifikované v napadnutom rozhodnutí, evidenčnú kartu vodiča.
7. Odvolací správny orgán zastáva názor, že postoj vodičov k svojim povinnostiam v súvislosti s cestnou premávkou, ktorí vážne svojim konaním ohrozujú svoje konanie a ostatných účastníkov cestnej premávky je nutné v záujme spoločnosti na čas stanovený ich vylúčiť z cestnej premávky a aby uložené sankcie na nich dostatočne výchovne pôsobili a viedli k ich náprave takým spôsobom, aby sa k obdobným priestupkom v budúcnosti predchádzalo a primerane chránila spoločnosť.
8. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Pričom žalovaný správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa účastník konania dopustil v súlade so zákonom o priestupkoch, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s ustanovením § 12 citovaného zákona prihliadal na všetky okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv. Žalovaný ju považuje sa opodstatnenú a adekvátnu. V čase, keď sa účastník konania dopustil priestupku, mohol vedieť, že v prípade ak bude mu priestupok zistený, môže byť zaň postihnutý pokutou, prípadne zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku spôsob spáchania jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný ako aj na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na závažnosť priestupku na mieru zavinenia na osobu
páchateľa, na jeho spôsob spáchania a výšku a druh sankcie odvolací orgán považuje za opodstatnenú, adekvátnu, ktorá je uložená v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Odvolací orgán má za to, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následkom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca nerešpektoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
9. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 19. 10. 2020 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol.
Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi I. stupňového správneho orgánu a žalobca mal možnosť v dvoj inštančnom správnom konaní uplatniť svoje námietky. Žalovaný vysvetlil vo svojom rozhodnutí jasne ako dospel k záveru, na základe akých skutočností rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. V dostatočnej miere vykonaným dokazovaním bolo preukázané v I. stupňovom správnom konaní, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku a tým aj bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na základe úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ( § 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku).
Žalovaný považuje námietky uvedené v podanej žalobe za účelové so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok.
10. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej veci má za to, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku a že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli, ktoré boli pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca sa dopustil priestpku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, že motorové vozidlo viedol i napriek tomu, že mal odobraté vodičské oprávnenie odo dňa 20. 03. 2019 č.p. ORPZ-NR-ODI2-97/2018-VO podľa § 92 ods. 2 písm. e/ zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. K časti žaloby, kde žalobca namieta na skutočnosť, že rozhodnutie o odobratí vodičského preukazu nie je právoplatné, má žalovaný za potrebné opätovne uviesť, že sa jedná o iné konanie, ako konanie voči ktorému ním bola podaná súdna žaloba. Jedná sa o rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia vydané prvostupňovým správnym orgánom evidovaného pod č. ORPZ-NR-ODI2-97/2018-VO zo dňa 25. 02. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 03. 2019 (doručené dňa 05. 03. 2019). K časti žaloby, kde žalobca okrem iného poukazuje na postup príslušníkov Policajného zboru, ktorý podľa žalobcu nebol v súlade so zákonom o policajnom zbore má žalovaný potrebné poukázať na postup v mysle ustanovenia § 69 ZoCP. Z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. g/ je zrejmé, že policajt je oprávnený požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu. K veci je potrebné ďalej uviesť, že žalovaný sa zaoberal každou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní, pričom preskúmaním spisového materiálu mal za to, že prvostupňovým správnym orgánom bolo v danej veci dokazovanie vykonané procesne legálnymi dôkazmi, ako to vyplýva zo spisového materiálu, čím skutkový stav veci po vyhodnotení týchto dôkazov bol riadne spoľahlivo zistený a preukázaný, na
základe ktorého sa dospelo k záveru, že skutok ktorý sa kládol za vinu žalobcovi sa skutočne stal a oprávnene bol teda zákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke. Podľa názoru žalovaného, rozhodnutím dal žalovaný v dvojinštančnom konaní jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom veci, ktoré žalobca v odvolaní nastolil. Žalovaný vysvetlil, ako dospel k záveru, na základe akých skutočností, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. Samotnou formuláciou v odôvodnení, žalovaný poskytol skutkovú a právnu oporu výroku napadnutého rozhodnutia. Jasne vo svojom rozhodnutí uviedol a mal za to, že dôkazná situácia, ktorá sa v spisovom materiály nachádza a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom prvostupňovom správnom konaní vykonané, v dostatočnej miere preukázali skutočnosť, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia zo zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil a tým aj bol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 11. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
12. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca N., dňa 31. 08. 2019 v čase o 8:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo tov. zn. Škoda Superb, ev.č. SA-XXX CO v meste Nitra, po ul. K. pri P. P., kde bolo vozidlo zastavené a kontrolované hliadkou KR PZ OPP PMJ Nitra. Pri kontrole nepredložil hliadke PZ vodičský preukaz. Objasňovaním bolo zistené, že má odobraté vodičské oprávnenie od dňa 20. 03. 2019 č.p. ORPZ-NR-ODI2-97/2018- VO podľa § 92 ods. 2 písm. e/, zák.č. 8/2009 Z.z. Na mieste bola so žalobcom spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa vyjadril a podpísal ju. Ďalšia jazda mu bola na mieste zakázané. Žalobca viedol vyššie uvedené motorové vozidlo i napriek tomu, že má odobraté vodičské oprávnenie. Týmto svojim konaním porušil § 4, ods. 2 písm. a/, (s poukazom na § 137, ods. 2, písm. o/ - sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky) - zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § -u 22 ods. 1 písm. e/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania priestupku.
Podľa § 22 ods. 2, písm. a/ s poukazom na § 7 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinenému uložil: a/ pokutu 400,- eur, slovom štyristo eur, b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 15 mesiacov,
- ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne oznané v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov.
Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a ods. 2 písm. a/ , možno uložiť pokutu od 300,- eur do 1.300,- eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.
Obvinenému z priestupku nie je možné uložiť iný druh sankcie alebo vyššiu výmeru sankcie, než je uvedená v zákone.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu.
14. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov rozhodnutia žalovaného v danej veci.
Podľa § 61 SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
15. Z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály mal správny súd za preukázané, že žalobca ako vodič viedol motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Superb ev.č. P. v Meste Nitra po ulici K. Stavebnej, kde bolo vozidlo zastavené a kontrolované hliadkou KR PZ OPP PMJ Nitra . Pri kontrole nepredložil hliadke policajného zboru vodičský preukaz. Objasňovaním bolo zistené, že má odobraté vodičské oprávnenie odo dňa 20. 03. 2019, č.p. ORPZ-NR-ODI2-97/2018-VO podľa § 92 ods. 2 písm. e/ zák. č. 8/2009 Z.z. Na mieste bola so žalobcom spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa vyjadril a podpísal ju. Ďalšia jazda mu bola na mieste zakázaná. Žalobca viedol motorové vozidlo i napriek tomu, že mal odobraté vodičské oprávnenie.
16. Žalovaný sa zaoberal každou relevantnou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní a považoval zistený skutkový stav za spoľahlivo zistený a preukázaný. K tomuto záveru dospel aj správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, a to aj obsahu administratívneho spisu.
17. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu správny súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal, tak ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil.
18. Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 25. 06. 2020 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zo dňa 08. 01. 2019 potvrdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správneho orgánu súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka správneho konania. Správne orgány sa dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci, zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce.
19. Pri rozhodovaní o merite veci správny súd zistil, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní so základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti, z ktorej vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgán u musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorá je zakotvená v ustanoveniach správneho poriadku v § 3 ods. 5, § 32, § 46, § 47 ods. 3.
20. Preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a príslušné správne orgány vychádzali pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a toto rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti, správny súd nezistil dôvody v rozsahu podanej žaloby na jeho zrušenie podľa § 191 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
21. Námietky žalobcu ohľadne postupu príslušníkov policajného zboru pri zásahu je nedôvodný. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 69 ods. 1, písm. g/ zákona o cestnej premávke je jednoznačné, že policajt je oprávnený kontrolovať dodržiavanie povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb. Z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c/ vyplýva, že policajt je oprávnený požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu.
Žiadnym spôsobom neboli poškodené jeho práva a integrita jeho osoby, keď v zmysle zákona o cestnej premávke si príslušníci policajného zboru si plnili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona, v rámci kontroly v cestnej premávke.
Tieto námietky súd považuje zo strany žalobu za účelové so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok a jeho následky.
22. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.