Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/38/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: G. J., bytom W., X. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. 02. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. 02. 2020 podľa o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04. 11. 2019 bolo zmenené tak, že podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žalobkyni od 09. 12. 2019 priznáva invalidný dôchodok v sume 108,70 eur mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. 01. 2020 sa zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 113,- eur mesačne.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 745 515 7138 0 zo dňa 04. 11. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, zo dňa 22. 10. 2019 nie je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pri dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 30 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu. Posudkový lekár vyhodnotil lekárske správy nekompletne, niektoré nevyhodnotil vôbec, nebral do úvahy viaceré lekárske správy - a to hematologické, alergologické, neurologické a namietala tiež nesprávne zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Poukázala na tú skutočnosť, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Trenčíne, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 22. 01. 2020, ktorý sa oboznámil s lekárskymi nálezmi - prepúšťacou správou z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 01. 03. 2018 do 07. 09. 2018, psychologickým vyšetrením zo dňa 17. 12. 2018, kardiologickým vyšetrením z 22. 11. 2018, 10. 09. 2019, interné 05. 12. 2019, neurologické z 13. 08. 2019, z 05. 09. 2019,

ortopedické z 05. 09. 2019, imunologické z 25. 09. 2019, pľúcne z 27. 05. 2019, hematologické z 16. 10. 2019, reumatologické z 15. 11. 2019 a konštatoval, že u žalobkyni sa jedná o mikroembolizáciu do artéria pulmonalis v r. 2012 - trvá stredne ťažká reštrikčná ventilačná porucha opakovane, aortálna regurgitácia II. stupňa, funkčne NYHA II.-III., chronická bronchitída, somatická panická porucha u akcentovanej osobnosti bez organicity, asténia 165cm a 50kg, VAS C chrbtice - cefalea, stredne ťažká anémia v liečbe, v anamnéze parciálny deficit bunkovej imunity, bez potreby liečby, polymorfný MTHFR s malý vplyvom na hemokoaguláciu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby dýchacej sústavy pľúc, stav po embolyzácii stredný stupeň podľa kapt. VIII., odd. B, položka 1, písm. b/, kde určil mieru poklesu 35 % z rozpätia 30-50% a zvýšil percentuálnu mieru za iné zdravotné postihnutia. U žalobkyni sa jedná o embolyzáciu do pľúcnice v r. 2012, ktorú pľúcny lekár opakovane popisuje ako stredne ťažkú reštrikčnú ventilačnú poruchu, overenú spirometricky , internista na základe ergometrie potvrdzuje funkčný stav NYHA II. - III. takémuto stavu zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, vzhľadom na normálnu funkciu ľavej komory srdca s ejekčnou frakciou 70 %. Na dušnosti sa zrejme podieľa aj v anamnéze ťažká, teraz stredne ťažká málokrvnosť s potrebou tranfúznej liečby. Je prítomná tiež asténia. Psychiatrické ochorenie u žalobkyne je od detstva, prakticky stabilizované, hospitalizácia nikdy nebola potrebná, ani psychoterapeutický stacionár. Aktuálne nie je potrebná ani perorárna liečba. Ide o okruh ochorení neurotického charakteru, ktorému zodpovedá položka V., 4a na 20% miery poklesu, čo umožňuje zvýšenie rozhodujúceho postihnutia o maximálny možný 10 % na 45%. Dátum vzniku invalidity bol určený od 09. 12. 2019, po overení pneumológom a internistom, neboli zistené diskrepancie medzi odbornými vyšetreniami a posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom. S novom mierou poklesu je spokojná. Podľa posudkového lekára ústredia žalobkyňa môže vykonávať práce, bez nadmernej psychickej a fyzickej záťaže, pomocné administratívne práce, za uľahčených podmienok na skrátený úväzok, zodpovedajúce maturite.

5. Vzhľadom na záver posudkového lekára, ktorý vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané v čase odvolacieho konania, žalovaný správny orgán vypočítal invalidný dôchodok žalobkyne.

6. Ku dňu invalidity, t.j. 09. 12. 2019 žalobkyňa získala 19 rokov a 13 dní obdobia dôchodkového poistenia a vzhľadom na svoj vek, keďže je vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov poistenia pred vznikom invalidity, splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná vypočítala výšku invalidného dôchodku v zmysle a suma invalidného dôchodku je 104,50 eur, ktorá je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,5094 x 35,9836 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657 x 45 % = 104,50 eur mesačne, ktorá sa ďalej zvyšuje odo dňa priznania dôchodku podľa a o 4,20 eur a suma dôchodku sa ďalej zvyšuje od 01. 01. 2020 podľa a o 4,30 eur mesačne, na sumu 113,- eur mesačne.

7. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné

postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené posudkovým lekárom ústredia sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní predložila dôkazy, ktorými spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následne na základe posudkového záveru posudkového lekára ústredia zo dňa 20. 01. 2020 žalovaná napadnutým rozhodnutím rozhodla o jej nároku na invalidný dôchodok.

III.

8. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej namietala nesprávnosť určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čoho dôsledkom bola nízka suma invalidného dôchodku. Poukázala na to, že podľa odborného vyšetrenia vykonaného na funkčnej diagnostike v Kardiocentre v Nitre 05. 12. 2019 je jej zdravotný stav v rozsahu NYHA II.-III. podľa jej vedomia je pokles schopnosti medzi 60 % a 80 %, t.j. 70% a za iné zdravotné postihnutie miera poklesu zvýšená o 10 % a celkový pokles je 80 %. Nie je schopná vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, nevládze ísť bez doprovodu na lekárske vyšetrenia ani na vychádzku, nie je schopná si pripraviť stravu, vykonávať domáce práce a taktiež vykonávať základnú osobnú hygienu. Odpadáva už pri malej záťaži, čo tiež ťažko znáša i psychicky, bez matky si nie je schopná predstaviť svoj život. Žiadala priznať mieru poklesu 80 %.

IV.

9. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 09. 2020 poukázala na to, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa doložených diagnostických správ a záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia posudkového lekára posudkový lekár vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru určil na 45 % s tým, že žalobkyňa je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár zhodnotil lekárske nálezy aj interné vyšetrenie zo dňa 05. 12. 2019, na ktoré poukazuje žalobkyňa v žalobe. Z tohto vyšetrenia pľúcny lekár popisuje stredne ťažkú reštrikčnú ventilačnú poruchu, overenú

spirometricky a na základe ergometrického vyšetrenia potvrdil funkčný NYHA II.-III. a takémuto stavu zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na normálnu funkciu ľavej komory srdca s ejekčnou frakciou 70 %.

Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Vzhľadom na uvedené a skutkové právne dôvody, žalovaná žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa 190 .

V.

10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na verejnom zasadnutí bez pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa . 11. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 12. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 22. 10. 2019 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Topoľčanoch dňa 22. 10. 2019, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania stredne ťažké formy podľa kapt. V. položka 4 písm. a/ a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a za ostatné ochorenia, ktoré ovplyvňujú funkčný stav organizmu svojou podstatou, zvýšil percentuálnu mieru o 10 %. Výsledná miera poklesu je 30 %. Preto žalobkyňa nie je invalidná podľa

13. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým posudkovým lekárom v Trenčíne dňa 22. 01. 2020. Posudkový lekár na základe novodoložených lekárskych nálezov- prepúšťacou správou z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 01. 03. 2018 do 07. 09. 2018, psychologickým vyšetrením zo dňa 17. 12. 2018, kardiologickým vyšetrením z 22. 11. 2018, 10. 09. 2019, interné 05. 12. 2019, neurologické z 13. 08. 2019, z 05. 09. 2019, ortopedické z 05. 09. 2019, imunologické z 25. 09. 2019, pľúcne z 27. 05. 2019, hematologické z 16. 10. 2019, reumatologické z 15. 11. 2019 a konštatoval, že u žalobkyni sa jedná o mikroembolizáciu do artéria pulmonalis v r. 2012 - trvá stredne ťažká reštrikčná ventilačná porucha opakovane, aortálna regurgitácia II. stupňa, funkčne NYHA II.-III., chronická bronchitída, somatická panická porucha u akcentovanej osobnosti bez organicity, asténia 165cm a 50kg, VAS C chrbtice - cefalea, stredne ťažká anémia v liečbe, v anamnéze parciálny deficit bunkovej imunity, bez potreby liečby, polymorfný MTHFR s malý vplyvom na hemokoaguláciu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby dýchacej sústavy pľúc, stav po embolyzácii stredný stupeň podľa kapt. VIII., odd. B, položka 1, písm. b/, kde určil mieru poklesu 35 % z rozpätia 30-50% a zvýšil percentuálnu mieru za iné zdravotné postihnutia. U žalobkyni sa jedná o embolyzáciu do pľúcnice v r. 2012, ktorú pľúcny lekár opakovane popisuje ako stredne ťažkú reštrikčnú ventilačnú poruchu, overenú spirometricky, internista na základe ergometrie potvrdzuje funkčný stav NYHA II. - III. takémuto stavu zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, vzhľadom na normálnu funkciu ľavej komory srdca s ejekčnou frakciou 70 %. Na dušnosti sa zrejme podieľa aj v anamnéze ťažká, teraz stredne ťažká málokrvnosť s potrebou tranfúznej liečby. Je prítomná tiež asténia. Psychiatrické ochorenie u žalobkyne je od detstva, prakticky stabilizované, hospitalizácia nikdy nebola potrebná, ani psychoterapeutický stacionár. Aktuálne nie je potrebná ani perorárna liečba. Ide o okruh ochorení neurotického charakteru, ktorému zodpovedá položka V., 4a na 20% miery poklesu, čo umožňuje zvýšenie rozhodujúceho postihnutia o maximálny možný 10 % na 45%. Dátum vzniku invalidity bol určený od 09. 12. 2019, po overení pneumológom a internistom, neboli zistené diskrepancie medzi odbornými vyšetreniami a posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom. S novom mierou poklesu je spokojná. Podľa posudkového lekára ústredia žalobkyňa môže vykonávať práce, bez nadmernej psychickej a fyzickej záťaže, pomocné administratívne práce, za uľahčených podmienok na skrátený úväzok, zodpovedajúce maturite.

14. Voči výpočtu invalidného dôchodku žalobkyňa neuviedla v žalobe žiadne námietky, preto správny súd výpočet invalidného dôchodku nepreskúmaval. 15. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a žalobkyňa k žalobe nepripojila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu v čase rozhodovania posudkového lekára ústredia, t.j. 20. 01. 2020. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 16. Subjektívne námietky, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe, že jej zdravotný stav nebol správne zaradený podľa prílohy č. 4, je len jej subjektívnym presvedčením, pretože posúdenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. 17. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovanej za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 18. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.

19. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).